Denník N

Keď klub z nehokejovej oblasti vyhral Stanley Cup – Carolina Hurricanes 2005/2006

Príbeh o nečakaných šampiónoch NHL z regiónu, kde hokej nemá príliš veľkú popularitu.

 NHL ponúka nespočetné množstvo krásnych, no predovšetkým nečakaných príbehov. Jeden z nich napísali hokejisti Caroliny Hurricanes počas prvej povýlukovej sezóny 2005/2006. Zaujímavosťou je, že zámorskí experti v ich prípade neuvažovali ani len o play-off, nieto o Stanley Cupe.

 

Pasovaní za outsiderov a sľubný začiatok

Pred začiatkom prvého povýlukového ročníka bol tím z Raleighu pasovaný za ašpiranta na spodné priečky. Veľa ľudí nedávalo Caroline šance a analytici v Severnej Amerike predpovedali, že sezóna nebude ani náhodou úspešná. Avšak veľkým dôvodom k optimizmu bol kouč Peter Laviolette. Vytvoril prepracovaný systém, zakladal si na rýchlosti a medziľudských vzťahoch, v ktorých dbal na to, aby sa hráči navzájom o seba zaujímali.

„Zmenili sme systém, priviedli sme nových hráčov. Petrovo skladanie mužstva a systém si hráči užívali,“ povedal vtedajší generálny manažér Jim Rutheford. Carolina nepriviedla superhviezdy, ale všetci patrili v dobrým hokejistom. U Hurricanes zakotvili Ray Whitney (krídlo, 33 rokov), Cory Stillman (krídlo, 31) a Oleg Tverdovsky (obranca, 29). Už začiatok čosi nazačil, no po pár týždňoch sa nemohlo hovoriť o Stanley Cupe. Carolina zažila najlepší štart do sezóny v histórii organizácie a ľudia začali očakávať viac.

Vydarený úvod ročníka mal najviac na svedomí 21-ročný žabiak Eric Staal, v tej sezóne držiteľ 100 bodov (45 gólov, 55 asistencií). Dvojka možno najsilnejšieho draftu (2003) v posledných pätnástich rokoch dostávala pochvaly zo všetkých strán, na tím mala čoraz väčší vplyv a celá liga videla, že v Caroline rastie nová hviezda.

 

Dve dôležité posily pred play-off

Jim Rutheford s priebehom sezóny cítil, že výsledky Caroliny nie sú náhodné a bolo by dobre mužstvo ešte viac vylepšiť. Preto nestrácal čas a 3. februára 2006 sa dohodol so St. Louis Blues na výmene 35-ročného veterána Douga Weighta. St. Louis bolo najhorším tímom súťaže, na konte malo 30 bodov a otvorene vyhlásilo, že je v prestavbe. Weight preto neváhal vzdať sa svojej klauzuly o nevymeniteľnosti bez jeho súhlasu a šancu na Stanley Cup privítal.

„Dávame všetkým jasne na zreteľ, ako seriózne uvažujeme o našich šanciach na celkový triumf,“ nebál sa sebavedomo prehovoriť Rutheford. „Skvelou vecou je pre nás to, že Peter Laviolette poskladal tím dohromady svojím team-buldingom a štýlom trénovania. Musíme byť opatrní ohľadom chémie v tíme, no Doug Weight k nám perfektne zapadne,“ dodal Rutheford.

Mesiac pred začiatkom vyraďovacích bojov však Carolina utrpela vážnu stratu. Silový útočník Erik Cole s priemerom takmer bod na zápas si po nebezpečnom náraze od Brooksa Orpika na mantinel poranil krk, čo značne naštrbilo ambície tímu. Nie že by bez neho neboli konkurencieschopní, no strata piateho najproduktívnejšieho muža sa zaiste musí prejaviť.

Výpadok Colea bolo treba nahradiť, preto zdvihol Rutheford telefón a dojednal ďalšiu výmenu a získal skúsenú posilu. Z Pittsburghu priniesol 38-ročného krídelníka Marka Recchiho, opačným smerom išlo ľavé krídlo Niklas Nordgren, center Krys Kolanos a druhé kolo draftu 2007 (tento výber neskôr Pittsburgh aj tak vymenil inde). Recchi odchádzal od Tučniakov ako druhý najproduktívnejší hráč (24 gólov a 33 asistencií) za nováčikom Sidneym Crosbym.

Doug Weight prispel k Stanley Cupu 16 bodmi (3+13).
Doug Weight prispel k Stanley Cupu 16 bodmi (3+13).

