Denník N

Je dieťa prekážkou pre nový vzťah?

S obdivom sledujem, ako sa muž rozhodne stať otcom dieťaťa, ktoré nie je jeho a prinesie mu do života okrem objatia celkom dosť komplikácií.

Vzťahy sú zložité a rozvodovosť stúpa. Ale rozvodovosť je jedna vec a neplniť si základné povinnosti voči človeku, ktorému som chvíľkou rozkoše spôsobil, že sa tu vlastne nechtiac vyskytol, je vec druhá.

Smutne sledujem, koľko otcov odišlo od rodiny, keď sa im narodilo postihnuté dieťa – od toho najťažšieho postihnutia až po slabé krívanie. Alebo sa dieťaťu prejavila choroba o čosi neskôr. Z 2300 detí, ktoré máme s rôznymi ochoreniami v systéme je až 608 u mamy samoživiteľky. Ďalších tipujem okolo dvesto síce tento status nemá, ale starostlivosť zo strany partnera je takmer nulová.

Každý deň sfárať do bane

Snaha dať takému dieťaťu normálny život stojí veľa energie aj peňazí. A tak rodičia obetujú svojmu dieťaťu 24/7. Včera tu jedna pani povedala, že má pocit, že každý deň sfára do bane. Ale jedným dychom dodala, že to stojí za to, lebo dcéra už dokáže sedieť.

No a ten tlak občas ustojí len mama (v zriedkavých prípadoch vidím, že odišla od rodiny ona, asi 1:100) Muž odíde a bohužiaľ niekedy neplatí výživné a matka sa s postihnutým dieťaťom ocitá na okraji spoločnosti.

(Česť rodičom, ktorí túto cestu nevolia. Ale o nich písať nebudem, lebo to je samozrejmosť a dnes o inom.)

Zmiznutie

Stretla som sa aj s prípadom, že manžel stihol ešte pred útekom narobiť dlhy. Jedna rodina sa so štyrmi krásnymi deťmi presťahovala do malého rozostavaného domu, aby ho zrekonštruovali, kým sa narodí piate  – syn. Keď sa narodil syn s downovým syndrómom, pán zmizol, deti nechal na matracoch s holými elektrickými káblami visiacimi zo steny a zobral aj zvyšok ešte neminutej hypotéky.

Za posledné obdobie nám zaklopali na dvere ďalšie štyri matky, ktoré sa starajú o choré dieťa samé. Dve majú dieťa s detskou mozgovou obrnou, jedna má dcéru s neurofibromatózou /tvorba nádorov v tele/ a jedna postihnuté dvojičky. A áno, piata ešte. Malý onkologický pacient.

Dieťa nie je prekážkou

A tu prichádza to pozitívne, čo som zistila a čo už dlhšie sledujem. A aj tieto návštevy mi to potvrdili. Veľa žien si našlo druhého partnera, ktorý sa rozhodol choré dieťa osvojiť. Stará sa o neho s veľkou lásku a ochotou. Niekde tak postupne dochádzam aj zo súkromných skúseností s priateľkami na to, že dieťa nie je prekážkou. Najprv som odsledovala, ako sa povydávali všetky moje priateľky, slobodné mamičky. Celkom prekvapivo im to išlo oveľa ľahšie ako tým, ktoré dlhodobo vzťah nemajú alebo sú staršie a bezdetné.  To som si hovorila, že sú tí chlapi super, lebo vychovávať cudzie dieťa je celkom dosť výzva.

Ale keď som zistila, koľko mužov prijme výzvu oveľa väčšiu a to, že sa začne starať o postihnuté dieťa svojej priateľky, to som už bola uveličená. Pretože, povedzme si rovno a úprimne, nie je to ľahké. Mnoho detí je potrebné takmer do dospelosti prebaľovať alebo s nimi cvičiť. Akákoľvek zdravotná abnormalita stojí veľa peňazí, rehabilitácie, pomôcky lieky. Nehovorím o tom, ako bude neustále zápasiť so štátom a so spoločnosťou, ktorá inakosť len slabo toleruje.

A keď počúvam, ako sa tí muži dokážu o tie deti starať, ako im prejavujú lásku, veľmi ich obdivujem.

Neraz to aj vidím. Vybrali si ťažšiu cestu, ale vzťahy im fungujú a ešte k tomu majú aj dôležité  poslanie. Klobúk dole no. Paradoxne mnoho vzťahov vzniklo v momente, keď chceli pomôcť. Jeden pomáhal žene s nastupovaním do vlaku, druhý prišiel s nákladným autom pomôcť previezť nábytok, tretí radil ako cvičiť.

Ako chlap

A tá pani, ktorá ostala sama s piatimi deťmi v polorozpadnutom dome? Ozval sa mladý muž, podnikateľ. Či by nemohol nejako pomôcť. V tom čase som ju práve spoznala. Slovo dalo slovo, elektriku opravil, urobili s firmou stierky, dodali nábytok, zamestnal jej najstaršieho syna.  Vrátil rodine dôstojnosť a ja môžem rovno povedať, že im zrejme zachránil aj normálny život.  S matkou sa neoženil, lebo mal vlastnú rodinu. Chcel len pomôcť. Zachovať sa ako chlap. Keď už to nedokázal otec detí.

Čo z toho všetkého vyplýva? Že chlapi vedia byť chlapmi až nadštandard a že dieťa neraz nie je prekážkou. V tomto som celkom optimista. Aj keď úplne ideálne by bolo, ak by boli zachované prvotné rodiny.

A ešte čosi teda:  že platí len jeden stereotyp.  Nie je o mužoch, nie je o ženách. Je o ľuďoch. A tí sú buď dobrí, alebo zlí.

 

 

Teraz najčítanejšie