Blog
piatok

Je novinárska objektivita hrozbou pre demokraciu?

Objektivita znamená vypočuť si všetky strany, ale nie zaobchádzať s nimi rovnako. (MediaBrífing)

MediaBrífing je týždenným súhrnom toho najdôležitejšieho z oblasti žurnalistiky a digitálnych médií. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý piatok mailom.

Novinárska objektivita je hrozbou pre demokraciu, napísal cez víkend holandský novinár Rob Wijnberg. Zakladateľ a šéfredaktor webu De Correspondent vo svojom texte upozorňuje, že objektivita je tou najhoršie pochopenou, neustupujúcou a nebezpečnou ilúziou, v akú novinári kedy verili. “Nepochopenou, pretože si ju ľudia často pletú s nezávislosťou a nestrannosťou. Neustupujúcou, pretože vyzerá jednoducho a je lacná. Nebezpečnou, pretože je tou najväčšou lžou, akú môžete publiku povedať. A ilúziou, pretože vlastne neexistuje.”

Novinár má vždy nejaký postoj k skutočnosti, o ktorej píše - ak si na ňu aj nevytvoril vlastný názor, vie aspoň to, že je dosť dôležitá či zaujímavá nato, aby jej venoval svoj čas. Novinár nemôže opisovať svet bez toho, aby mal predstavu o tom, čo je dobré a zlé, dôležité a bezvýznamné, pravda a lož, tvrdí Wijnberg. A keďže sa najmocnejším politikom na svete stal človek, ktorý systematicky šíri nepravdy, novinári, ktorí by k jeho slovám pristupovali nekriticky, by sa stali len prietokovými ohrievačmi lží.

V podobnom duchu sa v septembri na konferencii TED vyjadrila aj svetoznáma novinárka Christiane Amanpour. Zopakovala tam svoj názor, ktorý hovorí už vyše 20 rokov: “V niektorých situáciách človek skrátka nemôže byť neutrálny, pretože ak ste neutrálny, stávate sa spolupáchateľom.” Amanpour vysvetľuje, že pri informovaní o vojne v Bosne nemohla byť neutrálna, pretože nechcela byť komplicom genocídy. Objektivita podľa nej znamená vypočuť si všetky strany, hovoriť s nimi, ale nie zaobchádzať so všetkými stranami rovnako.

“Nemysli pri písaní na objektivitu, mysli na férovosť. Môžeš byť férový, aj keď sa držíš vlastných hodnôt,” povedal ešte v roku 1977 legendárny šéfredaktor Washington Post Ben Bradlee.

Problémom objektivity je, že si pod ňou každý predstavuje niečo iné. Navyše jej chápanie sa posledné desaťročia postupne menilo. Zaujímavý pohľad do témy vniesla napríklad v januári vydaná kniha The Newsroom: A Space of Decision Making, ktorá mapuje výskumy objektivity v 70. rokoch minulého storočia v Amerike, teda v dobe, kedy sa už vedelo, že médiá nevytvárajú verný odraz reality (lebo to ani nie je možné).

Sociológovia v tom čase skúmali, prečo objektivita vznikla a prečo sa stala súčasťou novinárskej práce. Koncept objektivity sa podľa nich zrodil so samotným konceptom správ, veľký vplyv na to mal aj vznik agentúry Associated Press v 19. storočí. Kým dovtedy mohli noviny ponúkať texty s názorom, ktorý ich čitateľom vyhovoval, agentúra, ktorá chcela predávať svoje správy redakciám po celom svete, musela ponúkať objektívne správy. Inak by jej služby novinári nevyužívali a nemala by klientov.

Vedci si všímali, že objektivita legitimizuje novinárčinu a pomáha chrániť jej dôveryhodnosť. Zároveň je ale objektivita aj mechanizmom, ktorý chráni samotných novinárov pred útokmi ich editorov, zdrojov a verejnosti. Reportéri teda využívajú objektivitu, pretože má pre nich význam - do určitej miery ich chráni pred kritikou.

V posledných rokoch je objektivita stále viac spájaná s transparentnosťou. “Transparency is the new objectivity,” je známym heslom minimálne od roku 2009, kedy ho použil David Weinberger. Ten tvrdil, že transparentnosť plní niektoré úlohy objektivity a v dobe online žurnalistiky je nevyhnutnosťou. “Objektivita je mechanizmom dôvery, na ktorý sa spoliehate, keď vaše médium nemôže linkovať. Dnes už ale médiá môžu používať odkazy,” píše. “Objektivita bez transparentnosti vyzerá ako arogancia. A bláznovstvo. Prečo by sme mali veriť tomu, o čom niekto - s tými najlepšími úmyslami - tvrdí, že je pravda, keď by sme namiesto toho mohli mať sieť dôkazov, myšlienok a argumentov?”

