Denník N

Kaliňák je tiež náš

Tí, ktorí pracovali a pracujú v štátnej a verejnej službe vedia, aké sa tam dejú obludnosti, ktoré však všetci prijímajú ako nevyhnutnosť, ak sa na nich priamo nezúčastňujú. To je trend, u nás zavedený po roku ´89. Ak sa mu človek nechá pohltiť, výber riešení sa zúži na jedno. Poslušne plniť pokyny a mať živobytie. Zamestnanie v „službe verejnosti“ poskytuje istotu príjmu.

Suma sumárom, takých „kaliňákov a ich bašternákov“ sú plné úrady a „prominentná časť podnikateľskej sféry“. Odchod Kaliňáka z funkcie nezmení nič v spleti neprehľadných machinácií, porušovaní zákonov, drancovaní verejných zdrojov, vzájomnom umývaní špinavých rúk v mútnej vode slovenskej skutočnosti. To vedia tí, čo sa vďaka politike a volebným výsledkom posadia na úradnícke stoličky, tí, čo sa tam úspešne presúšajú dve, tri, a možno aj viac desaťročí, a vedia to aj politické špičky strán, naukladané v parlamentných laviciach, či ministerstvách a iných inštitúciách. Lebo profit, bez zodpovednosti a vynakladania veľkej námahy je istý. Taký máme u nás zvyk. Kruh sa novými voľbami na chvíľu otvorí, niečo z neho vypadne, a po doplnení novým, znovu uzatvorí. Piedestál, chuť moci, materiálne požitky, a hlavne spoznávanie fungovania mechanizmu úpadku, opätovne, s malými výnimkami, obostrie chmárami nemeniteľnosti, aj tie najodhodlanejšie, najúprimnejšie snahy novo prišelcov, veci meniť k lepšiemu. Nevyhnutnosť systémových zmien, teda zrušenie akejkoľvek imunity všetkým, trestnoprávna zodpovednosť za úmyselné zlé rozhodnutia, raz a dosť, sú stále len výkrikom pred seba, ani nie do verejnosti.

Nuž a v atmosfére poznania, že ten to a ten ono, ten s tým a tamten s oným, podozrievania, spoločných „kšeftíkov“, vzájomného držania sa za guľky, pre citlivých, v pevnej jednote plnenia volebných programov, hnus sa lepí na každého, jedného viac, iného menej.

Roky vykonávania najvyššej funkcie v jednom rezorte zašpinili aj taký diamantový charakter ako nepochybne mal minister vnútra. Vinu na tom majú zákony, čoby pravidlá hry, ktoré nie sú schopné sa samé, napriek tomu, že boli vydané aj písomne v zbierke zákonov, uplatňovať a napĺňať. A keďže príležitosti sú obrovské, lebo ľudia nielen, že vytvárajú hodnoty, ale aj odvádzajú nemalé dane, nuž druhá to príčina po zákonoch, príležitosť, urobila z nášho šarmantného ministra, hochštaplera, že sa doň obula aj francúzska europoslankyňa a on, galantný neborák na jej invektívy, žeby mal odstúpiť z funkcie, ani nepípol. Nebolo o čom.

Olej do ohňa prilieva opozícia organizovaním podvečerných párty už nielen v Bratislave, ale aj po celej krajinke. Bral by som tieto protesty nielen ako dobrý úmysel, ale aj snahu konečne urobiť prietrž bezbrehému drancovaniu verejných zdrojov, keby. Keby bolo povedané, čo potom. A hlavne, kto to urobí v parlamente. A tu som s úvahou, ak nechcem byť príliš tvrdý v postojoch a vyjadreniach, došiel na koniec. Nevidím takú politickú ochotu, ktorá, čoby len náznakom dávala istú dôveryhodnosť v silu, že o tak prepotrebné zmeny sa aspoň pokúsia.

Kaliňák, či odíde teraz, alebo neskôr, je to jedno. Paškova cesta z výslnia je aj jeho cestou. To isté sa týka Fica a tým celého Smeru. Ani zlo nie je možné robiť stále, začne sa vybíjať samé, prvé to, čo je na očiach verejnosti.

Stále však zostávajú bez zmeny ochrancovia a zároveň tvorcovia spoločenského zla, pôsobiaci v tichosti, za všetkých vlád. Sprofanované, zavšivavené, deštruktívne piliere moci a systému, prokuratúra a súdy. Polícia len z časti, aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že je v jednom žochu s nimi. Pokiaľ sa občania nechajú učičíkať, rôzne prezentovanými kozmetickými úpravami, demokracia nám bude slobodou, len počas volebných aktov.

 

Teraz najčítanejšie