Nobelova cena mieru. A Slovensko? A my?!
Nórsky Nobelov výbor v piatok oznámil meno tohtoročného laureáta Nobelovej ceny za mier. Dostala ju Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN).
ICAN bola inšpiratívna a významne podporovala rokovania o zmluve zakazujúcej jadrové zbrane (NWBT) na pôde Organizácie Spojených národov. Túto zmluvu v júli tento roku na pôde OSN podporilo 122 štátov.
Chemické, biologické zbrane sú už medzinárodnými zmluvami dlhšiu dobu zakázané. A k nim by mali pribudnúť aj jadrové zbrane, ktoré sú najničivejšie.
Ani jedna z jadrových mocností – USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael – novoprijatú dohodu nepodporili. Na stretnutí OSN, keď krajiny dohodu prijali, sa tiež nezúčastnila žiadna členská krajina NATO s výnimkou Holandska, ktoré tam muselo vyslať svoju delegáciu, ale hlasovalo proti – to znamená, že ani Slovensko.
Z európskych krajín hlasovali za dohodu Írsko, Švédsko, Rakúsko a Švajčiarsko.
Zmluvu ratifikovalo do septembra tohto 53 krajín. Podpisom 50. krajiny vstupuje zmluva do platnosti. Táto zmluva je chápaná ako súčasť diplomatického tlaku na celosvetové nukleárne odzbrojenie.
Toľko fakty a teraz, čo mi v tejto súvislosti napadlo.
Takže na úrovni štátu nie sme za zákaz jadrových zbraní – to znamená, že sme za ich použitie. Čo ma však zaujíma, ako to je to na úrovní nás ľudí.
Sme tiež za ich použitie?
Posolstvo, ktoré ako krajina vysielame (že sme za použitie), je v súlade s našimi osobnými predstavami, názormi?
Naozaj si vieme predstaviť, že žijeme v krajine, ktorá nepriamo podporuje používanie jadrových zbraní?
Je pre nás v poriadku ich použije kdekoľvek vo svete? Aj v našom okolí?
Predstavne si, že by sme mali neobmedzenú moc a mohli by sme ju použiť. Pre čo by sme sa rozhodli:
Podporovali by sme aj naďalej použitie jadrových zbraní?
Alebo by sme boli za ich zákaz?
