Je suis Angela!

 

Nebol to príjemný pohľad a trochu ma to mrzelo…X-tý summit lídrov krajín eurozóny, a faktická hlava EÚ (nenechajme sa zmiasť funkciami, ktoré majú fantasticky cveng, a ktoré zastávajú angličtinou zaskočený, ale spokojný a dobre živený Tusk a tiež „fackujúci“ a nie vždy úplne triezvy „euroobčan“ Juncker) Angela Merkel…Strhaná, unavená z kolotoča rokovaní, a najmä v poslednej chvíli opustená Francúzmi a Talianmi, ktorí začali cúvať („Francúzsko nedovolí grexit“ Manuel Valls, francúzsky premiér)a zároveň vystavená enormnému tlaku Američanov („Je chyba pre európsku, aj globálnu ekonomiku riskovať, že sa kríza v Grécku prehĺbi.“ Jacob Lew, minister financií USA, na čo reagoval jeho náprotivok Wolfgang Schäuble s vtipnou replikou „Môjmu priateľovi J. Lew, navrhujem, že Nemecko zoberie Portoriko do eurozóny, a USA zapoja Grécko do systému amerického doláru.“ )

Na druhej strane, až sto členov parlamentnej frakcie Merkelovej CDU/CSU sa vyhráža, že v žiadnom prípade nepodporí ďalšie peniaze pre Grékov, čo by znamenalo Merkelovej verejné poníženie, politický pád a zrejme aj predčasné voľby v Nemecku…

Prečo vznikla EÚ?

Mnohí na to zabúdajú, respektíve vo svojej obmedzenosti a provinčnosti to nie sú schopní akceptovať… EÚ však vznikla, ako reakcia na atrocity dvoch svetových vojen… Plán „otcov zakladateľov“  teda Schumana, Adenauera, Gasperiho a ďalších bol, že vďaka vzájomne prepojenému hospodárstvu a obchodu sa zabráni ďalšej zničujúcej vojne na európskom kontinente…Odvtedy uplynulo mnoho rokov, stali sa chyby, prechmaty, EÚ má možno nadváhu, prebytok byrokratického aparátu, EP rieši absurdity (žiarovky) a bezvýznamné rezolúcie…Ale stále je to tá lepšia EÚ do ktorej sme sa chceli vrátiť…(Alebo by sa nám, „euroskeptici“ a „eurorealisti“ lepšie žilo, keby sme sa prichýlili „k tomu tam jse dubisku“ ? Lebo tretí variant neexistuje…)

 

Úloha Nemecka

Nemecko sa vďaka svojej energickosti, produktivite, zemepisnej polohe,  dobrej vôli (a aj výčitkám svedomia) stalo za ostatné roky dominantným hráčom  a prirodzeným lídrom krajín EÚ, či už hovoríme o „jadre“ alebo o celej Únií…Silnú pozíciu malo už počas obdobia, keď bol kancelárom Helmut Kohl (1982-1998). Keď bol kancelárom Gerhard „Gazprom“ Schröder, táto pozícia sa mierne skomplikovala, Schröder rozbíjal staré, prirodzené spojenectvá, bol arogantnejší voči pôvodným aj pristupujúcim krajinám, poškuľoval po Putinovi viac ako by sa patrilo, a spolu s megalomanom Chiracom okato dávali najavo dôležitosť „francúzsko-nemeckého motora“ (Schröder za „služby“ dostal miesto v správnej rade NordStream, kde je Gazprom 51% vlastník, a Chirac bol v roku 2011 nepodmienečne odsúdený na 2 roky väzenia za „pružné“ nakladanie s verejnými peniazmi – toľko pre fakticitu)

Potom prišla Angela Merkel..Voľby vyhrala relatívne tesne, ako kancelárka podávala najprv nevýrazný, rozpačitý výkon, a mnohí ju podceňovali…Potom sa ale zorientovala, navyše doba priniesla zásadné výzvy  – meniaca sa geopolitická mapa, finančná & hospodárska kríza v 2008, menšie angažovanie USA, ktoré realizuje Obamova administratíva, rozširovanie EÚ, Ukrajina…a dlhová a finančná kríza v krajinách PIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), ktorá v rokoch 2010 a 2011 predstavovala najvážnejšiu výzvu pre EÚ od jej vzniku, hrozila rozpadom menovej a možno aj politickej únie (u nás kvôli tomu padla vláda)…

