Joja je siedmačka a chce vaše dcéry za kamošky
Sú bezstarostné a predsa majú často oči plné sĺz. Nemusia mať ešte za nič zodpovednosť a napriek tomu neprestajne niečo riešia. Sú presne na pomedzí, kedy sa pomaly končí ich detstvo, ale do dospelosti majú ešte trochu ďaleko. A ony si to uvedomujú. Chcú aj nechcú byť dospelé, zatiaľ podľa toho ako im to vyhovuje. Ak ste v tomto opise spoznali svoju dcéru, zrejme bude Joja jej rovesníčkou.
Je siedmačka, dlhá ako ajfelovka, žirafa s ohnivou kučeravou hrivou, žijúca v ktoromsi slovenskom meste. Má dve najlepšie kamarátky a úplne normálnu rodinu. Ach, tá Joja je útlou knižočkou opisujúcou bežný život trinásťročného dievčaťa, zo značnej časti dosť banálny a všedný. Joja nemá špeciálne koníčky, v škole trávi čas slovným naťahovaním sa s partiou o hlavu nižších spolužiakov, väčšinou je so svojimi kamarátkami a spoločnými tajomstvami. Jediné, čo ju vytrháva z každodennosti, je vzťah k mladšej sestre Ružene, ktorú odmieta a žiarli na ňu, pretože unavená mama namiesto vypočutia, z čoho ich ďalší konflikt nastal, radšej zhodí zodpovednosť na staršiu Joju.
Dlhý čas sa v knihe nič podstatné nedeje, autorka Lena Riečanská necháva Joju poletovať životom ako sokolie pierko. Celý jej život sa zdá byť taký obyčajný, až som začala uvažovať, prečo je hlavná hrdinka práve ona. Minimálne jedna z jej kamarátok má o dosť silnejší sociálny príbeh ako jedináčik ponechaný napospas osudu ambicióznym workoholickým rodičom. Táto téma sa však v knihe nijako intenzívnejšie nerozvinie a neustále doťahovanie sa spolužiakov medzi sebou bolo pre mňa nudné. Zvrat nastane až v poslednej tretine deja. Až vtedy sa z Joje stáva knižná hrdinka s viac, než len jednou vrstvou. Na školskom dvore objaví telocvikár jej talent pre basketbal. Hra, ktorej sa pred tým Joja bránila, sa zrazu stáva stredobodom jej sveta, no kamošky pre ňu pochopenie nemajú a pohádajú sa. Malá sestra Ružena vyvolá konflikt, v ktorom je Joja znova pred mamou obvinená z niečoho, čo nespravila a nedokáže si nájsť cestu ani k jednej z nich. Všetko sa ešte zdramatizuje pri výlete, na ktorom sa mama chce s Jojou osamote porozprávať, ale žiarlivá malá sestra ich stopuje, stratí sa a Joja si začne silne uvedomovať svoje pocity k nej, k rodine, priateľkám, k tomu, čo je skutočne podstatné.
Ach, tá Joja je prvou zo série kníh pre dievčatá, mladšie tínedžerky, s názvom Storky. Čitateľkám ponúkne nenáročný pohľad do života jednej z nich, pričom ich príliš nepitve ani netrápi. Samozrejme, že sa v nej objaví aj zaujímavý chlapec, aj keď až celkom na konci, čo však dáva mladým dievčatám nádej na zaujímavé pokračovanie. Ide o príbeh nenáročný a oddychový, taká víkendová jednohubka.
Text sprevádzajú čiernobiele ilustrácie Lucie Zajac Vallovej, ktoré svojim štýlom ladia s danou vekovkou. Nie je ich veľa, sú jemné a veľmi dievčenské.
Autorka Lena Riečanská sa doteraz venovala tvorbe pre ženy, napísala pre ne päť románov. Ach, tá Joja je jej prvá kniha pre dospievajúce tínedžerky.
Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Trio publishing. Fotografie: autorka
Prečítala som aj pokračovanie Soňa, čo sa deje?
Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.
