Jeden vúbec neňi obúd a druhý isce je drkota …
vím o tem ze šenku aj z konzumu Coop Jednota …
Po dlhšom čase vošiel som do šenku na Smolinskom, na Záhorí
a to práve vo chvíli, keď jeden stály štamgast druhému hovorí:
„Á co sem já ňejaký obúd?!“ Akože či je zblbuí, popletený;
rozhovor to však bol veľmi priateľský, nikto nebol najedovaný,
vraj bežne sa to používa a znamená aj (akorád) zobúdzený,
a po častejšej kombinácii piva s borovičkou aj pribrzdzený,
jednoducho obúd, teda hlupák, oblbuí, osproscený …
To si budem musieť zapamätať a časom začať aj vhodne používať,
len aby iní nemali dôvody práve takto mňa niekedy nazývať! (-:
Na druhý deň, v utorok 14. marca dopoludnia, bol som v Coop Jednota,
po krátkej chvíli do toho dedinskéko konzumu vošiel aj sám drkota,
netušil som, prečo ten dlhoročný známy získal takú „príťažlivú“ prezývku,
pokým … pokým nespýtal sa, či už od Vianoc majú tú čerstvú slaninku …
a vzápätí veľmi rýchlo povedal ešte niekoľko ťažko zrozumiteľných viet.
Nuž a reakciu „Už sem z tebja zobúdzená, co furt drkoceš!“, začuu hned.
15.03.2017
Poznámky:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
Obrázok z vlastných zdrojov
