Denník N

Juraj Droba, človek. A dobrý kandidát.

Pár slov o Jurajovi Drobovi. Kamarátovi, šéfovi a kandidátovi do župných volieb – v takom poradí.

 

Juraja nepriamo poznám už pár rokov, vídaval som ho brázdiť na skútri staromestské ulice a často obedovať v reštaurácii, v ktorej pracovala moja mama. Keď som ju ako pubertiak čakával za pultom po príchode zo školy, sledoval som ho, ako sa vždy zdvorilo pozdravil pri príchode a porozprával sa s každým od majiteľa až po čašníkov a moju mamu. Vždy bol maximálne zdvorilý.

Pred pár rokmi ho mama položartom pozvala na narodeninovú oslavu k nám domov. Po príchode všetkých známych a rodinných priateľov sa po malej chvíli naozaj ukázal. Konverzoval úplne s každým. Keď som mu povedal, čo študujem a že by som jedného dňa možno chcel učiť, bol jediný, čo sa ma pri smiechu ostatných zastal. Vypýtal si na mňa číslo a v noci sa ešte na skok stihol zastaviť za mnou v meste, kde sme boli s chalanmi na pive.

 

Odvtedy mi vždy napísal na meniny aj narodeniny. Pozval ma na návštevu do NR SR, ukázal mi celý parlament a povodil ma po jeho zákutiach. A aj tým vo mne vzbudil obrovský záujem o politiku a dianie v našej spoločnosti. Ponúkol mi stáž v jeho kancelárii, – ale že si mám poslať životopis a motivačný, nech to je fér. Keď som sa dozvedel, že kandiduje v župných voľbách, rozhodol som sa, že mu pomôžem s kampaňou, aby som nabral skúsenosti. Tých pár týždňov v malom a skromnom volebnom tíme s mladými a zápaleným ľuďmi patrili medzi najcennejšie zážitky môjho roka.

 

Aj Juraja som ale spoznal v svetle, v akom ho veľa ľudí nezažije. Pod tlakom, stresom, po dlhých pracovných dňoch a prebdených nociach, bez oddychu a prestávky. Ani raz nebol nevrlý či nepríjemný. Vždy bol v štábe ako prvý a odchádzal ako posledný. Keď sme mali krátku pauzu na kávu, ostal v zasadačke a miesto prestávky a oddychu odpisoval ľuďom na ich otázky na jeho sociálnych profiloch. Počas voľného dňa neostal doma, ale za svoje zobral celý tím na rafting alebo na výlety. Bral nás všetkých s  rešpektom, niektorým mojim rovesníkom v tíme celé mesiace slušne vykal.

 

Pri stretnutí s ľuďmi sa nevyhýbal ťažkým otázkam a vždy racionálne odpovedal na otázky, ktoré počúva denne tucet krát. Nikdy sa nesťažoval, nikdy to nevzdával a nikdy nedal najavo, že by čokoľvek z toho, čo hovorí, nemyslel vážne. To, že ľudí spája nie je len kampaňový slogan. Je to jeho mantra.

 

Juraj kandiduje na bratislavského župana. Nie sú to parlamentné voľby a ani tie, v ktorých sa volí hlava na poštovej známke. Nie sú veľmi kúl a nikto nie je pre ne moc zapálený. Ale v župných voľbách sa rozhodne, ako budú vyzerať vozovky na ceste do roboty a ktoré školy budú počas zimy zateplené. Je to slušný začiatok na ceste ku vyzretej a decentnej krajine.

 

Ja nechcem,  aby sa na veci kašľalo. Chcem, aby boli na dôležitých miestach kompetentní a zapálení ľudia, ktorí majú vzťah k mestu, celému kraju aj úradu, ktorý chcú reprezentovať. Preto je adekvátne voliť človeka, ktorý to myslí vážne.

 

Niekde ste možno počuli o Kočnerovi, inde o prebehovaní z jednej strany do druhej, alebo o neustálej kritike SaS-ky. Na všetko existujú vierohodné odpovede a ja som ich počul. Boli ľudské a priame, bez vykrúcaní a bez zavádzania.

 

Juraj Droba je taký. Je ľudský a je autentický. Necítiš sa pri ňom podceňovaný ani nevypočutý. Môžeš kašlať na kraj, na VÚC-ky, alebo kľudne j na celé voľby. Ak ti ale záleží na tom, kto bude zastupovať ľudí v našom kraji, mal by to byť človek profesionálny a skúsený, ktorý sa správa férovo, príjemne a s pokorou pred každým človekom. A to rovnako aj vtedy, keď sa nikto nepozerá.

 

(Autor je študentom medzinárodných vzťahov a liberálnych vied na Kentskej Univerzite vo Veľkej Británií.)

Teraz najčítanejšie