Denník N

Junák neotáľaj, ale rieš 2. pilier hneď!

Slová „neviem, neriešim“, by mohli byť kľudne vygravírované rovno pod nápisom starobné dôchodkové sporenie… ,toľkokrát som ich už počul. Rozumiem mladým, sám som mladý. Horúca krv v žilách, prvá výplatná páska, dôchodok v nedohľadne… Komu by sa chcelo takým niečim vôbec zapodievať? Lenže viete o tom, že sa takýmto otáľaním pripravujete o dôchodok?

Tento príbeh bude o priemerne zarábajúcom 25 ročnom junákovi, ktorý mal to šťastie a po skončení školy sa okamžite zamestnal. A dostal prácu s hrubým príjmom presne na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V príbehu bude mierna dávka optimizmu ale bude to len preto, aby som objasnil, čo spôsobuje ľahostajnosť a nezáujem o dôchodkový systém.

Dôchodkový systém Na Slovensku pravidelne prebieha zmenami, a keďže mám vešteckú guľu v čistiarni, tak neviem odpovedať čo sa s ním bude diať najbližšie desaťročia. Namodelujem si preto ukážkový príklad a pokúsim sa uvažovať s triezvymi číslami.

Modelový príklad

Akceptujem fakt, že demografia je slušne povedané v kýbli, a populácia starne. Povedzme, že sa generácia dnešných 25 ročných junákov dostane k starobnému dôchodku až vo veku 65 rokov (som optimista). Čaká ich teda len 40-ročnica ekonomickej aktivity – práce. Počas tejto práce odvedú do druhého dôchodkového piliera (za predpokladu, že doň vstúpia) 4% z ich vymeriavacieho základu – hrubej mzdy (ďalej len HM). Predpokladám tiež, že cifra výplatnej pásky sa vždy zastaví na čísle priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Viem, je to utópia ale od niečoho sa musím odraziť.

Podľa tejto tabuľky sa priemerná mzda na Slovensku za posledných 20 rokov vyvíjala takto:

2pl_1Ak si to rozrátame na drobné, tak priemerný nominálny medziročný nárast miezd je rovný 6,75%. S týmto číslom budeme aj naďalej operovať a predpokladať, že sa aj naďalej každým rokom priemerná mzda zvýši práve týmto tempom. Výška odvodov do druhého dôchodkového piliera bude v našom príklade vždy vo výške 4% z HM. (A to aj napriek legislatívnej úprave, ktorá predikuje zvýšenie príspevkov o pár rokov na 6%)

Tieto príspevky do druhého piliera sa počas obdobia budú úročiť sadzbou 6% p.a. Ak si myslíte, že toto číslo nie je triezve a príliš si ulietavam, tak tu opisujem indexové fondy.

Ďalej predpokladám, že si junák nastaví výber dôchodku presne na obdobie 20 rokov a to v mesačných dávkach s nemennou výškou a tiež predpokladám, že sa objem nasporených a ešte nevybraných prostriedkov počas výplatnej fázy úročí aj naďalej sadzbou 2,5%. (Výplatná fáza druhého dôchodkového piliera je v tomto príklade značne zjednodušená).

2pl_2Ako rastú príjmy, tak rastú aj príspevky do druhého piliera. Ich výška sa vyvíja takto:

2pl_3

Táto tabuľka zobrazuje celkový objem nasporených prostriedkov ku koncu obdobia ako aj výšku priemerného mesačného dôchodku vo výplatnej fáze, pri splnení predpokladov, ktoré som namodeloval.

2pl_4A dostávame sa k jadru veci. Ak sa junák rozhodne do druhého dôchodkového piliera vstúpiť až po 5 rokoch, jeho dôchodok bude v modelovej situácii nižší až o 111€. Ak toto otáľanie natiahne na 10 rokov, tak jeho starobný dôchodok bude nižší o 225€. Čím skôr teda do druhého dôchodkového piliera vstúpi, tým vyšší dôchodok mu z neho plynie.

Preto s rozhodnutím dlho neotáľajte, sadnite si za to hneď s prvou výplatou a hlavne prediskutujte tieto záležitosti s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú…

P.S.: Ak vám 4-ciferné sumy dôchodku z druhého piliera kolú oči, tak vedzte, že pri modelovanom konštantnom tempe rastu miezd 6,75% by bola posledná meraná mzda mesačne vo výške 10 567€.

Ing. Marcel Onufer


Čítajte viac:

Teraz najčítanejšie