Denník N

K zaujímavej, tajomnej povesti o „bezhlavom jágarovi“

Uvádzam mudrovačku vo vlastnom voľnom spracovaní …

V sobotu, trinásteho júna tohto roku zažil som udalosť nezvyčajnú, vskutku !

Moji smolinskí kamaráti ma pozvali na posviacku „Šugarovho kríža“ …

Ktorý v tomto chotári na rázcestí niekoľkých lesných ciest sa nachádza

Svätá omša v malebnom „do prírodného zelena“ odetom prostredí

Málokedy príležitosť taká je, rozhodne len tak sa nevidí …

A po posviacke bola oslava šesťdesiatky Jozefa – poľovníka …

Spolupodieľajúceho sa aj na organizácii toho duchovného podujatia

Veľakrát o tom „Šugarovom kríži“ v lese … domácich počul som hovoriť

No nikto mi nedokázal prapodstatu jeho umiestnenia „bližšie“ objasniť

Až čerstvý šesťdesiatnik o niekoľko mesiacov pozdejšie …

Keď zapožičal mi jedno z čísel vlastivedného mesačníka Záhorie

Ktorý vydáva Záhorské múzeum v Skalici

V ňom dočítal som sa o tej nevšednej, zaujímavej povesti

Tým, ktorí o tom nevedia a záujem by mohli mať …

Pokúsim sa získané poznatky stručnejšie „namudrovačkovať “ …

Pani Betka nesúc v lese raždie na kúrenie, zrazu začua:

„Bjeto, de je moja huava ?!“

Byua veliká zima, silné mraze a vúbec žáden „sníh“

A jak sa po časi ukázauo, byu v tem lesní „pych“

Betka zhodila otep raždia na zem a dala sa na útek domov

„Bjeto, neutekaj, de je moja huava ?“ počula cestou späť, do Gbelov

Vystrašená na smrť dobehla na faru a prosila o pomoc pána farára

Že videla po lese chodiť bezhlavého jágara …

A či by mohol les svätenou vodou vykropiť

Nuž a tým aj „duchovný poriadok“ v ňom opäť nastoliť …

Ten jágar-lesník, strážca a ochranca lesa, bol veľmi prísny človek

A nedovolil dedinčanom ani len lesné plody z „jeho rajónu“ si odniesť

Nieto ešte úspešne pytliačiť a to na najkrajšieho jeleňa v panskom revíre

Čo sa podarilo Jurovi a Martinovi v seči – mladom hustom poraste

Prvý toho jeleňa jedinou ranou, zo zbrane predtým ukrytej v bútľavom dube, skolil

A druhý, za splnu mesiaca a v tieni lesa, od majestátneho tela hlavu oddelil

Obaja totiž mali svoju rodinu, ženu, hladné deti, kravku a zrobené ruky

A pytliactvo im mohlo napomôcť, aby dáko prežili a zvládli tie nevľúdne, kruté roky …

Lenže neoblomný jágar pri tom hrdelnom kriminálnom čine ich prichytil

A Martin, držiac širočinu ešte stále v ruke, na svojom krku hlaveň jágarovej pušky zacítil

Tak som sa ťa predsa len dočkal a dočká sa ťa aj šibenica !

Lesník bol známy svojou krutosťou, Martinovi však pomohla tá jeho širočina

Široká ťažká sekera s ostrou čepeľou a veľmi krátkym poriskom

A tak jediným pre jágara nečakaným, prekvapujúcim, rýchlym a silným švihom …

Jágar začal vzápätí zúfalo a zmätene pobehovať po lese so „stratenou hlavou“

A obaja „odvážni“ pytliaci nakŕmili svoje rodiny a zachránili sa pred šibenicou …

Toľko veľmi stručne a vo voľnom spracovaní z povesti o bezhlavom „jágarovi“

Ktorej pôvodným autorom je Miroslav Čársky

V júni zúčastnil som sa – ako jeden z mnohých zo Smolinského – posviacky

Posviacky Nového „Šugarovho kríža“ na lesnom rázcestí Gbely / Smolinské / Čáry

Ten je teraz pripomienkou obetí lesných nešťastí v tomto jedinečnom chotári

A verím, že aj ochraňuje okoloidúcich pred dákym nešťastím a i pred „hlavou bez tela“

Nuž a keď už, nech je ňou „hlava barania“, výborná jedlá huba, vzácna kučierka veľká …

Na tú minulý mesiac, v októbri, neďaleko Šugarovho kríža naozaj podarilo sa mi natrafiť

Ktovie či nie preto, že „Povesťou o bezhlavom jágarovi“ nechal som sa skoro “porobiť“ …

A možno nás „Šugarov kríž“ ubráni aj pred rôznymi problémami, aby sme z nich „nestratili hlavu“

Úprimne však priznávam, že táto poznámka nie je z mojej hlavy, využil som „hlavu Martinovu“ …

23.11.2015

Teraz najčítanejšie