BLOG
To dá rozum
To dá rozum
4 036

Je inkluzívne vzdelávanie len modernejším výrazom pre školskú integráciu?

Zástancovia a zástankyne inkluzívneho vzdelávania sa usilujú o bezbrehú integráciu hendikepovaných detí. Aby boli modernejší, nahradili pojem integrácia novým. Dnes obhajujú inklúziu.
Búrame ďalší mýtus o inkluzívnom vzdelávaní.

Zdroj: depositphotos.com

Myšlienka inkluzívneho vzdelávania je v našich podmienkach časťou verejnosti zatracovaná ešte skôr, ako sme pristúpili k serióznej diskusii o možnostiach jej naplnenia. Jej odmietanie súvisí najmä s tým, že nielen v laickej, ale dokonca i v odbornej verejnosti dochádza k nesprávnemu zamieňaniu či prekrývaniu pojmu inklúzia a integrácia. Nezriedka sa stretávame s ironickou poznámkou, že ľudia obhajujúci inkluzívne vzdelávanie sa len hrajú so slovíčkami a snažia sa nájsť podporu pre doteraz nie veľmi úspešný projekt školskej integrácie. Je pochopiteľné, že pri takomto nastavení majú najviac výhrad voči inkluzívnemu vzdelávaniu tí, ktorí v každodennej životnej realite vnímali zlyhania zle nastaveného systému školskej integrácie. Sú však integrácia a inklúzia to isté?

Integrácia ako pokroková myšlienka
V diskusiách o inkluzívnom vzdelávaní sa najčastejšie stretávame s výkladom, že inklúzia je akousi nadstavbou integrácie. Podľa tejto interpretácie je inkluzívne vzdelávanie pokračovaním integračných snáh na inej kvalitatívnej úrovni (1). Ide však o mylné uchopenie týchto odlišných prístupov. Projekt integrácie sa najmä v anglo-americkej časti sveta rozvíjal už od 60. rokov. Bol prejavom tolerancie spoločnosti voči telesným a psychickým odlišnostiam a akýmsi meradlom jej vyspelosti a humánnosti. Integrácia sa stala symbolom láskavosti, úcty a ohľaduplnosti majority, ktorá reprezentuje normu, voči minorite ľudí, ktorí z normy vybočujú a potrebujú preto pomoc a špeciálne zaobchádzanie (2). Myšlienky školskej integrácie boli v danej dobe nesporne progresívne. Avšak projekt integrácie bol postavený na predpoklade existencie dvoch skupín: „normálnych“ a „tých druhých“ (3). Pri integrácii je aj dnes kľúčová otázka, ako nastaviť podmienky vzdelávania tak, aby žiak a žiačka, ktorí stoja mimo normu, dokázali vyhovieť požiadavkám bežnej školy. Škola teda hľadá cestu kompenzácie rôznych znevýhodnení detí tak, aby mohla byť ich účasť na vzdelávaní úspešná. Projekt integrácie neupúšťa od nazerania na špecifiká detí cez psycho-medicínske okuliare. Pracuje s celou škálou diagnóz a hľadá účinné nástroje pomoci, vďaka ktorým sa integrované deti dokážu prispôsobiť „normálnemu“ chodu života triedy. Normálny život sa však riadi väčšinou, ktorá menšinu „tých druhých“, „nenormálnych“, „postihnutých“ priateľsky prijíma (3) a je nabádaná k tomu, aby bola v kompenzácii ich znevýhodnenia čo najviac nápomocná.

Pomoc s príchuťou nadradenosti
Hoci si to možno neuvedomujeme, integrácia obsahuje prvok nadradenosti. I keď v mene lásky k blížnemu. Inkluzívne vzdelávanie odmieta nazerať na potreby detí cez psycho-medicínske okuliare. Neuvažuje len o špeciálnych vzdelávacích potrebách niektorých detí. V optike inkluzívneho vzdelávania majú všetky deti nejaké vzdelávacie potreby, na ktoré je potrebné reagovať. V tomto zmysle sú všetky deti rovnocenné.  Prvok nadradenosti v  inklúzii prítomný nie je a mení sa aj znenie kľúčovej otázky. Pri inklúzii sa pýtame, ako vytvoriť také podmienky, aby mohlo každé dieťa bez výnimky v triede zo vzdelávania profitovať a dosiahnuť svoje osobné maximum. A to bez ohľadu na jeho zdravie, majetnosť, sociálne postavenie, pôvod, príslušnosť, nadanie a iné.

Od začleňovania znevýhodnených ku školám pre všetkých
Je faktom, že inkluzívne vzdelávanie reaguje aj na trend vyčleňovania nemalej skupiny detí z hlavného prúdu vzdelávania. Preto nemožno povedať, že je absolútnym popretím integračných snáh. Aj v zahraničnej odbornej diskusii je citeľný trend zdôrazňovania potreby preradenia detí so špecifickými vzdelávacími potrebami zo špeciálnych foriem vzdelávania (špeciálne školy, školy pre nadané deti, atď.) do štandardných podmienok (4, 5). Preto sa aj pri diskusii o inkluzívnom vzdelávaní na Slovensku nevyhneme otázke začleňovania detí do hlavného vzdelávacieho prúdu. Nesmieme však zabudnúť na podstatu inklúzie. Inkluzívna škola počíta s odlišnosťou a je jej otvorená. No má k nej iný postoj. Na rozdiel od integrácie, volá po takých štandardných podmienkach, ktoré budú reagovať na potreby všetkých detí (1). Motívom inkluzívneho vzdelávania totiž nie je súcit k tým, ktorí boli menej obdarení zdravím či schopnosťami, ale viera vo vzdelávateľnosť každého dieťaťa pri zabezpečení adekvátnych podmienok jeho rozvoja. V prípade inkluzívneho vzdelávania, ktoré je v súčasnosti celosvetovým trendom v pedagogike, môžeme teda hovoriť o posune od začleňovania detí so znevýhodnením k snahe vytvárať školy pre všetkých.


Inkluzívne vzdelávanie predpokladá zmenu myslenia
Obavy z inkluzívneho vzdelávania sú na Slovensku opodstatnené. Niet divu, veď sme svedkami toho, ako každá ďalšia tzv. školská reforma prehlbuje existujúcu krízu. Ak budeme pri zavádzaní inkluzívneho vzdelávania postupovať podľa osvedčeného receptu kozmetických úprav a čiastočných „vylepšení“ zle fungujúceho systému, projekt inkluzívneho vzdelávania nemá šancu uspieť (6). Inkluzívne vzdelávanie predstavuje nový pohľad na vzdelávanie a vyžaduje si komplexné a premyslené systémové zmeny zasahujúce nielen školstvo, ale aj oblasť zdravotníctva, bývania, či zamestnanosti. Vďaka týmto zmenám budú mať deti šancu učiť sa v prirodzenom prostredí rôznorodosti a zároveň napĺňať svoj potenciál nielen v škole, ale aj v systéme flexibilných podporných služieb, ktoré stoja mimo nej.


Katarína Vančíková, analytička projektu To dá rozum
Miroslava Hapalová, analytička projektu To dá rozum
Jozef Miškolci, analytik projektu To dá rozum

Zdroje:
(1) Vančíková, K., Porubský, Š., Kosová, B. (2018). Inkluzívne vzdelávanie – dilemy a perspektívy. Banská Bystrica : Belianum.
(2) Vančíková, K. (2015). Inkluzívne vzdelávanie – slová a činy. In Porubský, Š., Lynch, Z. (eds.) Kurikulárna reforma a perspektívy základnej školy. Banská Bystrica : Belianum, 103-115
(3) Anderliková, L. (2014). Cesta k inkluzi. Úvahy z praxe a pro praxi. Praha : Triton
(4) Ainscow, M., Cézar, M. (2006). Inclusive Education ten years after Salamanca: Setting the agenda. European Journal of Psychology of Education. 21, no. 3, p. 231 – 238
(5) Florian, L. (2005). Inclusive practice: What, why and how? In TOPPING, K., MALONEY, S. (eds.): The Routledge Falmer reader in inclusive education. OXON :Routledge Falmer.
(6) Armstrong, A. C., Armstrong, D., Spandagou, I. (2010). Inclusive education: International policy & practice. London : SAGE Publications

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť.

Blogy

|