Je zápal za pravdu o Matke Tereze u Dr. Horáka skutočný? Odpovie aj mne?

Keď ma pred pár mesiacmi požiadali vo vydavateľstve don Bosca, aby som napísal krátku brožúrku o Matke Tereze, nechcelo sa mi. Ako historik som potreboval „fakty“ a vedel som, že do Albánska, či Indie sa nedostanem. Naviac, zdalo sa mi, že veľa nového toho neprinesiem. Redaktorka mi písala, že to nemusí byť prevratná faktografická štúdia, a tak som sa nakoniec odhodlal preštudovať desiatky kníh a čitateľom sprostredkoval niekoľko pohľadov na Matku Terezu.

Už pri dátume jej narodenia som narazil na problém. Keď albánska novinárka polemizuje o dátume narodenie Matky Terezy, tak to človeka nahnevá. „Nevedela si nájsť relevantné údaje v archívoch?“ pomyslel som si. A človek overoval dátum narodenia i takouto úvahou: „Snáď nie len emeritný pápež, píšuci „narodeninové listy“ do Kalkaty, ale aj vláda v jednom zo štátov Indii zistili presný dátum, keď už niekoľko rokov na jej počesť oslavujú 26. august ako Deň sirôt.“

Podobne, ako doktor filozofie, pán Otakar Horák, som hneď na internete narazil na ponosy na Matku Terezu. No neostal som len pri internete, prečítal som si desiatky kníh pričom som chcel poznať knihy aj neveriacich autorov. Usúdil som, že ich postoj „musí byť“ objektívnejší, ako ten „katolícky“. Veď predsa anglikán, či Ind nebude mať zámer hľadať v Matke Tereze „superhrdinku“. Mesiace štúdia odkryli pohľad na Matku Terezu nielen cez jej životnú líniu, ale aj to, ako jej svedectvo (a jej nasledovníkov, ktorých je 5 601 v 834 domoch – štatistiku mám priamo z Kalkaty – august 2016) ovplyvnilo životy občanov Slovenska, ktorí sa rozhodli žiť tak ako ona. Nie je ich málo.

Naviac, prekvapilo ma, keď som sa dozvedel, že jednou z autoriek kníh o Matke Tereze, ktorá pozorovala jej činnosť priamo v Kalkate, bola redaktorka Hlasu Ameriky, ktorú starší čitatelia iste poznajú pod menom Marína Havranová. Aspoň jej niektoré faktografické údaje (našej emigrantky pred komunizmom) ste mohli, pán Dr. Horák, zohľadniť. Alebo je aj ona bola len obdivovateľkou ženy, ktorá celý život prežila v službe chudobným v Indii? Alebo ju rovno nazveme klamárkou?

HORÁK: „Púšťať sa do Matky Terezy, láskyplnej starenky všeobecne považovanej za symbol obetavosti a pokory, je viac ako nevďačná úloha. Hrozí, že okamžite skončíte s nálepkou mizantropa, ktorý je natoľko zaujatý, že bez ohľadu na okolnosti nadáva ľuďom z „opačného tábora“.“

Vďaka Vašej „nevďačnej úlohe“ si už desaťtisíce čitateľov poopravilo pohľad na Matku Terezu. No zakladá sa na pravde? Poďme, ako píšete „boriť mýty“ a hľadajme fakty.

Podávala si ruky s diktátormi

Asi viete, že keď prišli jej sestry na Kubu, tak mali dovolené starať sa len o jedného zomierajúceho. Iné im režim nechcel dovoliť, no oni navštevovali rodiny v duchu slov Matky Terezy: „Navštívte čím viac rodín, potom všetkých nebudú môcť pozatvárať“. Podľa mňa to bolo búranie režimu uprostred režimu. Mýlim sa? Povedzte mi, kde sa Matka Tereza, či jej sestry dávali do služieb totalitnej ideológie? Kde ho podporovali a „bili sa zaň“?

V ČSSR boli „červení“ obozretnejší. Neprijali jej sestry ani v čase, keď bola prijatá k službe ľuďom v ZSSR.

Dochádzalo nezriedka k sprenevere peňazí a nepomáhala chorým

Už v roku 1983 by sa dokázalo dvetisíc sestier a štyristo bratov postarať o toľko ľudí, koľko je obyvateľov Slovenska. Veď už vtedy učili na 131 školách pre chudobných 18 455 detí. Navštívili väzňov v sedemnástich väzniciach, chorých v 402 nemocniciach. Prijali v 110 ústavoch pre zomierajúcich 13 246 ľudí. Ošetrili v desiatich domoch 4 000 malomocných, v mobilných klinikách 150 000 malomocných a 3 759 000 ďalších chorých. Starali sa v 103 sirotincoch o 5 564 opustených detí. Poskytli stravu v 72 centrách pre podvýživených 27 000 deťom. Pomáhali v 12 staniciach 800 ľuďom závislým od alkoholu a drog… Možno ste čítali aj túto štatistiku, či iné v iných publikáciách.

Berme to tak, že k sprenevere mohlo dôjsť, aj keď ja som sa o tom dočítal len na internete. Nuž, ale to si vážne myslíte, že spreneveru riadila Matka Tereza? Kúpila si za to jachtu, či vilu? Ďalej uvádzate štúdiu odborníkov z Montrealu o hygiene. Viete, kde je najviac domov Misionárok lásky? Kanada to nie je, ale India. Zaujímavé je, že Misionárkam lásky udelila ocenenie Svetová zdravotnícka organizácia za starostlivosť o deti choré na AIDS. Označila ich prácu a reálne výsledky za najlepšie (!) v celosvetovom meradle. Inak, ocenenie prevzala Slovenka, ktorá už 20 rokov slúži v Etiópii.

