Denník N

Japonské ženy

Foto - TASR
Foto – TASR

Kým som sa o japonských ženách rozpísala, dala som otázku môjmu sedemnásťročnému polojaponskému synovi a šestnásťročnému japonskému synovcovi, ako by jednou vetou charakterizovali Japonky.
Syn mi bez rozmýšľania odpovedal: „Tvária sa ako svätice ale sú neuveriteľné perverzné.“ A synovec doložil „Stačí im malá iskra a rozhoria sa ako fakle…“ :-)
OK, tieto komentáre dvoch japonských tínedžerov tu nechám a skúsim napísať, ako Japonky vidím sama.

Matriarchálny patriarchát

Japonky sú všeobecne považované za najlepšie manželky na svete. Oddané a nežné.
Je pravda, že Japonsky sú naozaj veľmi, milé, usmievavé, ochotné pomôcť. Majú nežné, úctivé spôsoby, vždy sa snažia vyjsť v ústrety.
Na verejnosti sú Japonky to, čo sa dá predstaviť pod dokonalou, príjemnou ženou.
Nehovoriac o vzhľade, na ktorý veľmi dbajú. Detailne prepracovaný kvalitný mejkap, prirodzene krásna pleť a vlasy, štíhle postavy, ktoré ako keby nenasávali tuk…. Japonky sa mi  zdali takmer bezchybné.

Iné to môže byť doma. Skúsenosť s japonskou manželkou nemám, po rokoch však človek vytuší, že jemnými kvetinkami pod nadvládou patriarchátu despotického manžela Japonky veru nie sú. Stačilo pozorovať moje dve svokry.

Cudzincom, ktorí nemali šancu nazrieť hlbšie pod pokrievku japonskej kultúru môžu Japonky pripadať ako skromné, poslušné ženy pokorne a zmierene prijímajúce svoj osud poníženej a bezprávnej domácej gazdinky.

Opak je pravdou. Japonky sú geniálne strategičky s perfektne vycibrenými schopnosťami vedieť „čítať vzduch a atmosféru“, ako Japonci hovoria čítaniu medzi riadkami a dokážu vzťah šikovne udržať v rovine, najlepšie vyhovujúcej pre obe strany. Ide o neustále kompromisy, tak ako vo vzťahoch medzi mužom s ženou všade vo svete, len špecifické pre diametrálne rozdielnu japonskú kultúru. Odsudzovať ju nemá zmysel. Dá sa len skúsiť pochopiť, že svet je veľký a  ignorovanie rôznorodosti, iných spôsobov myslenia, prípadne arogantné napasovanie vlastných pravidiel aj na opačnej strane zemegule môže viesť k problémom.

Bez väčších problémov to vyšlo aj mnohým Slovenkám a iným cudzinkám, ktoré vďaka svojej inteligencii a ľudskej múdrosti dokázali kultúru Japoncov skutočne pochopiť a žijú desaťročia v harmonických vzťahoch so svojimi japonskými manželmi. Nie preto, že by odhodili svoje zásady a žili pokorne v poníženom, nevyrovnanom vzťahu. Nebolo ani potrebná hlúpa snaha stať sa dostatočne dobrou Japonkou alebo slepo vyhovovať potrebám a príkazom manžela. Vďaka chápaniu kultúru, dokonalému ovládaniu jazyka, dokážu aj Slovenky dlhé roky existovať vedľa Japoncov bez akejkoľvek straty vlastnej identity.
Na udržanie vzťahu treba naozaj vždy dvoch a pri kormidle býva väčšinou žena. Aj v Japonsku.

