BLOG
Kamil Knorovský
Kamil Knorovský
7 098

Je homeopatia etická ?

Je homeopatia etická voči pacientom?


Aby sme mohli zodpovedať túto otázku, je potrebné sa aspoň zhruba pozrieť, čo je to vlastne etika, alebo lepšie, bioetika v humánnej medicíne a v povolaní lekára. Riadi sa niekoľkými nasledovnými piliermi.

1. Zodpovedne, svedomito a starostlivo si plniť profesionálne povinnosti

2. Korektne, trpezlivo a mravne sa správať (voči pacientovi)

3. Rešpektovať pacientove občianske práva, vrátane zodpovednosti za vlastné zdravie

4. Zodpovedne, zrozumiteľne a primerane informovať chorého o povahe ochorenia, o zamýšľaných diagnostických a liečebných úkonoch

5. Nezneužiť vo vzťahu k chorému jeho dôveru

6. Neodmietnuť starostlivosť o chorého (v prípade neúmerného pracovného zaťaženia, z titulu svojej nepríslušnej odbornosti alebo ak je ohrozený život alebo zdravie lekára, lekár smie odmietnuť).

Myslím, že je mimo rozsah článku zistiť, či si homeopati plnia svoje povinnosti voči pacientom zodpovedne alebo svedomito, ale poniektorí si ich určite nemôžu plniť profesionálne. Jeden z hlavných dôvodov, prečo homeopatia nie je etická voči pacientom je, že púšťa do svojich kruhov aj nelekárov. MUDr. Petroci sa v TV JOJ vyjadril, že to robia preto, lebo lekárov ochotných ísť robiť „prax“ do „alternatívnej medicíny“ je málo a preto musia dopĺňať stavy takto. V normálnej medicíne ak je málo lekárov, tak aj to málo sa ide zodrať alebo sa príjmu noví, hoc aj absolventi alebo lekári zo zahraničia. Ale vždy sú to plne kvalifikovaní lekári. Nie je to informatik, geograf, cukrár ani nikto podobný. Zatiaľ čo homeopatickú prax po absolvovaní kurzu si môže otvoriť hocikto. Ak uvážime, že pilierom vyšetrenia v homeopatii je symtpomatológia pacienta, teda niečo, čo vyžaduje aj klinickú prax, nie len kurzy, je viac než znepokojivé a neetické, ak vidíme homeopata s titulom Ing., Mgr., a pod. Aké môže mať nekvalifikovaný človek dôsledky v praxi? Tu v tomto odkaze môžete vidieť, ako si na základe symptómov partička homeopatov na FB dohaduje liečbu, nikoho ani len nenapadne, že sú to typické príznaky zlyhávania srdca a riešia typ kašľa a akú bylinku nato zriedia.

Keď si to zoberieme v širšom spektre, je teda vôbec celý koncept presadzovaný slovenskou komorou homeopatov etický, ak dovolí vo svojich radoch nelekárom položiť ruku na pacienta? Rozhodne toto konanie nie je etické. Nie je etické ak nekvalifikovaná osoba vykonáva zdravotnícku činnosť. Môžete mať názor na zdravotníctvo, nemocnice, lekárov a medicínu založenú na dôkazoch akýkoľvek, ale vždy sú jeho súčasťou plne kvalifikovaní ľudia. (autor odsekom nemá v úmysle degradovať iné tituly a vzdelanie)

