Denník N

Jedna Lucia, druhá Lucille a stále tá istá Frey

Bola som zvedavá na obsah už len preto, že autorka knihy Tanec pre Luciu Frey má 17 rokov. Na obal sama napísala: „…v knihách pre tínedžerov sa nemusí len maľovať poslušnosťou, môže sa aj čmárať hnevom.“ Nepísala to len tak do vetra. Svojej hrdinke nadelila veľa ťažkých emócií a spomínaný hnev nasmerovala najmä na ňu samú.

Autorka knihy Tanec pre Luciu Frey má sedemnásť, jej hrdinka šestnásť. Po spomienky na to, aké pocity sa môžu v krátkej dobe prehnať telom dospievajúceho dievčaťa, nemusela chodiť ďaleko. Dej opisuje v prvej osobe a všetky emócie jej verím. Jej hrdinka je nahnevaná, miestami sa príbeh mení na dlhé prechádzky slzavým údolím, cíti sa nepochopená a i keď jej život nahodí dobrú prihrávku, odbije ju tak, aby za každú cenu nepochopená aj ostala. Prekrúca konanie iných schválne vo svoj neprospech, voľká si v sebaľútosti, nedopraje si nič pekné, nechce prežiť nič povznášajúce, všetko okolo nej je tmavé a skľučujúce. Skrátka, šestnástka. Nie je to však len hnev pre hnev, v jej prípade to má svoje opodstatnenie. To, do akých krajností nechala hrdinku autorka v prežívaní zlosti zájsť, je opäť úzko spojené s jej (autorkiným) vekom. Preto mi čítanie knihy nebolo protivné a dotiahla som ho až do konca.

Lucia alebo Lucille Frey je jedna a zároveň sú dve. Lucille žila dlho so svojim otcom vo Francúzskom Orléans, bola šťastná a úspešná, tancovala a žala jednu cenu za druhou. Potom sa čosi stalo. Nešťastie. Nejaká katastrofa. Otec zomrel a z rozprávania Lucille vyplýva, že si to z nejakého dôvodu vyčíta, akoby za to mohla. Jej jedinou rodinou je mama žijúca s priateľom Petrom v Košiciach. Lucille odlieta za nimi a v tom momente sa z nej stáva Lucia.

Luciu trápia nočné mory, budí sa z nich s krikom, vída v nich hororové výjavy, všetky súvisia s tragickým úmrtím jej otca. Podrobnosti neprezrádza, je uzatvorená pred svetom, ktorý tvrdošijne odmieta v akejkoľvek jeho príjemnej podobe. Je ako samoväzenkyňa, ktorá sa navyše dobrovoľne týra hnevom, neprijíma voči sebe žiadne úľavy, trestá sa za niečo, čo nechce nikomu prezradiť a čitateľ len tuší, že všetko by mohlo byť aj trochu inak, než to Lucia opisuje, že niekde v tom jej strašnom nešťastí predsa je štrbinka nádeje, že nie je vinná zo spáchania neodpustiteľného zločinu.

Lucia má s mamou hrozný vzťah. Mama je bývalá alkoholička, ale podľa všetkého sa s novým priateľom k alkoholu vrátila. S partnerom má prapodivný vzťah a voči dcére je zaujatá, závistlivá, skrátka otrasná matka. Lucia musí nastúpiť na strednú školu a v tom svojom marazme si na chrbát naložiť ešte vzťahy so spolužiakmi. Medzi nimi vynikajú „diabolské dvojičky“ Ben a Bara, obaja sú viac podobní postavám z amerického tínedžerského seriálu ako zo slovenských reálií, ale to je v mnohom aj dej, ktorý sa nevyhne nafúknutým gestám a teatrálnym konverzáciám. Lucia je s dvojičkami vo svojej osobnej vojne, do ktorej sa pripletie náhodne objavená stará telocvičňa, stvorená na Luciine úniky a v nej posledný účastník jej príbehu – Lukáš. Chlapec, ktorý snáď ukáže Lucii cestu späť k Lucille až do prekvapivého záveru.

Oceňujem, že autorka dokázala vcelku slušne udržať svoje myšlienky pokope a že sa jej dejová línia nikde nerozpadla. Príbeh sa vyvíja pomaly, tajomstvá sa odhalia postupne a žiadne nie priskoro. Dialógy sú síce často nereálne a ako som už spomínala, aj teatrálne, podobajúce sa na klišé seriálov, ale je dosť možné, že niektorí tínedžeri, ktorí na takejto televíznej tvorbe vyrástli, tak už v skutočnosti rozprávajú. Aj keď chcem skôr veriť tomu, že nie a že autorka časom dozreje. Má na to všetky predpoklady a fandím jej. Tanec pre Luciu Frey si môže vziať do rúk ktorákoľvek 15 – 16 ročná dievčina a je vysoko pravdepodobné, že sa v niektorom z mnohých dlhých emočných opisov nájde. Predpokladám tiež, že ani príbeh nebude pre ňu sklamaním.

Bonus na záver: autorka knihu podfarbila aj hudobne. Ku každej kľúčovej situácii priradila pieseň, v texte nájdete medzi odsekmi v čiernom kruhu trojuholník (play) a pri ňom názov interpreta aj piesne. Pre ľahšie vyhľadávanie si môžete všetky piesne načítať aj na priloženom linku na Youtube alebo v službe Spotify, kde je však playlist nekompletný pre nevysporiadané práva niektorých piesní. Mnohé som poznala, mnohé ma milo prekvapili, niektoré som preskočila. Pri ich púšťaní a čítaní zároveň som nadobudla ešte intenzívnejší pocit prítomnosti ktoréhosi seriálu, keď sa mi prečítaný obraz spojil s hudobným podmazom. Aj preto som si hudbu počas čítania prestala púšťať. Ale je dosť možné, že tínedžerom sa to páčiť bude. Ide naozaj len o osobné nastavenie čitateľa, ako sa k tejto ponúknutej možnosti postaví.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Slovart.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Teraz najčítanejšie