Jeden z tých, čo sú nad vecou
Ak som včera konštatoval, že súčasnú košickú prezentáciu diel legendy našej grafiky Vladimíra Gažoviča otváral nemenej skvelý a chýrny maliar Nikolaj Feďkovič, stojí za to povedať o ňom niekoľko slov.
Nikolaj Feďkovič žije v Košiciach a vďaka jeho tvorbe majú Košice maliara par excellance. Dokazuje to jeho famózne dielo, ktoré bolo možné zhliadnuť uprostred leta vo výstavných sieňach Východoslovenskej galérie.
Prezentácia pomenovaná Tour profilovala 35-ročnú tvorivú periódu jubilujúceho umelca, ktorý v máji tohto roku dovŕšil 70 rokov. Viaceré výpovede boli z čias maliarovho 20-ročného pobytu v Kolíne nad Rýnom, kam odišiel na sklonku 80. rokov. Práve tie predstavujú povestnú umeleckú zrelosť a patria k vrcholkom jeho maliarstva.
V minulosti ho inšpirovala holandská žánrová maľba 17. storočia, gotická tabuľová maľba, Lipská škola i ruskí autori miniatúr. Jedna vec sú školy či podnetné inšpirácie, druhá vec je osobný prínos umelca. Nikolaj Feďkovič pretavil vďaka vlastnej empírii prostredníctvom seba samého témy, vychádzajúce zo zásadných otázok a problémov sveta a našej existencie. Pod jeho optickým povrchom rozoznávame metamorfózy sveta, vrstvenie životných príbehov a skúseností. Ide o presahy a prelínanie rôznych významových rovín z jeho bohatého a nevšedného života.
Metóda Feďkovičovho tvorivého myslenia a výtvarnej reči spočíva v protikladnosti medzi reálnym príbehom a metaforou, medzi ironickým a dramatickým, humorným a tragickým, ilúziou a prítomnosťou. Narába imaginatívnymi formotvornými prvkami prameniacimi vo fantazijnom realizme, prostriedkami bohatými na asociácie a symboly.
Vo Feďkovičových obrazoch je všetko čímsi osobité s odkazom, že niet nezaujímavých osobností, príbehov, udalostí či vecí. Už preto nie, že veľa z toho, čo sa deje okolo nás, ale i v nás, je hodné našej pozornosti – pre svoju neopakovateľnosť, výlučnosť, svojský charakter. Ponad tento labyrint sveta sa ako oblúk vypína mravný imperatív s humanistickým posolstvom.
Napriek tomu tvorivá poetika exkluzívneho rozprávača a krehkého lyrika Nikolaja Feďkoviča provokuje i dráždi. Recipient jeho obrazov sa nachádza v permanentnom procese reťazenia symbolov a metafor, prostredníctvom ktorých maliar reflektuje svet ako labyrint tragédií, ako javisko ľudskej komédie či drám. Ide o nikdy sa nekončiacu magickú hru s umeleckou obraznosťou. Práve ona vyvoláva v návštevníkovi nepokoj, keď jedna predstava podnecuje inú a tá zasa ďalšiu a ďalšiu.
Či je to rodina zobrazená v štýle starých fotografií, tajomné dámy v klobúkoch, či štúrovský básnik Samo Bohdan Hroboň, koniec leta, Cypriánov sen, zátišie iluzionistu, alebo návrat Titanicu, dostaneme obraz zdanlivo rozporného, no dozaista viacvýznamového tvorcu. Jedným slovom umelca, determinovaného jednak protikladmi sveta, ale aj jeho večnou harmóniou.
Podstatnou črtou Feďkovičovej maľby je jej brilantná technická a technologická úroveň. Stal sa ozajstným majstrom klasickej maľby, v ktorej dosiahol precízny, až exaktný výraz sústavným a cieľavedomým skúmaním jej možností.
Osobitnú estetickú hodnotu predstavuje samotná adjustácia Feďkovičových obrazov. Precízne zhotovené a filigránsky zdobené rámy ideovo dotvárajú umeleckú podstatu dvojrozmernej maľby tým, že jej dodávajú priestorovú dimenziu, avšak aj myšlienkovú hĺbku aplikovaním kaligraficky napísaných textov.
Za všetko o hodnote a význame Nikolaja Feďkoviča hovoria slová emeritného riaditeľa Múzea mesta Kolína nad Rýnom Gunthera Otta: „Tento slovenský maliar zaujíma významné postavenie v dejinách európskeho maliarstva.“