Rovnako je ťažké pre mňa odhadnúť, či sú homeopati voči svojim zákazníkom trpezliví, ale po prehliadnutí cenníkov pár homeopatických stránok a po zistení faktu, že prvé vyšetrenie u homeopata je cca od 50€ do 150€ si myslím, že sú trpezliví až až. Otázkou zostáva, či je korektné a mravné predpisovať pacientom liečbu, ktorá nemá vedecký základ, je bombardovaná dôkazmi o jej neúčinnosti v štúdiách a meta-analýzach, kde participujú tisíce subjektov. Aj za pomerov, keď by som privrel všetkých 40 očí, ktoré nemám, a na pár sekúnd uznal, že homeopatia funguje, bude stále protiváhou proti homeopatii konvenčná medicína so svojimi piliermi v dôkazoch a faktoch, výsledkoch štúdií od potkanov po celosvetové meta-analýzy, kde výsledky nie sú mierne nadpriemerne nad hranicou štatistickej chyby ale signifikantne rozdielne od placeba a podobne. Bez nejakého linkovania štúdii navrhujem porovnanie života ľudí s HIV/AIDS pred 30 rokmi a dnes. Otázka, ktorá sa tlačí na povrch teda znie: Je etické predpisovať zákazníkovi homeopatiu ak viem, že na dané ochorenie existujú iné účinnejšie liečby? Pre príklad uvediem liečbu Parkinsonovej choroby. Máme rôzne druhy farmakoterapie, odhadom asi 4-8 kombinácii liekov, ktoré dokázateľne fungujú samostatne aj v kombináciách. Pri rozdielnej reakcii na liečbu a po istom čase, kedy začína bohužiaľ klesať efektivita, sú k dispozícii ďalšie, dokázateľne efektívne spôsoby terapie, napr. rôzne pumpy s kontinuálnym dávkovaním liekov alebo neurochirurgická implantácia elektród do mozgu. Ďalší rozpis presahuje zámer článku. Pointou, ktorú som chcel načrtnúť je to, že aj keď žiadna metóda EB-medicíny nie je 100% účinná, vždy má k dispozícii minimálne účinnú alternatívu, hoc aj symptomatologickú alebo paliatívnu. Pri liečbe homeopatiou sa podľa môjho názoru neeticky obracia pyramída postupnosti liečby pacienta, kde sa poväčšine začína tou neúčinnou, bez akéhokoľvek piliera vo fyzike, chémii, biochémii, patofyziológii, farmakológii a bez piliera výsledkov klinických štúdii. Rovnako môže byť moderná medicína a Váš názor na ňu akýkoľvek, ale narozdiel od „alternatívnej pseudomedicíny“, sa určite nikdy netvári, že vie a dokáže vyliečiť všetko, teda, je si vedomá aj v dnešnej dobe svojich hraníc. Alternatívna pseudomedicína je v podobných tvrdeniach skutočne na slovo skúpa.

Samozrejme, nijako neobhajujem chyby EBMedicíny. Áno sú, a bohužiaľ vždy budú, od konfliktov záujmov po chyby v nežiaducich účinkoch, chybných rozhodnutiach a pod. Ale to nijako nebude pridávať homeopatii na funkčnosti. Rovnako tak ani počet priaznivcov homeopatie nespraví z názoru fakt a nepridá homeopatii ako konceptu účinnosť.

Naozaj neviem korektne zodpovedať, či homeopati rešpektujú občianske práva pacienta. Ale zodpovednosť pacienta za vlastné zdravie je niečo, čo by mi ako alternatívnemu lekárovi alebo liečiteľovi zaručovalo pokojný spánok. Môžeme sa handrkovať v diskusiách koľko chceme, kto chce viac pacientom lepšie, kto má koľko praxe a podobne. Faktom však zostáva, že jeden úrad bude vždy na šarlatánov krátky, zatiaľ čo seriózne pracujúcim lekárom robí prísneho kontrolóra. V Česku došlo k pár príhodám, kde liečiteľ odporučil pacientovi s leukémiou skončiť s chemoterapiou, alebo rodičom poradila liečiteľka vysadiť dieťaťu s DM inzulín, samozrejme, že to žiaľbohu skončilo nešťastne. Nechcem interpolovať individuálne, mimoriadne závažné zlyhania na homeopatov. Chcem poukázať nato, že zatiaľ čo lekár poctivo pracujúci v nemocnici alebo vo svojej individuálnej ambulantnej praxi musí reálne chodiť do práce každý deň s tým, že sa môže zomlieť problém, ktorý môže dorásť až do odňatia slobody, alternatívna medicína na Slovensku na čele s homeopatiou má o problém menej. Je etické vykonávať prax bez možnosti postihu? Ale zaraďme na nižší stupeň. Komplikácie pri liečbe pacienta mal každý lekár, kto tvrdí opak, určite klame. Ak nastanú komplikácie, je zvykom, že ich rieši ošetrujúci lekár, po porade so staršími, ak je situácia vážna, robia sa patričné kroky, preklad na vyššie alebo iným smerom orientované pracovisko. Naozaj netuším ako si medzi sebou riešia homeopati komplikácie. Ak tvrdia, že žiadne nemajú, klamú. Nie, žeby ich čistá voda a sladké guličky nejako účinkovali. Ide skôr o to, že ich pacienti majú po väčšine reálne choroby. A choroby sú všetko len nie statické v čase. Ak príde človek k homeopatovi na kontrolu a polepší sa mu, homeopat mu povie, že homeopatia zabrala. Ak príde, že sa mu pohoršilo, povie mu, že homeopatia veľmi dobré zaberá, lenže asi dali moc vysokú potenciu (fenomén prvotného zhoršenia), potom sa buď neukáže znova, lebo išiel k lekárovi, alebo zomrie alebo sa mu polepší (lebo však raz to prejde aj samo) a na kontrole mu homeopat povie, že homepatia zabrala. Ak sa nestalo nič, môže buď zmeniť homeopatikum alebo sa vyhovoriť na nespoluprácu pacienta. Ale aj tak je jedno ako sa to vyvinie, vždy bude homeopatia fungovať. Mimoriadne by zaujímal prístup homeopatov ku komplikáciám ich liečby a základného, „liečeného“ ochorenia. Či majú vyššie kvalifikované pracovisko, „gajdlájny“ alebo sa spoliehajú na EBmedicínu a zdravotníctvo že komplikácie vyriešia za nich.

