Jeden víťaz zo Slovenska v spore o utečenecké kvóty je už istý. Fiškáli, ktorí budú obhajovať naše „záujmy“ pred súdom.
Ich odmena sa bude rátať na milóny €. Áno, na milóny. Veď „kvalitu“ treba zaplatiť. Presne tak, ako ju bolo treba zaplatiť možno tým istým, ktorí nás „hájili“ v spore o zákaze zisku zdravotných poisťovní. Stálo nás to doteraz 27 000 000,-€. A táto sume zďaleka nie je konečná. Ale veď práve o to ide! Pamätáte si premiérovu výzvu poišťovniam? „Chcú si to rozdať so štátom? Nech sa páči! Ja som pripravený!“ Na tieto jeho ramená sa poskladal majiteľ nákladiaku, živnostník, ktorého medzitým ešte okradol Širokého Váhostav, výrobca guličkových ložísk, ale aj dôchodkyňa Anna, trebárs z východu, ktorá narieka nad svojou malou penziou. Ale vo vopred prehratom spore staála pochopiteľne a neochvejne na strane premiéra! Apropo, nejde o tetičku Aničku Macela Foraia, tá si vzhľadom na svoje podnikateľské úspechy v zdravotníctve môže užívať na Slovensku švajčiarsky dôchodok. Tomu sa vraví búranie schengenských hraníc!
Súdny spor s Európskou komisiou má dva účely. Pred voľbami zaútočiť na často prízemné pudy slovenskej spoločnosti a vopred vybranej advokátskej klike vyplatiť milóny € za spor, ktorý prehráme rovnako, ako sme prehrali na európskych súdnych inštitúciách už množstvo iných. Veľmi to pripomína výber poradcu na stavbu národného futbalového štadióna, ktorý vláde v konečnom dôsledku možno odporučí, aby sa na celú stavbu vykašľala. Odporučí jej to za takmer 1 000 000,-€. Absurdistan? Nie. Iba slovenská Hlava XXII…
Podanie žaloby na Európsky súd bude vláda naťahovať do poslednej možnej chvíle. Nie kvôli lehote, ale kvôli čím bližšiemu termínu volieb. Premiér Fico oznámi v svetle lámp a televíznych kamier, že Únia dostane od Slovenska krutú príučku! Samozrejme pomlčí o tom, že občanov bude vstupenka na toto divadelné predstavenie stáť nehorázny balík! Balík euráčov, za ktoré sa mohli trebárs doplácať lieky spomínanej dôchodkyni Anne z východu, alebo sa mohla zaplatiť operácia množstvu ťažko chorých detí.
Poznám prípad podvodníčky, ktorá dokázala predať niekoľko zámkov a dokonca jeden hrad naivným, po lukratívnej nehnuteľnosti bažiacim kupcom. Predávala samozrejme to, čo jej nikdy nepatrilo. Urobila to niekoĺko krát a len v minimálnom počte prípadov bola za to aj odsúdená. Keď sa jej pýtali, prečo to robí, zasnene odpovedala: Keď ľudia sú tak nádherne hlúpi…
Takže Hor sa Slovač! Do boja proti kvótam, do boja proti utečencom, do boja proti zdravému rozum!