Inak, prečo si myslíte, že jej ľudia dali peniaze na pomoc chorým? Ďalšia nepresnosť vo Vašom článku. Ona naozaj nemala poslanie slúžiť chorým ani sa takto nikdy nedefinovala. Viete komu chcela slúžiť v prvom rade?

Christopher Hitchens

Jediný, ktorého vo svojom článku spomínate (v časti, ktorá je aj pre nepredplatiteľnom denníka). Nuž, podľa mojich informácií aj jeho svedectvá boli skúmané, keď sa pripravoval proces blahorečenia Matky Terezy. Viete o tom niečo viac? Rád sa dozviem…

HORÁK: „Pacientom zámerne odopierala liečbu, lebo si myslela, že utrpením sa približujú Kristovi.“

S niečím takým som sa nestretol. Ázia ako celok je však pre mňa zvláštnou „krajinou“. Navštívil som budhistické kláštory, kde veštia z karát… počul som ako Indovia hovoria: „Postihnuté dieťa je dar z neba.“ Matka Tereza žila ako Indka. Akceptovala ľudí tamojšej kultúry, náboženstiev. Neprišla ich meniť, ale milovať.

Ale skúste sa napr. spýtať ošetrovaných v Petržalke, či v Žiline, kde pôsobia sestry Matky Terezy a napíšte, ako tam „zámerne odopierajú liečbu“, aby sme mali pred sebou fakty. Rád si prečítam takúto reportáž. „Ak oslovíš 200 ľudí a nik Ti nepotvrdí túto tézu, nevzdávaj sa. Je potrebné usilovne nájsť to, čo chceš počuť?“ možno by Vám niekto poradil. Ja radím, skúste začať s anketou… Alebo si prečítajte, ako jej neverili v Kalkate hinduisti, moslimovia… a nakoniec sa stali jej spolupracovníkmi. A aj ateista cez jej príklad prestal veriť, že Boh neexistuje a stal sa jej spolupracovníkom… Nečítali ste ten príbeh? Bol na stránkach amerických novín. A čo ten príbeh o dílerovi drog, ktorý sa rozplakal, keď počul jej príhovor …iste ste to čítali. Nenazvať to zázrakom?

Citujete autorské články, v ktorých poukazujte, čo by mohla urobiť s „miliónmi dolárov“, no chýbajú príklady, kde by bolo napísané, ako skutočne zaobchádzala s peniazmi. Koľkým skutočne pomohla. Prečo to chýba? Aj ja som čítal štúdiu, kde jej vyčítali, že jej sestry mohli počas zemetrasenia viac pracovať. Vyčítali im ich čas na modlitbu… Pripadalo mi to veľmi zvláštne.

Iných nehospitalizovala, ona sa dala hospitalizovať…

Kardiostimulátor je dali v čase, keď bola na návšteve sestier v Ríme, nie? Možno, ak by bola niekde inde, tak neprežije. Čítal som niekoľko spomienok o Matke Tereze z rôznych období. Všade som sa dočítal, že pre seba odmietala liečbu, nechcela sa nechať ošetrovať. Nuž, povedzte mi.. desiatky novinárov a spisovateľov podalo falošný obraz o Matke Tereze? Dokonca aj je spolusestry klamú, keď to o nej hovoria?

Namiesto záveru…

V závere píšete, že máme zlé svedomie, keď vidíme ľudí hladovať…  A ja vravím, že to nie je to najpodstatnejšie. Ja by som mal zlé svedomie nie preto, že ja žijem tu a oni tam, ale vtedy, ak by som ako historik podsúval hlúposti, vymýšľal si, nepreveril veci. A neuznal omyl…

K zázrakom, či „uctievaniu“ sa neviem odborne vyjadriť. Ahistorické sa mi javí hovoriť o znásilneniach bosnianskych žien Srbmi v roku 1979. Pokiaľ viem, k niečomu takému došlo až po roku 1990. Prečo to spájať s rečou Matky Terezy v roku 1979?

Článok píšete pekne, osobne. Prijímate na seba „nevďačnú úlohu“. Tak skúsim na záver napísať niečo osobné aj ja. Po preskúmaní života Matky Terezy sa ona stala súčasťou môjho života. Zvláštne… A viem, že raz zoberiem svoje dospievajúce deti do Petržalky, aby sme im tam v dome jej sestier, v ktorom sa starajú o „najbiednejších z najbiednejších“, pomohli ako dobrovoľníci. Chcel by som, aby sa „zamúčili od múky“ dobroty a služby….

A možno sa tam stretneme…

S priateľským pozdravom

František Neupauer

FOTO: V dome sestier bl. Matky Terezy v Bratislave – Petržalke (autor).

PS: Jedna zo slovenských sestier Matky Terezy povedala, prečo sa stala „jednou z nich“:

„Predovšetkým je potrebná modlitba, čím viac som v rehoľnom živote, tým hlbšie si uvedomujem: Bez Pána Boha nie je možné nič. Preto je vždy dôležité, či ráno, či večer, či na obed, či pri práci – stále byť v osobnom kontakte s Ježišom. V krátkej modlitbe, či už v kaplnke, alebo v práci s ľuďmi – stále byť v osobnom kontakte s Ježišom. Pre mňa je dôležité, aby som nikdy, pri práci, ktorú máme, a niekedy je jej veľmi veľa, nestrácala kontakt, poznanie, že ten, komu slúžim, je osoba Ježiša Krista. A dennodenne prosím Pána, aby mi pomohol obnovovať túto túžbu a môj vzťah k nemu.“

Pochopiť to? Asi ťažko. Možno len pokľaknúť s diktátormi, štátnikmi, dobrovoľníkmi.. v jednom z domov Matky Terezy a tam sa zadívať na kríž a ten tajuplný nápis pri kríži.