Každý počuje svoje

Nedeľa 30. október 2016 Kniha žalmov – Ž 145, 8-9, 14

Milostivý a milosrdný je Pán, *

zhovievavý a veľmi láskavý.
Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.
Pán podopiera všetkých, čo klesajú, *
a dvíha všetkých skľúčených. R.

Monika Zázrivcová /vysokoškolská učiteľka/

Veľká lekcia pre tých z nás, ktorí koľkokrát úplne ľahko a s neskutočnou sebaistotou posudzujeme, či dokonca rovno odsudzujeme – „Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam”. Vychádza to teda tak, že veru aj k migrantom, aj k Rómom, aj k homosexuálom, aj k politikom, aj, aj. Pre mňa jedna z najúžasnejších a môj rozum presahujúcich vlastností.

Nora Slížová /manažérka logistiky/

Keď sa citím sklesnuto, táto pasáž mi hovorí, že Boh má otvorené dvere a poteší smutnú dušu. Zároveň mi to dáva príklad, ako sa mám ja správať k tým, ktorí sú sklesnutí.

Ján Záhradník /vyštudovaný žurnalista, otec/

Som povolaný hlásať Božie milosrdenstvo! Veď každý z nás túži po tom, že niekto príde a povie konečne už niečo dobré a skutočné. Všetci sme už unavení. Ešte jeden problém a končíme. (Lk 6,31)

Neplaším sa, nemám strach. Niekomu predsa prinášam dobrú správu o tom, že ho Boh miluje a dáva mu nový život. Takže Boh osobne kráča predo mnou, nenechá ma samého. (Dt 31,8)

Človek, za ktorým idem, je úplne odpísaný. Na smrť zbitý a potupený. Pohltili ho zlyhania. Navyše všetci okolo, vrátane mňa, majú vlastné problémy. Rovnakí zúfalci, od ktorých nemôže čakať pomoc. (Ez 32,25)

Hlavne pozor na jazyk. Je to nebezpečná rozbuška a môže zničiť všetko dobro, čo prinášam. (Jak 3,6)

Spolieham sa len na Boha. Nech On hovorí mojimi ústami. Tak ma nič nevykoľají a slová o Jeho láske zostanú pevne v srdci tohto človeka. (Ž 125,1)

Preto prosím: Pane, človeka si stvoril tak, aby prežil život v láske k celému stvoreniu a aby žil rozumne a šťastne s otvoreným srdcom. Daj mi múdrosť a milosť byť Tvojím poslom. Lebo som tiež krehký, nechápem pravdu života. A aj keby som bol dokonalý a nemal by som múdrosť od Teba, tu nepomôžem. (Múd 9,1-6)

Lebo tohto človeka Boh na chvíľku opustil, ale s láskou si ho znova pritúli. (Iz 54,7)

Snažím sa ho teda prijať ako On. Byť mu láskou, lebo Boh je láskou. Byť milostivý a milosrdný, lebo Boh je taký. Byť k nemu zhovievavý a veľmi láskavý. Vo všetkom. S vedomím nesmiernej hodnoty človeka. (1Pt 1,15-16)

Ako to skončí, nie je na mne. Ale možno práve vychádza slnko Božieho milosrdenstva do tmavej noci. (Mt 8,13)

A cez Milosrdenstvo môže každý živiť v sebe nádej, že ho Pán raz započíta medzi svoj ľud a zahrnie požehnaním. (Jer 31,14)

Žofia Majdeková /personalistka/

Stane sa, že duša uverí, že Pán je nemenný. Hľadá Jeho prítomnosť, vyhrieva sa v eucharistickom Slnku a čerpá z Pánovej nehy. V tichu prenáša svoju plnú pozornosť na Kráľa slávy a s údivom pozoruje, že viac netreba, aby zabudla na vlastnú skľúčenosť. S bázňou kontempluje Božiu láskavosť voči stvorenému. Verí, že Darca chce všetko stvorenie zahrnúť dobrotou a v pokojnej dôvere sa domáha Jeho darov. Nenechá sa vyviesť z miery chvíľou zdržania, nepredkladá termíny Pánovi času a nekladie mantinely Všemohúcemu.

Pretože vie, že Pán je stále Ten istý. Od počiatku sveta každého a všetkých prenasleduje svojím milosrdenstvom. Vtedy „Dobrý je Pán ku každému“ prestane byť prostriedkom utešenia a stáva sa radostnou istotou obohatenou o zvedavosť na povahu budúcich dobier.

Andrej Kňaze /rehoľník/

Boh miluje človeka a túži celou svojou bytosťou, aby sme mali život v plnosti, život “čím čo najviac“ podobný tomu Jeho životu.

Natália Sabová /pracuje s ľuďmi s mentálnymi postihnutiami/

Fúha, keď ja som orientovaná na tie východné smery.
A viete čo mi teraz napadlo? Že napriek celej mojej orientácii na východ a toho smeru, ku ktorému ma to ťahá, si idem posedieť do Hrubého kostola do Trnavy. A tam si sadnem a je tam ticho. A je mi tam dobre. A neviem, či niekedy verím tomu, že je milostivý. Či niekedy verím tomu, že je dobrý a láskavý, keď vidím okolo seba toľko trápenia a smútku a príde mi to občas nespravodlivé a hnevám sa. Ale keď tam sedím. V tom kostole. Tak niekedy hlboko vo mne. Príde taká celá tá vnútorná sila. A neviem, či je to ten Pán, čo ma dvíha. Ale zrazu príde pokoj. A na nič z toho, začo som sa na neho hnevala, sa už nehnevám.
A sa mi tak páči veta ‘Pán podopiera všetkých, čo klesajú.‘ Takto to ja mám. Že nejakú tú silu cítim tam, kde príde pokoj.
A ešte sama vidím, k vete ‘dvíha všetkých skľúčených’, ako v zariadení, kde som pracovala (psych. diagnózy), ten pokoj a tá viera pomáha. A to bol paradox. Pretože tí ľudia sú vo svojom svete, ale toto majú rovnaké ako my. To im dáva nádej. A sú potom celkom celkom iní.

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Prepočuli sme Božie slovo je seriál komentárov k nedeľným liturgickým čítaniam. Liturgické čítania sú tisíce-ročnou tradíciou vyberania úryvkov z Biblie - na mieru pre aktuálny deň. Ponúkame na ne dva uhly pohľadu (a viac), podľa sfér, ktorým sa venujeme. Nejde o žiadnu fundovanú teológiu, ale domácke tlmočenie toho, čo pod týmito dnes zdanlivo nepoužiteľnými textami rozumieme. Alebo úprimnú snahu o ich interpretáciu v súčasnom svete.

Úmysel
Dešifrovať: otváranie Písma (tj. dávneho, len nezainteresovaným neprístupného manuálu), pokus o oprášenie toho, čo v ňom toľkí pred nami videli
Debatovať: nepochopený (ani nechápajúci) nespolupracuje, pričom málokto v našej spoločnosti spolupracuje
Porozumieť: sami sebe a našej vlastnej kresťanskej viere
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.