Keď fekálie zachraňujú život

Hovorí sa, že z hovna vraj bič neupletieš. Čo je podľa mňa vcelku neužitočná rada, nakoľko predmetná skutočnosť je úplne zrejmá aj bez predchádzajúcej empírie. Na druhej strane – a nech to znie akokoľvek negustiózne – zdravé humánne fekálie môžu mať mimoriadne dôležité využitie. Dokážu totiž (vy)liečiť vážne ochorenie a v extrémnom prípade dokonca zachrániť ľudský život.

Anaeróbna baktéria Clostridium difficile je nebezpečný patogén spôsobujúci úporné hnačky, ktoré môžu vyústiť až do komplikovaného zápalu čreva hraničiaceho s život ohrozujúcim stavom. K infekcii  častokrát dochádza pri (zbytočnom) užívaní antibiotík, ktoré prakticky zlikvidujú fyziologicky prospešnú črevnú mikroflóru, vďaka čomu následne dochádza nežiaducemu premnoženiu nebezpečných klostrídií. Tie sa navyše môžu šíriť z človeka na človeka kontaktným spôsobom, nakoľko k prenosu infekcie z chorého na (zatiaľ) zdravého dochádza aj púhym dotykom, napríklad kontaminovanej kľučky. Odhaduje sa, že len v USA je baktéria  Clostridium difficile zodpovedná za 14 000 úmrtí ročne. Štandardná liečba infikovaných pacientov je založená na podávaní antibiotika metronidazolu, v prípade jeho zlyhania ostáva jedinou šancou už len vankomycín ako posledná línia záchrany. Niekedy je však aj napriek liečbe nutné chirurgicky odstrániť postihnuté časti čreva. Z popisu je zrejmé, že naozaj nejde o nič triviálne, ani príjemné a nezriedka pacienti napriek spomínanej intervencii žiaľ zomrú.

Zdá sa však, že významné zlepšenie terapie klostrídiových infekcií je už na ceste. Nuž a v zmysle známej ľudovej múdrosti – klin sa klinom vybíja – asi nikoho neprekvapí, že účinnou liečbou život ohrozujúcej hnačky je, prepytujem, obyčajné ľudské hovno. Samozrejme, len od zdravých darcov. Myšlienka za týmto „fekálnym“ nápadom je vlastne úplne triviálna: použiť fyziologicky normálnu črevnú mikroflóru od rodinných príslušníkov na jej znovuobnovenie u infikovaných pacientov. Nakoľko však priama konzumácia „lieku“ by bola z dôvodu jeho odpudivosti asi dosť problematická (hoci na druhej strane, ľudia sú schopní zjesť podstatne nechutnejšie záležitosti), stolica zdravého príbuzného sa zmieša s teplou vodou a prostredníctvom rúrky zavedenej cez nosohltan sa zavedie pacientovi priamo až do žalúdka. Týmto spôsobom pacient necíti pach ani chuť prírodného medikamentu a ten sa dostane takmer až na miesto svojho určenia – do infikovaného čreva. Túto klinickú novinku vyskúšali na Fordovej klinike v Detroite a jej úspešnosť predstihla všetky očakávania. Zo 49 pacientov infikovaných baktériou Clostridium difficile sa po „fekálnej“ terapii 43 úplne vyliečilo (čo predstavuje až 88% !), štyria zomreli z inej príčiny, jeden pacient sa musel podrobiť chirurgickému odstráneniu časti čreva a u jedného sa stav nezmenil. Skvelý výsledok. Človek by až neveril, čo dokáže obyčajné zdravé ľudské hovno.

Pochopiteľne, drvivá väčšina pacientov s vážnou klostrídiovou infekciou vôbec nie je nadšená pri pomyslení, ako im liečivý extrakt zo smradľavých výlučkov zdravého príbuzného kĺže priamo do uboleného žalúdka. Zdá sa však, že im svitá na „voňavejšie“ časy. Kanadskí vedci totiž prišli s nápadom, ako dosiahnuť rovnaký výsledok podstatne gustióznejšie – a tak vyrobili doslova syntetické hovno. Nazvali ho celkom nápadito a navyše vtipne: RePOOPulate. Nuž a jeho úlohou je presne to, na základe čoho dostalo svoje meno. Čiže opäť osídliť choré tenké črevo pacienta zdravým mikrobiómom (repopulate), pričom ten sa získal priamo z fekálií (poo). Senzorická inovácia však spočíva v tom, že sa nepoužije kompletná stolica darcu, ale iba „dobré“ baktérie z nej. Vyselektovali teda 33 rôznych kmeňov, nechali ich rozmnožiť v robotickom simulátore čreva nazvanom Robo-gut (sic!) a super-probiotická náhrada stolice bola na svete. Autori tvrdia, že takto pripravený materiál je vraj podstatne „jedlejší“ a dokonca aj „voňavejší“ (rozumej: menej smradľavý) ako jeho pôvodný zdroj. Čo je ale podstatné, prvé skromné klinické testy syntetického hovna dopadli nad očakávanie dobre. Dvaja pacienti s klostrídiovou infekciou sa už po troch dňoch cítili oveľa lepšie a zostali bezinfekční celé mesiace po liečbe. Následná analýza ich črevného mikrobiómu ukázala, že u nich naozaj došlo k rozmnoženiu „dobrých“ baktérií a tráviaci trakt im už fungoval normálne. Na základe výsledkov získaných iba u dvoch pacientov sa samozrejme celková efektivita liečby hodnotiť zatiaľ nedá,  v každom prípade ide o prvý dôkaz, že tento „gustióznejší“ koncept by naozaj mohol fungovať.

(Ilustračné foto: http://i.kinja-img.com/gawker-media/image/upload/s–QdQROfdh–/c_scale,fl_progressive,q_80,w_800/180b07i84w139jpg.jpg