Takže záverom...

Homeopatická prax na Slovensku je poväčšine tvorená nelekármi, kde prvé vyšetrenie stoji 50€-150€ takže s pomerne slušným dôvodom ku konfliktu záujmov. Následne je pacient vyšetrený a je mu podaná „individuálna“ liečba bez akéhokoľvek vysvetlenia a upozornenia, že ide o vedecky a klinicky nepotvrdenú liečbu, ktorá do teraz neobstála v žiadnej klinickej štúdii a meta-analýze so SIGNIFIKANTNÝM výsledkom. Pacient je liečený bez informácii o ďalších možnostiach liečby a bez informácií o účinnosti ďalších možností, rovnako bez informácií o primárnom ochorení a o možných komplikáciách zanedbania resp. oddialenia liečby. V skratke je informovanosť pacienta na mimoriadne nízkej úrovni. Následne je pacient kontrolovaný „ambulantnou cestou“, kde podľa cenníkov ideme za jedno sedenie o 50% nižšie a teda, ak sa chceme pozrieť na efekt alebo komplikácie vlastnej „liečby“ z pozície pacienta/zákazníka, musíme si zaplatiť u toho, kto nám liečbu indikoval. Ten kto nám liečbu indikoval, nemá nad sebou žiaden kontrolný subjekt a teda, ako pacient sa nemáte kde sťažovať, nuž ale to aj trošku preto, že nie ste pacient ale zákazník. Som si viac než istý, že väčšina homeopatov verí svojej liečbe a že skutočne ignoruje a nechce chápať jej neúčinnosti. Ale medicína je okrem iného aj veda a vo vede sa s vierou neobstojí, obstoja len fakty. Homeopatia otočila celý koncept, ktorý sa budoval desaťročia medicínou založenou na dôkazoch a vede. V dobe keď máme celé spektrum vyšetrovacích a laboratórnych techník, ktoré v korelácii so symptómami vedú k diagnóze a v dobe, keď sa vďaka spolupráci môžeme opierať o výsledky štúdii sa homeopatia drží 200 rokov starej symptomatológie a jej interpretácie bez akejkoľvek regulácie zákonom alebo inštitúciou.

 

A druhým záverom otázky...

Je etické ak vykonáva „liečbu“ nekvalifikovaný človek?

Je etický konflikt záujmov slovenských homeopatov?

Je etická nulová informovanosť a maximálna desinformovanosť ich zákazníkov?
Je etické tvrdiť, že homeopatia ako liečba resp. ako náhrada za konvenčnú liečbu je účinná?

Je etické začínať liečbu homeopatikami ak sú dostupné dokázateľne účinnejšie postupy?

Je etická beztrestnosť homeopatov a celej alternatívnej scény?

Je etické dezinterpretovať súčasné poznatky a na ich desinterpretácii indikovať postupy?

Je etické diagnostikovať pacienta hlavne a vlastne skoro iba rozhovorom a ignorovať celé spektrum diagnostických metód súčasnosti?

Je etické aby homeopat popri praxi odhováral od očkovania a hľadal duševne príčiny rakoviny?

Je etické platiť za kontroly u toho, kto liečbu indikoval?

 

A tretím záverom...

Je etické aby bolo reálne to, o čo sa snaží slovenská komora homeopatov a teda, aby bola homeopatia preplácaná zo zdravotného poistenia?

 

P.S. Pre diskutujúcich:

  1. nie, nikto ma neplatí
  2. osobná skúsenosť nie je dôkazom
  3. tvrdenie sa nestane faktom počtom sympatizantov
  4. pred diskusiou prečítať: http://www.pouzimerozum.sk/2011/07/22/uvod-do-sebaklamov-a-chyb-argumentacie/

 

d

MUDr.Kamil Knorovský

MUDr.Tomáš Ondriga

www.lovcisarlatanov.sk

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|