 

Obetovanie seba a krajiny…

Angela však všetky krízy zvládla s chladnou hlavou, nonšalanciou a rozvahou…Tam, kde by mužom v dôsledku testosterónu, márnivosti a egocentrizmu praskli nervy, zostala Merkel vždy rozvážna a umiernená, nenechala sa vyprovokovať, s neuveriteľnou vytrvalosťou hľadala riešenie.  Nemecko sa počas jej funkčného obdobia stalo najvýznačnejšou „soft-power“ vo svete, teda krajinou, kde sa vďaka ekonomickej moci, diplomacií, kultúre a športu darí presadzovať vplyv vo svete, pričom predbehlo USA aj UK…

V ukrajinskej kríze si získala rešpekt aj dôveru obidvoch strán, no nikdy neschválila brežnevovské praktiky Kremľa, a napriek značnému dopadu protiruských sankcií na nemecké hospodárstvo bola vždy ich zástancom…

V prípade gréckej krízy v roku 2011 zas tvrdohlavo presadzovala, aby sa peniaze nemeckých daňových poplatníkov použili na jeho záchranu…Euroval bol správny krok…Sulík dodnes víťazoslávne bloguje akú mal pravdu, keď bol principiálne proti peniazom pre Grécko…Nuž:

1. Peniaze, ktoré boli v rokoch 2010/2011 vynaložené na záchranu krajín PIGS sa ukázali ako bolestivá, ale potrebná injekcia…Krachovalo (resp. so solventnosťou malo vážne problémy) päť krajín, vznikala panika, hystéria medzi ministrami financií, guvernérmi bánk na kapitálových trhoch.. Finančná injekcia mala najmä psychologický efekt, ktorý upokojil dovtedy bezprecedentnú situáciu a získal drahocenný čas (Sulík vníma celú vec len cez ekonomické okuliare, a ignoruje politický a psychologický význam Európskeho stabilizačného mechanizmu)
2. Grécka vláda Antonisa Samarasa bola na rozdiel od Tsiprasových neokomunistov ochotná pristúpiť na gro škrtov a reforiem, takže pokiaľ ide o ESM 2011 – palec hore

Odvtedy sa vo zvyšných krajinách PIGS situácia viac-menej stabilizovala – z veľkej časti opäť zásluha Merkelovej prezieravosti a ochote urobiť bolestivý krok a zabrániť katastrofe (Merkel je, podobne ako Thatcher chemička, Sulík je ekonóm…) a jediným neuralgickým bodom zostalo Grécko, najmä pre výšku dlhu a štrukturálne problémy ekonomiky…

Gréci si vo svojej hlúposti a neochote začali reptať, pozícia Samarasa sa naštrbila, boli dvoje predčasné voľby, pričom v druhých zvíťazila Syriza, skutočná neo-komunistická ľavica ktorá odmietla dovtedajšie ozdravné opatrenia a finančnú striedmosť (v grécku „ľavicový“ = taký čo nechce platiť záväzky)Ako povedal český politológ Bohumil Doležal: „Jistě, řečtí neokomunističtí radikálové nejsou první, kdo hlásají zásadu, že platit dluhy je buržoazní přežitek.“

„Mutti Merkel“ však začala opäť trpezlivo jednať aj so skutočným mentálnym boľševikom Tsiprasom (Hollandov hovorca údajne hovoril o jej „materinskom“ prístupe voči Tsiprasovi počas rokovaní) napriek zjavnej arogancií a bezočivosti gréckej strany, dvojice Tsipras & Varoufakis…

Nedá sa vylúčiť že tesne pred zjavným nezdarom, sa už európski lídri dohodli, že sa s Tsiprasom nedohodnú, že ho pritlačia ku stene,  a budú dúfať že sa v grécku dostane k moci niekto normálnejší…Prerátali sa. V pude sebazáchovy Tsipras vo svojej boľševickej duši objavil spásonosnú ideu – referendum….To bol práve moment, keď podľa pozorovateľov praskli nervy aj Merkelovej…