Je pravda, že Japonky dokážu s väčšou gráciou prehliadnuť aj občasný úlet manžela. To, čo je pre mnohé Európanku najväčším ponížením a väčšinou aj závažným dôvodom na rozchod, berú Japonky často len ako prehrešok dieťaťa, ktoré sa potklo a rozlialo pohár s mliekom a rozbilo jeden pohár. Nič vážne, stačí ho poutierať, ospravedlniť sa a rátať s tým, že nehody sa proste občas každému môžu stať.
Áno, viem, pre nás neakceptovateľné. sama som sa kvôli mojej rozdielnej mentalite a inému poňatiu pravidiel vo vzťahoch, s týmto problémom dlho bojovala. Všetko ale záleží od uhla pohľadu. Japonkám občasné rozliate mlieko a rozbitý pohár nestojí za kompletné rozbitie všetkého.
Aby som ale japonským mužom nekrivdila, podľa prieskumu spoločnosti Sagami Gomu (výrobca kondómov), japonské ženy pri podvádzaní za mužmi veľmi nezaostávajú a myslím si, že Slovensko tiež nie je čistou krajinou, úplne „bez viny“. Ani kresťanstvo u nás podvádzaniu oboma stranami nezabránilo a podľa psychológov majú tieto tendencie korene v našej genetike. Neviem, nakoľko to sedí, ale v Japonsku podľa Sagami Gomu podvádza ca. 27% mužov a napriek domácim povinnostiam to stihne 17% žien.

Ale späť k japonským ženám. Obe moje japonské svokry, aj keď staršia generácia, si vedeli manželov šikovne a rýchlo postaviť do pozoru. Robili doma zároveň ministra financií a rozhodovali o toku peňazí. Mužova výplata išla automaticky do manželkinej peňaženky. A z nej nejaké drobné na vreckové do manželovej.
Je to samozrejme individuálne, veľa japonských rodín, rieši financie inak. V rodinách mojich svokier to ale takto fungovalo. Muž sa riadil pravidlami bez toho, aby cítil, že musí a dýchal omamnú afrodiziakovú atmosféru domova, presne takú, akú mu ju doma dokázala múdra manželka, v záujme oboch pripraviť.
Muž sa okrem nosenia „koristi „ – výplaty domov, nemusel starať o nič iné.
Doma mal full servis a úplnú podporu. Do práce chodil spokojný a obstaraný, stres bol vyhradený len pre vonkajší svet. Na oplátku si vďaka podpore doma, vzorne plnil finančne povinnosti voči rodine, ktorú japonský muž len málokedy nechá „na holičkách“. Výnimky potvrdzujú pravidlo, ale vo svojom okolí som takýto prípad nezažila.

Obe svokry sa s mužmi „hádali“ veľmi diplomaticky. Muž ani nevedel, ako vedel, čo má robiť. Tiché domácnosti a jemnejšie argumentácie som ale u oboch zažila tiež. Nezávisle od toho, či bolo práve tiché obdobie alebo nie, svokrov vždy na stole čakala teplá večera a pripravený kúpeľ. Tiché alebo veselé raňajky boli tiež vždy spoločné.
Musím uznať, že svokry si kľud v domácnosti a „bezproblémového“ manžela vedeli vďaka svojmu vynaliezavému prístupu vždy ukočírovať. O manžela a rodinu bolo za každých okolnosti postarané. Spokojnosť bola na oboch stranách.
Možno aj pre tento spôsob fungovania rodín sa do kolonky „zamestnanie“ bežne píše plnohodnotné „Shufu – Domáca pani na plný úväzok“.

(Pokračovanie v pripravovanej knihe.)

Teraz najčítanejšie

Marianna Hasegawa

Na Slovensko som sa vratila v roku 2013, po 16 rokoch zivota v Tokyu . Este na zaciatku 90tich rokov som odisla studovat Japoncinu a Korejcinu do Viedne na Vienna University a potom do Tokya na Tokyo University Of Foreign Studies, kam som sa dostala na stipendium. V Japonsku som nakoniec ostala trochu dlhsie ako bol povodny plan a prezila tam nadhernych 16 rokov:-). Mam dvoch polojaponskych synov, s ktorymi si momentalne vychutnavame zivot na Slovensku. Moje zážitky z Japonska som zhrnula do najnovšej e-knihy "16 rokov v Tokiu" na mojej FB stránke. Enjoy :-)! Kedze som nomad, nikdy neviem, kedy a kam ma zase vietor zaveje :-). Yoroshiku Onegai Shimasu!