Každý môžeme zlepšiť svoj kúsok sveta – nesmie byť ale ľahostajný
Ponosy a ich súvislosti. Nadávanie a jeho kontext.
Viete, ono stačí mlčať… A potom sa jedného dňa zobudíte a musíte si nosiť do nemocnice hajzelpapier. A keď sa chcete opýtať, aký hajzelpapier majú zavesený na Úrade vlády, tak sa nesmiete pýtať.
Zobudíte sa jedného dňa a namiesto informácie, že za 1,5 miliardy na informatizáciu štátnej správy ste dostali to i ono vás odbijú, že to máte zle spočítané a správne číslo je vraj nejakých 860 miliónov. A úradník absolútne nechápe, že vôbec nejde o tie čísla, ale o to, čo ako občania z jeho práce dostávame my.
Jedného dňa zistíte, že netušíte aký životopis má za sebou šéf SIS, nemá vás zaujímať aké príjmy majú členovia vlády… Ukážka odvedenia pozornosti – a v Amerike bijú černochov a vláda stále neodpovedá
Hej, ono stačí zlepšiť ten kúsok svojho sveta. Keď každý ten svoj kúsok nenecháme ľahostajne v rukách niekoho iného, bude obrátený na náš obraz. Budeme my s ním spokojný.
Ponosovanie sa, ako sa nič nedá, lebo nie sú peniaze:
Napríklad v Martine (tamojšia univerzitná nemocnica skončila prvá v celkovom hodnotení – pozn. red.) majú omnoho menej pôrodov, je to centrum, ale majú kožené súpravy v hotelovej časti nemocnice. My nemáme vôbec nič. Prečo? Lebo Bratislava nemá eurofondy – 90 percent príjmov nemocnice ide na platy. Riaditeľ má 60 alebo 80 miliónov dlh, a tak mu ani nenapadne investovať do pôrodnice, ako to urobil napríklad Trenčín. Náš riaditeľ ani nemá za čo to urobiť. Lebo nemocnica peniaze nemá. Ale všetky ťažké prípady preložia k nám. To, čo je drahé, komplikované, preložia k nám a my to musíme liečiť, ale peniaze z poisťovní to vôbec nezohľadňujú. Zdroj: Hlavný odborník na pôrodníctvo: Kto tomu rozumie, do Hainburgu by rodiť nešiel – Denník N
A takýto je kontext:
https://www.facebook.com/konstantin.cikovsky/posts/10210132398855810