Nemecko & Angela zostali opustení…

Včera bol posledný deň, keď mali Gréci predložiť balík reforiem, výmenou za ktoré, by mohli dostať ďalšiu pôžičku…Po referende to však vyzeralo len ako povinná jazda, formalita, len marketingov prejav veľkorysosti s cieľom ukázať svetu dobrú vôľu napriek referendu, ktoré bolo čistá a nehorázna provokácia a následne Grécku žiadosť odmietnuť…Pripravoval sa bolestivý  (ale potrebný, radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca) „Grexit“, uvažovalo sa najmä o technických parametroch, podmienkach a celkovom dopade…

Situácia sa však zmenila vo štvrtok (t.j. 9. júla), keď začali na Nemcov, ktorí už dávno prekročili prah bolesti, tlačiť Francúzsko, Taliansko a ďalšie krajiny, pričom vlna znepokojenia sa zdvihla aj spoza oceánu, keď Merkelovej telefonoval aj prezident Obama (Američania sa boja, že odchodom Grékov z eurozóny bude ohrozená ich lojalita voči NATO, čo môže vážne ohroziť geopolitickú stabilitu – ja len dodávam že tá už je dávno naštrbená, Tsipras štebotal s Putinom, už uzavreli 2 mld. plynový obchod ..)

Podvečer už britský The Daily Telegraph oznamoval: „Nemecko v spore so zvyškom Európy potom čo Gréci predložili trojročný  plán na uvoľnenie dlhu“  alebo „Grécka dohoda v dohľade po tom čo Nemecko čelí obrovskému globálnemu tlaku“. Po tlaku USA sa za uvoľneniu dlhov prihovára aj „európsky prezident“ Donald Tusk…

Okolo 24:00 SEČ Gréci doručili svoj návrh reforiem…Tzv. „Troika“ (ECB, MMF a Európska komisia) ich budú v najbližších dňoch študovať, ale rozhodnutie nakoniec opäť nebude odborné, ale politické…A posledné slovo bude mať Angela…V tomto prípade ale určite neexistuje win-win alternatíva…Ako sa k tomu postaví?

Asi bude musieť pod tlakom ustúpiť čo môže mať krátkodobé aj ďalekosiahle dôsledky:

1. Vytvorí sa precedens – Hociktorá krajina si môže dovoliť požičať peniaze, následne ich nesplácať ale stále má istotu, že napriek všetkému ide o pôžičkové perpetum mobile…Teda podpora vyčúranosti, nezodpovednosti, lajdáctva a pahltnosti (precedens môže nasledovať ktokoľvek)
2. Tsipras sa vráti triumfálne do Atén, bude oslavovaný ako hrdina ktorý bol drzý, dal „európskym vykorisťovateľom“ frčku a napriek tomu mu ustúpili (Marx by bol na chlapca hrdý)
3. Pozícia Angely Merkel sa ešte viacej naruší, možno ju to bude stáť politickú kariéru
4. Nemecko sa Európe odcudzí, tá stratí prirodzeného lídra, tmel ktorý ju držal pokope, a európska myšlienka ako aj celá Únia bude vážne ohrozená…

 

Nemecko bolo do tejto chvíle najoptimistickejší a najzásadovejší advokát zjednotenej Európy aj jej realizácie v EÚ…Veľkú úlohu v celom procese hrala psychológia…Krajina sa bála, že zostane vydaná sama sebe napospas (a možným vnútorným démonom)..Európska únia Nemecku dodávala sebavedomie, energiu, možnosť pretaviť svoj obrovský potenciál do niečoho veľkého…Najväčším stelesnením tejto symbiózy bola práve kancelárka Merkelová… Úlohu lídra krajina prijala s rozpakmi, no žiadny iný štát, ktorý by mohol Európu „riadiť“ neexistuje  (Británia kvôli historickým a zemepisným súvislostiam, Francúzsko kvôli svojej vnútornej a hospodárskej nestabilite)…EÚ s Nemeckom stojí a padá, EÚ bez aktívneho Nemecka nič neznamená…

Ak teda bude nedobrovoľne prinútené urobiť ďalšie „concessions“ voči drzým Grékom, nabúrajú sa základy spoločnej európskej budovy…Ktohovie…Možno Angela. zase o čosi viac unavená a s novými vráskami pod očami, dôjde k rokovaciemu stolu a začne trpezlivo a húževnato pracovať na novom usporiadaní, ktoré by zachránilo európsku myšlienku…Tak či onak, treba jej držať palce, ide aj o nás, Merkelová bojuje aj za strategické záujmy Slovenska preto treba jasne povedať JE SUIS ANGELA!