Kampaň vrcholí: Turci sa pripravujú na referendum
Vyhlásenia tureckých predstaviteľov, ktoré si najmä v Európe ostatné týždne všímame, efektívne šliapu po desaťročia budovaných a často ťažkopádne udržiavaných vzťahoch krajiny so Západom. Ako ale vyzerá predreferendové obdobie priamo v Turecku a o čo všetko ide?
Už iba 25 dní ostáva obyvateľom Turecka na to, aby sa rozhodli, či v pripravovanom referende za zmenu politického režimu z parlamentnej republiky na prezidentskú povedia svoje evet (po slovensky áno) alebo hayır (po slovensky nie). Parlamentu sa už podarilo prijať zákony, ktoré systém reformujú. No na ich odobrenie potrebuje parlament ešte verejný súlas. Turci si z dvoch možností vyberú na veľkonočnú nedeľu, 16. apríla.
Hoci má referendum len jednu otázku, turecká ústava sa má 16. apríla meniť až v osemnástich oblastiach. Medzi hlavné témy, o ktorých sa v referende bude hlasovať, patria:
|
Tábor „EVET“ – (ÁNO) za zmenu režimu
Turci, historicky neobľubujúci slovo režim, podnietili podporovateľov zmeny aj k tomu, aby sa slovené spojenie prezidentský režim vyňalo z rétoriky. Oficiálne sa teda v krajine hovorí o prezidentskom vládnom systéme.
Turecké celoštátne televízne programy deň čo ďen prinášajú dlhosiahle relácie, v ktorých vystupujú predstavitelia parlamentu, odborníci na ústavné právo a profesori. Za posledný týždeň, kedy som sama spravodajstvo intenzívne sledovala, môžem jednoznačne konštatovať, že kampaň EVET má vo všetkých mediálnych sférach obrovskú prevahu. Zabudnite na predreferendové debaty, či názorové výmeny dvoch strán, opozícia s vládou nediskutuje. Prevahu v priestore i čase v Turecku získala vládna strana AKP a podporovatelia zmeny politického systému.
Hlavným argumentom tohto tábora je, zdá sa, efektivita, ktorá plynie z jednoty. Pri vládnutí a zmenách je dôležitý čas a podľa jedného z členov parlamentu, zastupujúceho vládnu stranu, je treba postupovať pragmaticky: ,,Ani si neviete predstaviť, koľko času v parlamentne zabijeme tým, že odpovedáme na nekonečné otázky opozície. Ak by sme ten čas venovali na praktické veci, krajina by prekvitala,“ uviedol vo večernej relácii pre CNN Türk.
https://www.youtube.com/watch?v=Vac_IkE3HxQ
Kampaň za zmeny má vlastnú pieseň, po krajine nespočetné množstvo billboardov, v televízii opakujúce sa spoty, tisíce podporovateľov na štadiónoch a miestach zhromaždení a predreferendových mítingov.
Okrem vládnej strany AKP, ktorá je materskou stranou prezidenta Erdogana, sa k táboru pridala aj najmenšia parlametná strana v Turecku, ultra-pravicová a nacionalistická strana MHP. Podporu dokonca vyslovil aj líder irackých kurdov, prezident Masoud Barzani, či rodina Osmanoglu, následníci rodu, ktorý nad Tureckom, ešte ako Osmanskou ríšou, vládol od roku 1299 do roku 1922.
Tábor „HAYIR“ – (NIE) proti zmene režimu
Jednoznačnými odporcami zmien je momentálne opozícia, zastúpená v druhej a tretej najsilnejšej strane parlamentu: republikánskej ľavici, ktorej zakladateľom bol ešte otec moderného Turecka, Mustafa Kemal Ataturk, strana CHP; a pro-kurdská ľavica, ktorej obaja lídri sú kvôli údajnému podporovaniu terorizmu už mesiace väznení, strana HDP. Do tábora sa však pridalo aj vyše 40 malých strán, ktoré nemajú v celoštátnom parlamente zastúpenie a dokonca aj niekoľko „rebelov“ nacionalistickej MHP.
Tí, ktorí odmietajú zmenu systému, sa obávajú koncentrácie moci v rukách jednej osoby – prezidenta – ako aj ľudí, ktorí majú k nemu blízko. A hoci ich kampaň nedostáva v porovnaní s vládnou kampaňou toľko priestoru, neostávajú v úplnej tichosti.
Priebežné prieskumy výsledkov referenda sa neustále menia a šance majú podľa nich oba tábory. Na druhej strane a aj napriek prieskumom dnes v Turecku málokto verí, že systém sa meniť nebude.