Americký novinár Eric Newton tieto myšlienky neskôr rozvinul a dodal: “Je transparentnosť náhradou za objektivitu? Nie. Je transparentnosť rovnako dôležitá ako objektivita? Áno.”

Sol LeWitt: Objectivity. Zdroj: Flickr / Cliff / CC

Ad: Nemci budú analyzovať politické reklamy…

V prvom MediaBrífingu sme písali o spolupráci nemeckých médií s ProPublicou, ktorej cieľom bolo zbierať dáta o politických reklamách pred voľbami. Médiá vyzvali svojich čitateľov, aby si nainštalovali plugin do svojho prehliadača a pomohli tak zbierať informácie o reklamách, ktoré sa im zobrazujú na Facebooku. Už sú známe výsledky a vyplýva z nich:

  • podarilo sa zozbierať a zverejniť zhruba 600 politických reklám
  • tie neboli mikro-cielené, ale cielenie bolo skôr všeobecné; strany napríklad targetovali reklamy na región, v ktorom plánovali nejaký event, či na ľudí vo veku nad 18 rokov
  • kedysi boli kampane robené najmä stranami cez plagáty v uliciach, s príchodom internetu sa do online kampane zapojili aj iní hráči (jednotlivci a mimovládky), ľahšie sa môžu presadiť aj malé strany
  • to ale znamená, že sa do kampane môže zapojiť aj niekto zo zahraničia
  • táto analýza ale neobjavila žiadnych mimo-nemeckých aktérov, ktorí by sa snažili reklamami ovplyvniť voľby
  • plugin fungoval len na desktopovom Chrome a Firefoxe, problémom však je, že Facebook má až 84 percent príjmov z mobilnej reklamy, veľká oblasť teda zostala nepreskúmaná
  • problémom je tiež, že celá analýza bola závislá na aktivite čitateľov zapojených médií, tí ale nepredstavujú úplne reprezentatívnu vzorku spoločnosti

Fail týždňa

Editorom v Novom čase nedošlo, že písať nadržaný článok o 14-ročnom dievčati nie je ok.

V skratke

TV
CME chce bližšie prepojiť televízie Markíza a Nova. Od januára Nova zastreší vysielanie Markízy po technickej stránke. Hovorí sa aj o tom, že by obe televízie mal riadiť jeden riaditeľ. CME sa k tomu priamo nevyjadruje.

Nákup
Vydavateľstvo Mafra kúpilo podiel v predajcovi vstupeniek Ticketportal. Výška podielu a kúpna cena sú obchodným tajomstvom.

Ruské reklamy
Ruské účty nakúpili reklamu za desiatky tisíc dolárov aj na YouTube, Googli, Gmaily a v DoubleClicku. Google ešte reklamu skúma a zisťuje, či bola nakúpená reálnymi ľuďmi alebo trollmi.

Závislosť
Vývojári zo Silicon Valley hľadajú spôsoby ako byť offline. Ľudia, ako napríklad tvorca samotného ‘like’ tlačítka, varujú pred závislosťou, ktorú sociálne siete a aplikácie spôsobujú. “Vždy, keď potiahnete prstom dole, je to ako herný automat (..) Neviete, čo príde. Niekedy je to nádherná fotka. Inokedy len reklama.”

Turecko
Turecko odsúdilo na vyše dva roky väzenia reportérku Wall Street Journalu. Ayla Albayrak vraj podporuje kurdských separatistov, jej šéfredaktor namieta, že len robila svoju prácu. Podľa Amnesty International je v Turecku väznených viac novinárov než v ktorejkoľvek inej krajine. V rebríčku slobody tlače je krajina na 155. mieste, horšie než Rusko či Pakistan.

Fake news
Facebooku sa vraj darí obmedziť šírenie odhalených fake news o 80 percent. Správy, ktoré fact-checkeri označili za falošné, sa následne výrazne pomalšie šíria, napísal Facebook svojim fact-checkerským partnerom v správe, ktorú získal Buzzfeed. Zväčša však trvá až tri dni, kým sa nejakú správu podarí označiť za falošnú.

Facebook
Na Facebooku sa udiali veci, ktoré sa nemali stať, povedala prevádzková šéfka Facebooku Sheryl Sandberg v rozhovore pre Axios. Facebook je podľa nej pripravený zverejniť dáta o ruských reklamách, ktoré boli nakúpené pred americkými voľbami.

Mobilné notifikácie
Spravodajské médiá posielajú 3,2 push notifikácií denne, najviac ich robí CNN - 11,1 denne. Vyplýva to z analýzy 31 iOS aplikácií, ktorú robil Tow Center a Guardian. 55 percent notifikácii obsahovalo aj ďalší kontext k informácii, neboli teda len teaserom na klikanie. Podrobnejšie výsledky budú zverejnené v novembri.

