Denník N

Je nám teplo, lebo si upaľujeme Zem

Skúste si predstaviť že ste strom, ideálne ten za vaším oknom. Vyteká z vás živica. Vám je akosi zima, tak si ju podpálite. Je vám príjemne teplo, kým sa plameň nedostane k prvým vetvičkám a lístkom. Tie dominovým efektom spustia plamene, pred ktorými už niet úniku a vy zhoríte až do tla.

Great. Vravíte si, čo za hlúposť ste si práve prečítali. (Ja si zas hovorím, čo som zase napísal.) Nech sa vám zdá tato konštrukcia akokoľvek nelogická, podobnú schému realizujeme na našej planéte od objavenia fosílnych palív. Kvantum zakonzervovanej energie Slnka dlhodobo doslova vyťahujeme z litosféry a spaľujeme do atmosféry.

Časť energie ropy sa premení na prácu a ta zvyšná unikne do atmosféry najmä vo forme CO2. Je to energia navyše s ktorou sa musí ekosystém vyrovnať. Tento proces nie je v histórii Zeme žiadna novinka. S prudkým uvoľnením energie sa vysporadúvala po extrémnych vulkanických erupciách, ktoré raz za čas preverili adaptabilitu a flexibilitu ekosystému. Prebytok CO2  bez problémov dokázali absorbovať nekonečné pralesy naviazaním prebytkového uhlíka do tiel stromov a rastlín. Z ktorých môže raz potencionálne vzniknúť ropa. Dokonalý kolobeh.

V čom je teda problém? Z nekonečného pralesa sme vytvorili nekonečné monokultúrne polia a „monokultúrne materiály“ miest. CO2 sa v súčasnosti viaže na podstatne menší objem vegetácie. Tá zároveň už dostatočne neudržuje vodu a vlhkosť, čím sa prehrieva vzduch v merítku celých kontinentov. Naše mestá sa z neznámeho dôvodu zbavujú dažďovej vody a čo najrýchlejšie ju odplavujú do riek a morí. To rozpaľuje vzduch ešte viac. Celkový následok je zvýšený počet extrémov počasia. Podobne, ako v úvodnej analógii, listy zapaľujú ďalšie listy nad sebou, čím neustále znásobujú svoj efekt neodvratne spejú k deštrukcii celého stromu. Tak aj naše zlé rozhodnutia nasledujú a posilňujú ďalšie a ďalšie.

Zákony vesmíru sú však nemenné. Energia sa nemíňa, mení len formu. Osvojenie tohto jednoduchého vše-operujúceho princípu by prospelo k novému uvažovaniu a našom pôsobení na Zemi. Pochopenie a poznávanie energie môže zmeniť dnešné katastrofické výhľady na raj. Momentálne stojíme na rozhraní, kedy náš nelogický samopodpaľujúci sa strom náhodou včasne uhasí jemný vánok, alebo popoženie plamene vyššie k listom. Ten náhodný vánok je myšlienka. Tiež energia.

 


Energia je všade.

Na Zem dopadne denne 20 000-krát viac čistej slnečnej energie, než ľudstvo spotrebuje. Inak povedané, energia, ktorú sme dnes spotrebovali, dopadla na 0,17 % povrchu Zeme. Nemusím vymýšľať žiadne prirovnania, ako veľa jej máme k dispozícii. Zem je urbanizovaná na 1-2 % celkovej plochy. Povrch miest bohato stačí prijať všetkú potrebnú energiu. No super. Čísla a merania nemusia byť dokonalé, no môžeme si byť istí, že energie máme dosť a už našu Zem upaľovať nemusíme.

Rentabilne vyťažiteľné zdroje ropy budú podľa odhadov tzv. krivky “Peak Oil“ vyčerpané  približne v roku 2200. Svetovú ekonomiku teda čaká náročná úloha zmeniť zdroj energie pri súčasnom, zrejme neudržateľnom, raste životnej úrovne, ktorý sa môže zmeniť na boj o prežitie. Správny “vánok“ môže usmerniť našu činnosť do maximálne regeneratívneho systému, ktorý sa priblíži kvalite prírody, alebo ju dokonca predčí. Približne 50 % energie spotrebúvajú budovy, teda architektúra. Je životne dôležité už teraz načrtnúť spôsoby, ako oslobodiť architektúru a život v sídlach od jediného zdroja. Je to cesta poznávania energie fyzickej a metafyzickej, ktorú môžeme postupne aplikovať pri navrhovaní všetkých produktov ľudskej činnosti.

Možno ste trochu zmätení, ak ste sa dočítali až sem, a to sme len na začiatku. Každý týždeň zverejním ďalšie príspevky rozširujúce koncepciu komplexného navrhovania, ktorú som nazval architektúra energie.

 

Video hustoty a pohybu CO2 v atmosfére.
Peak Oil Krivka.

Teraz najčítanejšie