Denník N

Je Slovensko ukradnutou krajinou? Podľa knihy Mareka Vagoviča áno

Robert Fico, SDĽ , voľby 1998, archív SME
Robert Fico, SDĽ , voľby 1998, archív SME

Najhoršie na knihe Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou je, že sumarizuje. To, čo sa udialo za dlhé roky, podáva na niekoľkých stranách. Naservírované takto v jednej porcii je to nechutné čítanie, ktoré rozzúri.

Marek Vagovič mapuje. Politický životopis Roberta Fica začína v dobe Mečiarovej noci dlhých nožov, pokračuje odchodom z SDĽ. Cez prehraté voľby sa dostáva k dvom vládam a končí pri tretej. V Bonaparte.

Vlastne nie – končí pri popisovaní toho, ako presne má Smer v rukách celú krajinu. Končí tam, kde sa my v roku 2016 nachádzame.

V úvode knihy je Rober Fico mladým, perspektívnym a – zatnime zuby – sympatickým politikom, ale potom sa to začne. Kedy presne? Možno vtedy, keď k nemu začnú prechádzať podnikatelia, ktorí predtým podporovali HZDS. Možno vtedy, keď sa objaví Fedor Flašík. A možno vtedy, keď Fico uzná, že za finančnú podporu je legitímne požadovať vplyv pri obsadzovaní funkcií.

Čiže hneď na začiatku.

Keď chýbajú kladní hrdinovia

Kniha je jazdou na horskej dráhe. Žalúdok sa obráti, aj adrenalín sa dostaví, na konci však neprichádza uvoľnenie. Zaznamenáva všetky kauzy, ktoré sa s Robertom Ficom spájajú, vymenováva ich, opisuje. Rekapituluje. Ich zoznam by bol zaujímavý a pôsobivý, ale bol by omnoho dlhší ako tento článok.

Z útrob knihy sa vynárajú zabudnutí ľudia. Takí, ktorí sa len mihli, odišli alebo boli odídení, takí, ktorí jednoducho len zmizli a dnes si v pokoji užívajú svoje poctivo zarobené peniaze. Marek Vagovič vnáša svetlo do ťažko zrozumiteľných káuz, v ktorých sa nehralo o (stá)milióny, ale boli o to dôležitejšie. Z tých, v ktorých sa o stámilióny hralo, sa točí hlava.

Ktosi už napísal, že knihe chýbajú kladní hrdinovia: žiadni naozaj nie sú. Je síce knihou o Robertovi Ficovi, ale nevyhne sa prakticky žiadnej strane, ktorá sa v parlamente aspoň raz vyskytla. Práve to je v nej najhoršie. A tiež to, že postupuje metodicky. Človek je tvor zábudlivý, prispôsobí sa, zvykne si. Teraz všetky tie kauzy dostane naservírované a je to nechutné čítanie.

Knihu nebudete čítať druhýkrát, radšej ju niekomu požičiate, aby sa aj on znechutil.

Cieľ do budúcnosti? Beztrestnosť

Marek Vagovič odhaľuje aj selektívny vzorec Ficovej čistoty: zatiaľ čo ministrov z koaličných strán odvoláva síce nie na počkanie, ale aspoň odvoláva, existuje pomerne ľahko identifikovateľná skupina iných ministrov, pri ktorých neexistuje priestupok, za ktorý by mali padnúť.

Tých neváha brániť osobne, neváha hazardovať so svojou vlastnou povesťou. Zhodou okolností sú to presne tí, o ktorých si to myslíte. Zhodou okolností sú to presne tí, ktorí skôr ako ministrami sú podnikateľmi. Ostatne, každý niekoho zastupuje, aj to je problém: ministri z knihy nevyhnutne vychádzajú ako nesvojprávne bábky, ktoré len dozorujú správne toky financií. Zoznam hlavných donorov Smeru predsa už dávno nie je tajomstvom.

mv
Zdroj: premedia.sk/Martinus

Kniha sa končí súčasnosťou, sme v postbonapartovskej dobe. Smer preferenčne padá, najväčšiu slávu má za sebou. Je vyčerpaný osobnostne aj ehm, morálne, prechádza do fázy limitácie budúcich škôd. Nebetónuje sa vo funkciách, betónuje však systém, ktorý jeho predstaviteľom zabezpečí beztrestnosť, keď už vo funkciách nebudú.

A darí sa mu to.

Ak som hovoril, že najhorší je ten sumár všetkých káuz, klamal som. Najhoršie je zistenie, že nezávislosť zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci bola dávno narušená. Smer do kľúčových funkcií dosadil ľudí, ktorí presne vedia, ako s ktorou kauzou naložiť. Kniha je plná príkladov: spravodlivosť na Slovensku neplatí pre každého rovnako.

Úplne najhoršie je teda to, čo zo všetkého uvedeného vyplýva.

Niekto si tú krajinu ukradol pre seba

Nevyhnutné zistenie sa totiž dá zhrnúť do jednej vety: Slovensko si niekto ukradol. Vieme kto a kedy, vieme aj ako.  Smer ako politická strana je len výkladom, za ktorým sa ukrýva Smer ako bohapustý obchod. Aj to vieme.

Vieme už dokonca aj to, čo je ďalej: napätie, frustrácia, nedôvera. Keď bude najbližšie premiér Fico hovoriť o tom, kto všetko je zodpovedný za šírenie extrémizmu, treba to brať tak, že seba nespomína len preto, že sa nerád chváli.

Pravdou je tiež, že mu to je jedno, v skutočnosti totiž nie je sociálnym demokratom. Je len politikom, ktorý je dostatočne bezohľadný na to, aby mu bolo jedno, v akom ekonomickom, spoločenskom a morálnom rozklade krajinu zanechá. S dôrazom na ten morálny.

Jemu, tým, ktorí mu asistujú, aj tým, ktorí sú v pozadí, je to absolútne jedno. Z toho bahna, do ktorého nás Fico ako trojnásobný premiér dostal, sa budeme musieť vyhrabať sami. Nie je dôležité to, čo mohol a neurobil, ale to, čo nesmel a predsa urobil.

Roberta Fica nemožno hodnotiť ako politika, ktorý premárnil množstvo šancí posunúť Slovensko vpred a urobiť z neho lepšiu krajinu. Treba o ňom hovoriť ako o politikovi, ktorý urobil všetko a ešte aj čosi navyše preto, aby v krajine nevládol zákon. A aby si ju niekoľko (desiatok) ľudí ukradlo pre seba.

To všetko pochopíte, keď sa na vás z knihy Mareka Vagoviča vyvalí politická kariéra Roberta Fica. Prvý náklad sa vypredal ešte pred oficiálnym uvedením do kníhkupectiev.

Radi ma môžete mať tu.

Teraz najčítanejšie