Jean Paul Sartre, filozof a mysliteľ – 110. výročie narodenia

Narodil sa 21. júna 1905 v Paríži. Keď mal dva roky, tak mu zomrel otec. Matka sa s malým Jeanom Paulom presťahovala k jeho starým rodičom. Boli veľmi vzdelaní a mali obrovskú knižnicu. V nej sa Sartre naučil už veľmi skoro milovať knihy. Mal sotva osem rokov, keď začal sám písať krátke historky. Jeho starý otec bol autorom a veľmi podporoval talent a fantáziu svojho nadaného vnuka.

Sartre bol už na gymnáziu známy ako rebel a odporca konzervatívnej výchovy. Už v tom čase vedel, že sa chce stať spisovateľom. Od roku 1924 navštevoval ako štipendiant elitnú vysokú školu École Normale Supérieure v Paríži. O päť rokov neskôr ju ukončil ako najlepší. Druhým najlepším absolventom sa stala jeho spolužiačka Simone de Beauvoir. Zaľúbili sa a sľúbili si večnú vernosť.

Vernosť? Áno, vernosť, avšak takú sartrovskú vernosť. Vernosť v láske mal Sartre totiž definovanú úplne inakšie, ako ju ponímala vtedajšia konzervatívna spoločnosť. Pre neho sex a verná láska nepatrili bezpodmienečne k sebe a nesúviseli spolu. Aj preto navrhol Simone otvorený vzťah. V ňom mali mať obaja slobodu pre sex aj s inými partnermi. Podmienka bola, že v takom prípade ten, ktorý bude mať nezáväzný sex s niekým iným, vždy toho druhého o tom informuje.

Simone s tým suhlásila, aj keď jej to neraz padalo ťažko. Aj ona rojčila o slobode, ale Sartrova absolútna sloboda nebola pre ňu ľahká. Hoci sa nikdy nezosobášili, ostali 50 rokov párom.
Sartre svoju slobodu miloval nadovšetko. Veľa cestoval a neraz bol aj v Nemecku, kde navštevoval prednášky filozofa Edmunda Husserla.

Ako profesor považoval svojich žiakov za svojich mladých priateľov – aj v tom bol kus jeho slobody, že sám seba nepovažoval za žiadnu autoritu. Napriek tomu ho iní uctievali a videli v ňom autoritu. Bol charizmatickou osobnosťou a ženy ho priam zbožňovali, hoci nevynikal vonkajšou atraktivitou. V dopisoch Simone opisoval podrobne svoje sexuálne zážitky s inými ženami.

Bol výborným pozorovateľom a vo svojich publikáciach dokázal skvele psychologicky analyzovať strachy a obavy ľudí svojej doby. Jeho prvý román vyšiel v roku 1938. Opisuje v ňom duševný život istého traumatizovaného muža, ktorý postupne začína chápať, aká je skutočná realita, ktorá je ukrytá za povrchným vonkajším svetom.

V nasledovnom roku uverejnil zbierku krátkych historiek pod názvom Múry. Týmto dielom si už urobil meno a stal sa známym autorom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bojoval ako 34-ročný proti Nemcom a bol v Trieri zajatý. V roku 1941 ho Nemci prepustili na slobodu.

O dva roky neskôr uverejnil svoju významnú publikáciu, azda svoju najvýznamnejšiu: BYTIE alebo NEBYTIE. V nej Sartre tvrdí, že život nemá v podstate zmysel, lebo na svet prídeme každý bez toho, aby sa nás niekto opýtal, či to vôbec chceme. Podľa neho neexistujú žiadne takzvané večné pravdy filozofov, ako sa to bežne tvrdí. A tak sme len herci, ktorí hrajú svoju predpísanú rolu.

Už v roku 1945 si vydobyl meno výnimočného filozofa. Stal sa známy aj tým, že so svojimi priateľmi sedával v parížskych kaviarňach a viedol filozofické diskusie o existencializme – tak nazval svoju filozofiu.
Bol aj náruživým fajčiarom a miloval víno – vydal viaceré romány a filozofické diela. Po celý život za zastával slabých a utláčaných. Počas celého života z filozofov najviac obdivoval Karola Marxa. Bol veľkým odporcom amerického imperializmu a odsudzoval USA za vojnu vo Vietname.

V roku 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru, lebo sa jej názov spájal s firmou Nobel, ktorá bola stále aktívna v zbrojárskom priemysle.

Zomrel v roku 1980 a je pochovaný v Paríži na cintoríne Montparnasse, vedľa svojej celoživotnej partnerky Simone de Beauvoir, ktorá zomrela o šesť rokov neskôr.