Británia
Britská spoločnosť je viac ľavicová ako jej tlač, nečudo, že ľudia hľadajú správy inde ako na stránkach tradičných médií, píše Owen Jones. “Britská tlač nie je nestranným šíriteľom správ a informácií. Vo všeobecnosti je veľmi sofistikovanou a agresívnou formou politickej kampane a lobingu,” napísal britský komentátor o tom, že väčšina novín podporuje konzervatívnu stranu.

Reklama
Články sa otvárajú príliš rýchlo, a preto vydavatelia zarábajú menej peňazí z reklamy. Kým rýchlosť načítania stránok na mobile je dlhodobo problém, médiá, ktoré využívajú technológiu AMP od Googlu majú iný problém - ich web sa načíta výrazne rýchlejšie. Kým sa načíta reklama, ľudia už zoscrollujú nižšie.

Spoločnosť
Dospelí Američania strávia tento rok s médiami 12 hodín a 1 minútu denne. To je o dve minúty viac ako v roku 2016 a o 24 minút viac ako v roku 2012. Dôvodom postupného nárastu je najmä multitasking, ľudia trávia viac času na mobile.

Úprimnosť
Najväčší rast počtu predplatiteľov zaznamenal holandský De Correspondent po tom, ako neinformovali o teroristickom útoku v Bruseli. Čitateľom vysvetlili, že nie sú denník, v Bruseli nemali svojho človeka a pokrývať tento typ udalostí ani nie je ich expertíza. Ľudia ocenili ich priamosť a úprimnosť, píše Jakub Goda z novinárskej konferencie ONA vo Washingtone.

Británia vs. IT firmy
Britská vláda zvažuje, že zmení právny status, ktorý majú firmy ako Google či Facebook. Tie sú dnes vnímané ako sprostredkovatelia informácií, po novom by mohli byť brané ako médiá. Tomu sa technologickí giganti bránia, pretože so zmenou statusu by sa zväčšila aj zodpovednosť za to, čo sa na ich stránkach objaví. A hrozili by im nové a prísnejšie regulácie.

Trump
Trump stupňuje svoje útoky na médiá. Tweetoval o tom, že licencie pre niektoré televízie by mali byť prehodnotené a zrušené. Podľa neho je tiež “odporné, že si tlač môže napísať čokoľvek, čo chce”. Viacerí reagovali, že sa nevyjadruje ako líder demokratického sveta, ale ako autoritatívny panovník. Novinár Jake Tapper mu vo vysielaní pripomenul a ukázal ústavu:

Medium.com
Už ktokoľvek môže zverejniť na Medium.com svoj článok a zamknúť ho len pre predplatiteľov. Mesačné predplatné stojí 5 dolárov a peniaze sa rozdelia medzi autorov zamknutých článkov podľa engagementu ich čitateľov.

Novinárske ceny
Boli oznámení víťazi Online Journalism Awards 2017. Medzi víťazmi je napríklad kanadský The Globe and Mail za svoju 20-mesačnú investigatívu prípadov sexuálnych útokov, v kategórii Breaking news vyhral New York Times za spravodajstvo zo streľby v Orlande. Cenu za Visual digital sorytelling získala Deborah Acosta za zaujímavý live prístup pri pátraní po príbehu vyhodených fotografií.

Ocenenie
Souad Mekhennet je prvou moslimskou reportérkou, ktorá dostane prestížne ocenenie Daniel Pearl Award. Reportérka Washington Postu sa narodila v Nemecku a má arabský pôvod. Vo svojej knihe I Was Told to Come Alone sa jej podarilo vyspovedať najhľadanejších mužov na svete.

Kultúra
Do kín idú dva zaujímavé filmy: Professor Marston & the Wonder Women je o živote tvorcu komixu Wonder Woman a Goodbye Christopher Robin o tvorcovi Medvedíka Pu. A ešte: BBC budúci rok odvysiela novú sériu Stopárovho sprievodcu po galaxii.


Infografika týždňa

Podiel žien v amerických médiách sa od roku 2001 zlepšil len o zhruba jeden percentuálny bod. Z veľkých redakcií má len Washington Post podiel mužov a žien 50:50. American Society of News Editors k dátam urobila prehľadnú interaktívnu infografiku. (kliknutím na obrázok otvoríte interaktívnu infografiku)

Fail týždňa 2

"Vyžeňte toho kameramana, lebo ho zabijem." (Miloš Zeman, český prezident v sídle Rady Európy opäť zaútočil na novinárov)


MediaBrífing je týždenný prehľad toho najzaujímavejšieho o digitálnych médiách a žurnalistike. Prihláste sa do newslettra a dostávajte ho každý piatok e-mailom:


Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Novinár v Denníku N. Zaujíma sa o online médiá a inovácie v žurnalistike.

Blogy

|

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom