K zaujímavej, tajomnej povesti o „bezhlavom jágarovi“
Uvádzam mudrovačku vo vlastnom voľnom spracovaní …
V sobotu, trinásteho júna tohto roku zažil som udalosť nezvyčajnú, vskutku !
Moji smolinskí kamaráti ma pozvali na posviacku „Šugarovho kríža“ …
Ktorý v tomto chotári na rázcestí niekoľkých lesných ciest sa nachádza
Svätá omša v malebnom „do prírodného zelena“ odetom prostredí
Málokedy príležitosť taká je, rozhodne len tak sa nevidí …
A po posviacke bola oslava šesťdesiatky Jozefa – poľovníka …
Spolupodieľajúceho sa aj na organizácii toho duchovného podujatia
Veľakrát o tom „Šugarovom kríži“ v lese … domácich počul som hovoriť
No nikto mi nedokázal prapodstatu jeho umiestnenia „bližšie“ objasniť
Až čerstvý šesťdesiatnik o niekoľko mesiacov pozdejšie …
Keď zapožičal mi jedno z čísel vlastivedného mesačníka Záhorie
Ktorý vydáva Záhorské múzeum v Skalici
V ňom dočítal som sa o tej nevšednej, zaujímavej povesti
Tým, ktorí o tom nevedia a záujem by mohli mať …
Pokúsim sa získané poznatky stručnejšie „namudrovačkovať “ …
Pani Betka nesúc v lese raždie na kúrenie, zrazu začua:
„Bjeto, de je moja huava ?!“
Byua veliká zima, silné mraze a vúbec žáden „sníh“
A jak sa po časi ukázauo, byu v tem lesní „pych“
Betka zhodila otep raždia na zem a dala sa na útek domov
„Bjeto, neutekaj, de je moja huava ?“ počula cestou späť, do Gbelov
Vystrašená na smrť dobehla na faru a prosila o pomoc pána farára
Že videla po lese chodiť bezhlavého jágara …
A či by mohol les svätenou vodou vykropiť
Nuž a tým aj „duchovný poriadok“ v ňom opäť nastoliť …
Ten jágar-lesník, strážca a ochranca lesa, bol veľmi prísny človek
A nedovolil dedinčanom ani len lesné plody z „jeho rajónu“ si odniesť
Nieto ešte úspešne pytliačiť a to na najkrajšieho jeleňa v panskom revíre
Čo sa podarilo Jurovi a Martinovi v seči – mladom hustom poraste
Prvý toho jeleňa jedinou ranou, zo zbrane predtým ukrytej v bútľavom dube, skolil
A druhý, za splnu mesiaca a v tieni lesa, od majestátneho tela hlavu oddelil
Obaja totiž mali svoju rodinu, ženu, hladné deti, kravku a zrobené ruky
A pytliactvo im mohlo napomôcť, aby dáko prežili a zvládli tie nevľúdne, kruté roky …
Lenže neoblomný jágar pri tom hrdelnom kriminálnom čine ich prichytil
A Martin, držiac širočinu ešte stále v ruke, na svojom krku hlaveň jágarovej pušky zacítil
Tak som sa ťa predsa len dočkal a dočká sa ťa aj šibenica !
Lesník bol známy svojou krutosťou, Martinovi však pomohla tá jeho širočina
Široká ťažká sekera s ostrou čepeľou a veľmi krátkym poriskom
A tak jediným pre jágara nečakaným, prekvapujúcim, rýchlym a silným švihom …
Jágar začal vzápätí zúfalo a zmätene pobehovať po lese so „stratenou hlavou“
A obaja „odvážni“ pytliaci nakŕmili svoje rodiny a zachránili sa pred šibenicou …
Toľko veľmi stručne a vo voľnom spracovaní z povesti o bezhlavom „jágarovi“
Ktorej pôvodným autorom je Miroslav Čársky
V júni zúčastnil som sa – ako jeden z mnohých zo Smolinského – posviacky
Posviacky Nového „Šugarovho kríža“ na lesnom rázcestí Gbely / Smolinské / Čáry
Ten je teraz pripomienkou obetí lesných nešťastí v tomto jedinečnom chotári
A verím, že aj ochraňuje okoloidúcich pred dákym nešťastím a i pred „hlavou bez tela“
Nuž a keď už, nech je ňou „hlava barania“, výborná jedlá huba, vzácna kučierka veľká …
Na tú minulý mesiac, v októbri, neďaleko Šugarovho kríža naozaj podarilo sa mi natrafiť
Ktovie či nie preto, že „Povesťou o bezhlavom jágarovi“ nechal som sa skoro “porobiť“ …
A možno nás „Šugarov kríž“ ubráni aj pred rôznymi problémami, aby sme z nich „nestratili hlavu“
Úprimne však priznávam, že táto poznámka nie je z mojej hlavy, využil som „hlavu Martinovu“ …
23.11.2015