Denník N

Každý sa mi vysmieva

O bláznoch a plytvaní výsmechom

Nedeľa 3. september 2017 Kniha proroka Jeremiáša – Jer 20, 7-9

Bolo mi, akoby oheň blčal v mojom srdci

Zvádzal si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť; bol si mocnejší ako ja a premohol si ma. Celý deň som na posmech, každý sa mi vysmieva.

Vždy, keď hovorím, musím kričať, musím ohlasovať: ničomnosť a spustošenie. Pánovo slovo mi prináša len pohanu a posmech celý deň.

Povedal som si: „Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem hovoriť v jeho mene.“ Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci, uzavretý v mojich kostiach. A poddal som sa, nevládal som mu odolať.

 

Načo?

Mária Bruneau

Výsmech je jednou z návykových činností, z ktorej ma napína ako z jedenia kmínovej čokolády. Ak nie viac.

Začalo to raz, keď som bola v tom riadne manipulovateľnom mladistvom veku. Vo veku, čo potrebuje pekné tenisky, hlavne nech si ich vyberie kolektív. Tak v tom veku, čo potrebuje zapadať, odišla som, ako na potvoru, do školy v Göteborgu.

Ocitla som sa tam ako jasný švédsky analfabet, a aj napriek veľmi prívetivému okoliu, som sa okamžite vedela cítiť ako ktorýkoľvek postihnutý, imigrujúci či triedny outsider. Všetci spomínaní majú (už vtedy mali) jednu príbuznú črtu. A totiž – nehrajú vo svojej kategórii.

To máte, ako keď hráte pre prvú ligu so schopnosťami predškolského veku. Je v podstate jedno, či vás do nej len vietor navial, či ste sa tam sami nanominovali, na náročnosti hry to pre vás veľa nemení. Na svoj švédsky sloh o plazmatickej membráne radšej nespomínate. Na plavárni sa do diskusie o správnych príchutiach pelendreku nezapájate. A aj keby ste boli v triede prevažne latinoamerického pôvodu kráľom merengue, s nikým si susedu z lavice nepoohovárate.

Chcem povedať, že aj ak by si o vás nikto nič podradné netresol, máte dosť svojho vlastného mordovania, ktoré má efekt za sto výsmechov.

Výsmech je radosť prvej ligy, že je lepšia ako predškolský vek.

Na výsmech ani nepotrebujete smiech. Stačí pohľad, prístup. Nepamätám si ani, že by sa na mne konkrétne niekto smial, stačil mi pocit, keď nedokážete byť ani len sami sebou, lebo vám k tomu chýba správna vetná častica.

V mojom prípade mal príbeh šťastný koniec. Čiže dá sa toho Jeremiáša chudáka vidieť aj z uhlu, čo ťa nezabije…; jeho neprimerane skúšaný ‘predškolský vek’ má potenciál neskôr excelovať v iných disciplínach. Ale rovnako má aj potenciál liečiť sa na psychiatrii z permanentne vytapacírovaných krívd a depresií.

Výsmech je, prepáčte za výraz, jednou z najpremnoženejších pliag. Bolo by pre nás predstaviteľné, prestať ho lajkovať?

Kto nehľadá a nájde

Michal Patarák

Niekedy človek ani nehľadá, a nájde.

Ale to, čo našiel, ho nehojdá k spánku, skôr mu ho trhá. Nasycuje mu myšlienky, kradne chvíľky pokoja a vysídľuje z toho, čo doposiaľ poznal ako svoje. To, čo nehľadal a našiel, človeka prebúdza z predchádzajúceho života ako podivuhodné a nevypočítateľné kúzlo. Už nikdy nebude tým, kým bol. Už nikdy nebude taký, ako predtým. Preto Biblia hovorí o starom a novom človeku.

Ten nový blčí ohňom ako krík, ktorý hoci horí, nezhára, ale svoje plamene rozširuje všade navôkol. Nie je možné prejsť popri ňom a nevšimnúť si ho.

Takému blčiacemu človeku môžeme túžobne závidieť jeho vášne, alebo pri ňom môžeme  nechápavo krútiť hlavou, či si len posmešne odvrknúť „blázon, čo chodí nohami po nebi“, „úbohá duša na zemi“!

A predsa má niečo veľkého, čo by niektorí radi označili za blud.

Môže však svet, čo sám blúdi a tápe, tak sebaisto usvedčovať z bludu?

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárovliturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.

Autori 
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. 
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure. 
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.