Denník N

Je vojna

Mier a pohodlie si nadovšetko ceníme, ale s dôsledkom, že pri vážnom konflikte nedokážeme posúdiť situáciu a reagovať. Vojna ako najvyššie umenie priťahuje najinteligentnejších ľudí a je zdrojom inovácií. Prečo sa tvárime, že to tak nie je?

Šestnásteho septembra 2015 prejde našimi cestami konvoj armády USA. Neradi sa pozeráme na pušky a kanóny, neradi prežívame krízové situácie, neradi myslíme na smrť a násilie. Pravdou však je, že vojna je najvyššie umenie. Prečo sa tvárime, že to tak nie je? Prečo sa vyhýbame fyzickému súboju so súčasnými banditmi?

S vojnou sa spája smrť a násilie. Bez bolesti sa však žiť nedá. Keď na vašom vlastnom prahu zastanú zlomyseľní banditi, diplomacia nepomôže. Zbavíte sa ich iba tak, že použijete silu a násilie a smrť sú riziká vždy prítomné. Celá generácia počúva o vojne ako o zbytočnej veci. Zdôrazňujeme vojenské zločiny, zákerný biznis so zbraňami a zbytočne vyvolané napadnutia. Mier a pohodlie si nadovšetko ceníme. S akým dôsledkom? Pri prvom veľkom konflikte nie sme schopní reagovať. Navyše nedokážeme posúdiť situáciu a nechávame sa strhnúť nenávistnou propagandou. Ako môže informovaný človek fandiť Putinovi a jeho zločineckému režimu? Veď títo ľudia, sovieti, niekoľko desaťročí okupovali našu krajinu. Stále sú životaschopní a pripravení okupovať znova. Týmto blogom chcem prehĺbiť pochopenie vojnenského povolania. Vojna nie je to pekná vec, mala by sa objavovať iba v nevyhnutných prípadoch, ale určitým spôsobom dopĺňa ľudskú povahu. Nemusíme ju chváliť, ale ani ju nemôžeme ignorovať.
Umenie vojny znamená prekonať iného človeka silou, ale nie nevyhnutne zabiť. Podľa učenia Budó existujú tri stupne prekonávania silou. Prvý stupeň – začiatočník, ktorý je silnejší ako súper a svojho súpera zabije. Druhý stupeň – pokročilý, ktorý je silnejší ako súper a na jeho prekonanie stačí, že súpera zraní. Tretí stupeň – majster, ktorý je silnejší ako súper a svojím odhodlaním spôsobí, že súper sa vzdá skôr, ako dôjde k zraneniu alebo likvidácii. Toto delenie súvisí so schopnosťou sebaovládania. Začiatočník, aj keď je vedomý svojej prevahy, má očividne trému a nevie si vybrať techniku/stratégiu primeranú situácii. Majster je v krízovej situácii uvoľnený a aj keď vie, že mu hrozí nebezpečenstvo, jeho činy sú rázne, iba pokiaľ je to nevyhnutné.
Vojna nie je založená na disciplíne, ale na inovácii. Vďaka tomu vždy priťahovala najinteligentnejších ľudí. O väčšine sa nikdy nedozvieme, pretože sa neobjavujú na obálkach časopisov ani pred kamerou. Žiaden vojak nezopakuje víťaznú stratégiu dvakrát po sebe. Žiaden vojak ani v predstihu nevie, akú stratégiu využije, pretože po prvom výstrele sa situácia mení oproti pôvodnému plánu. V našich predstavách sú viac vykonávateľmi rozkazov ako inovatívni profíci. Nevidíme, že vojna je rodisko každej jednej manažérskej a líderskej poučky. Vojak pracuje v rizikovej situácii a s nedostatkom času – preto využíva iba praktické postupy, ktoré čas šetria. Či už na úrovni vojaka alebo armády-celku, vykonáva veci tak, aby ich dosiahol na jediný pokus. Tento prístup vyžaduje prehľad a sebaovládanie – vlastnosti cenené v biznise a v podstate kdekoľvek v živote. V armáde je priorita tímová spolupráca medzi jednotlivcami aj veľkými zložkami. Komunikácia je presná a jednoznačná. Od tímovej spolupráce a komunikácie v rámci armády závisí nie len úspech operácie, ale hlavne ľudské životy. Preto si do civilných povolaní môžeme zobrať príklad aspoň v tejto oblasti.
Vojna je zdrojom technologických vylepšení bežného života. Prúdový motor, internet, GPS navigačný systém, bezpilotné drony, ktoré sú dnes tak v móde. Ich prvé náčrty na dizajnérskom stole vznikli za účelom dosiahnuť vojenskú výhodu. Dnes ich pohodlne využívame. Zrušme armády, zaveďme permanentný mier – a žiadne ďalšie zlepšenia neprídu.
V roku 2008 nastala kríza finančného sektora. My, bežní Slováci, sme odmietali priznať realitu. Zostávali sme neinformovaní, nedokázali sme prispôsobiť svoju rutinu novej dobe. Anexiou Krymu vyvolal Vladimír Putin horúcu vojnu. Nie proti Západu, ale proti nám, slobodným ľuďom. Znova si nechceme priznať realitu. Nezaujímame sa o Ukrajinu, pretože pre nás nie je príťažlivou spoločnosťou. Ale je to sused, ktorý bol napadnutý banditom. Roky mieru spôsobili, že sme spohodlneli. Nebol dopyt po ráznych ľuďoch, ktorí pomenujú veci jasne. Priznajme si, že žijeme v spoločnej realite. Priznajme si, že sme s Putinom vo vojne.

Tento účet je už neaktívny. Pozri nové texty na worldpaintedblog.com

Teraz najčítanejšie

Ondrej Kandráč

Tento účet som používal do januára 2017. Moje nové texty nájdete na www.worldpaintedblog.com. Moja kniha "Koniec prázdnoty" (Bratislava, 2016) je práve v predaji.