Životná kríza

Prečo zhruba v polovici života, sa naše životy zvyknú komplikovať? Prečo nemôžu plynúť tak, ako plynuli predtým? Čo to spôsobuje, že napriek tomu, že nič na svojom správaní nemeníme, náš život sa aj tak vydá iným smerom? Smerom, ktorým by sme, ak by sme mohli, radšej ani nešli? Aká hnacia sila je za týmto všetkým … ?

Napadlo mi v tejto súvislosti toto.

Keď sa narodíme, v prvých niekoľko rokoch nášho života, „niečo“ nám prostredníctvom ľudí z nášho okolia rozdáva karty – túto áno, túto nie, túto nie, túto áno, … Sú to životné skúsenosti týchto ľudí, ich názory, životné hodnoty, ale aj ich schémy správania, … Sme majstri v prijímaní všetkého, čo je nám ponúknuté. Fičíme na plný výkon. Prijímame s rýchlosťou, o akej sa nám v neskorších fázach života môže len snívať. Prijímame nekriticky. Prijímame nielen tieto karty, ale si ešte aj vytvárame spojenia, kedy, ktorú kartu máme, môžeme použiť. Do života teda ideme s obmedzenou hromádkou kariet a navyše si ešte obmedzíme hranie týchto kariet len na konkrétne odpozerané situácie.

Problémom ale je, že mi toto vôbec netušíme, že takto to je. Myslíme si, že máme všetky možné karty a hráme s nimi tak, ako je pre nás najprospešnejšie. Myslíme si, že sme slobodný v tejto hre …

Dospejeme a začneme žiť svoj vlastný život. Zdá sa nám že máme kariet viac ako dosť. Až prekvapujúco dlho sa s nimi dá v pohode hrať – žiť. Vytvoríme si ilúziu, že hráme s kompletnou sadou kariet. Pomaly, postupne nám môžu do života vchádzať okamihy, ktoré nás začnú vyrušovať, znepokojovať (nepríjemné situácie, začnú nám vŕzgať vzťahy, začneme pociťovať vnútornú nespokojnosť, choroby, problémy v práci, rozvody, strácame chuť do života, …). Vtedy sa možno prejaví, že opakovane hráme nesprávnou kartou – buď takú nemáme alebo síce zahráme kartu, ale nevhodnú v danej chvíli.

Ako môžem vedieť, že mi niečo chýba, keď si myslím, že mám všetky karty? Ako môžem vedieť že nehrám slobodne, ale že opakujem stále to isté, čo som sa naučil kedysi dávno … ? Ako môžem vedieť, aké ďalšie karty môžem mať, ak by som mal celý balíček?

Až ma mrazí, keď si uvedomím, aké zamotané a zapeklité to môže byť.

A práve tu môžeme, v tejto stratenosti, vystúpiť z tohto začarovaného kruhu. Energia ťažkých chvíľ, osobných kríz sa môže stať hnacou silou získať chuť – začať objavovať, že to čo žijem, je hra s okresanými možnosťami.

Pomaly postupne môžem poodhaľovať a zisťovať, ako žijem, čo sa mi opakuje, čím to je. Naozaj je to len nevhodným okolím, alebo nebodaj v tom môžem mať prsty aj ja sám … ? Spochybnenie, že ja som čistý a že, život mi komplikujú len nevhodní ľudia v mojom okolí, býva prvý krok. Vtedy môžem začať zisťovať ako je to vlastne s mojimi kartami na ruke …

S údivom môžem zistiť, aké som mal obmedzené možnosti. Život nezačne byť ľahší, každým odhaleným poznaním, čo to za karty mám. Začne mi to však dávať nádej na zmenu. Dovtedy neviem, že niečo meniť môžem. Keď dokážem prísť na to, aká karta mi chýba a prihodím si ju do svojho balíčka, vtedy začne byť život pestrejší a zaujímavejší. Každou novou kartou sa do života vkráda nové dobrodružstvo spojené s touto kartou, ak ju zahráme v správny čas. Zahráme v živote to, čo sme dovtedy nemohli, nevedeli … Vtedy začneme byť slobodnejší.

Nie každý sa vydá na túto cestu. V tom je naša slobodná vôľa, alebo neslobodná (?) …