Denník N

Kazítka – konšpirácia alebo obchodná taktika?

Predstavte si, že vlastníte firmu. Vyrábate napríklad elektroniku. Darí sa vám, avšak po rokoch úspechu vaše zisky pomaly prestanú rásť. Ľudia používajú vaše výrobky, vyčerpali ste všetkých potencionálnych zákazníkov. A teraz čelíte otázke – ako znova maximalizovať zisky?

Je možné zacieliť na inú skupinu zákazníkov, než akých ste doteraz mali, ale jednoduchšie je donútiť bývalých zákazníkov, aby sa k vám vrátili. No oni už vaše výrobky používajú, tak kým im dobre slúžia, nemajú dôvod kupovať nové. Musíte im ho teda dať vy.

Ako to urobiť? Môžete vytvárať stále lepšie a lepšie výrobky a časť zákazníkov bude stále túžiť po tom najnovšom a najlepšom, čo ponúkate. Avšak nie každý potrebuje mať to najnovšie, veľkej časti populácie stačí, aby to fungovalo. Takže aby ste aj túto skupinu zákazníkov prinútili kúpiť si nový výrobok, ten starý sa im musí pokaziť.

Čím viac sa technológia vyvíja, tým dlhšia je aj životnosť produktov. Firmy sa teda ocitli práve pred takouto otázkou a museli nájsť riešenie. Nemohli by si dovoliť financovať vývoj nových technológii, keby každý zákazník bol iba jednorázový a produkt by mu vydržal nadosmrti. V istom zmysle by takto firma išla sama proti sebe. Potrebovali znížiť životnosť, tak do svojich zariadení začali vkladať súčiastky, ktorých účelom bolo po určitej dobe používania znehodnotiť výrobok, prípadne ho úplne znefunkčniť. Faktom je, že životnosť (minimálne elektronických) produktov sa skracuje.

Takúto praktiku samozrejme firma nemôže priznať. Keby to urobila, zákazníci by okamžite odišli ku konkurencii, veď kto by si kúpil výrobok, ktorý o sebe otvorene tvrdí, že sa pokazí? A zákazník bude ťažko dokazovať, že pokazenie daného výrobku tri dni po skončení záruky nebola náhoda.

Riešiť túto problematiku zákonom môže byť zložité, pretože nie je jednoduché ukázať, že zariadenie sa pokazilo úmyselne. Avšak porovnávať celkovú existenciu kazítok s konšpiračnými teóriami mi nepríde vhodné. Väčšina konšpiračných teórii je vysoko nepravdepodobná, zatiaľ čo so spochybňovaním existencie kazítok som sa ešte nestretol.

V roku 1924 sa americké firmy Osram, Philips a General Electric dohodli, že znížia životnosť žiaroviek z 2500 na 1000 hodín, aby ušetrili na nákladoch a donútili ľudí kupovať si žiarovky častejšie.

Jeden 90 rokov starý príklad samozrejme nedokazuje, že to robia aj dnešné firmy, ale pochybujem, že by niekto veril, že nevinnosť a morálne hodnoty dnešných firiem prevažujú nad ich túžbou po ziskoch. (Čím nehovorím, že s tými firmami nesúhlasím, ja by som na ich mieste robil to isté.)

Z pohľadu zákazníka je to už menej lákavá myšlienka. Prečo by som si mal každé dva roky kupovať nový mobil za stovky eur? Preto podľa mňa nie je zlé, že sa do toho chce nejako zapojiť vláda, aj keď je otázne, či tento zákon z dielne vládnej strany bude mať aj nejaký účinok, alebo sa jedná iba o volebnú kampaň.

Neviem posúdiť, či by chválenie zákona v  plánovanom znení malo nejaký praktický účinok, ale jeho kritizovanie, ako bolo uvedené v tomto článku mi príde nepodložené.

Teraz najčítanejšie