Problémy už v prvom kole proti Montrealu

Po výhre v Juhovýchodnej divízii nastal čas na veľké boje. V úvodnom kole play-off sa Carolina postavila proti Montrealu Canadiens, najslávnejšiemu tímu histórie ligy a členovi Original Six.

V základnej časti Carolina vyhrala proti Montrealu všetky štyri zápasy a čakal sa pohodový postup. V úvodnom dueli síce Matt Cullen otvoril skóre po individuálnej akcii, ale potom sa skóre celkom otočilo. Strelami od modrej zvrátili priebeh Francois Boullion a Radek Bonk, v druhej časti zvýšil Alex Kovalev, spoza brány Chris Higgins nachytal Martina Gerbera a demoláciu spečatili v poslednej časti opäť Kovalev a Souray. Výsledok 1:6 ukázal, že play-off je predsa celkom iná súťaž.

Kým prvý duel priniesol jednoznačnú záležitosť, ten druhý bol reklamou na hokej. Canadiens sa dostali do pohodlného vedenia 3:0 a pohľad na fanúšikov v RBC Center bol bolestivý, niektorí vyronili prvé slzy. Martin Gerber prenechal v bráne miesto nováčikovi Camovi Wardovi a ten heroickým výkonom udržal Canes nielen v zápase, ale neskôr aj v sérii. Hurikáni obrátili na 4:3, potom vyrovnali na 5:5, ale v druhom predĺžení ich poslal do ešte väčšej jamy Michael Ryder.

Peklo zvané Bell Centre prinieslo obrat v sérii. Dôveru v bráne dostal Cam Ward a od tohto momentu nastal v sérii rezolútny obrat. Mladý nováčik privádzal domácich hráčov do zúfalstva, jeho čaro odklial až Richard Zedník. Líder Caroliny Rod Brind’Amour vyrovnal a v predĺžení rozhodol Eric Staal. Štvrté zápolenie vyhrali Canes 3:2 a rozhodol ho opäť kapitán Brind’Amour.

V ďalších dvoch zápasoch pokračoval Ward v tom, čo začal a Canes už sériu nepustili, v šiestom zápase ju ukončil strelou z ľavého kruhu v predĺžení Cory Stillman.. Za všetko hovorí fakt, že prvé dva duely pustil Martin Gerber za chrbát deväť pukov, kdežto Ward za zhruba päť a pol zápasu iba osem.

RALEIGH, NC - APRIL 30: of the Carolina Hurricanes of the Montreal Canadiens in game five of the Eastern Conference Quarterfinals during the 2006 NHL Playoffs at the RBC Center on April 30, 2006, in Raleigh, North Carolina. Carolina defeated Montreal 2-1 to take a 3-2 lead in the best-of-seven series. (Photo by Grant Halverson/Getty Images)
Veterán Brind’Amour vs. zelenáč Plekanec.

Nováčik proti svojmu idolovi alebo Cam Ward vs. Martin Brodeur

V ceste stáli nabudení a vo forme hrajúci Diabli z New Jersey, pretože ťahali 15-zápasovú víťaznú šnúru. V roku 2002 vyradili Canes tohto súpera s brankárskou dvojkou Kevinom Weekesom. Teraz dúfali, že sa história zopakuje a mladý Cam Ward vyradí omnoho skúsenejšieho Brodeura.

Ak mnohí čakali dlhú, možno aj sedemzápasovú sériu, tak tá sa vôbec nekonala. V prvom dueli ponížila Carolina svojho súpera natoľko, že zvíťazila 6:0 a bezmocného Brodeura dokonca vyhnala z brány. Druhé stretnutie už prinieslo drámu, aká sa očakávala počas celej série. Canes svojho súpera dvakrát dotiahli, gól na 2:2 strelili v čase 59:57 zásluhou hviezdneho Erica Staala. Šťastie prialo domácemu mužstvu aj v predĺžení, v ňom rozhodol Niclas Wallin.

Domáca povinnosť bola splnená na sto percent a na ťahu boli Diabli. Síce sa dostali do vedenia a neskôr aj vyrovnali na 2:2, tak rovnako ako v prvej sérii proti Montrealu úradoval kapitán a najväčší líder Rod Brind’Amour. V závere druhej tretiny vsietil víťazný zásah a Devils poslal do preťažkej situácie. Štvrtý zápas dokázali na kraji priepasti stojaci zverenci Loua Lamoriella vyhrať 5:1, to bol však z ich strany posledný pozitívny zjav v sérii. Carolina sa domov vrátila s komfortným vedením 3:1 na zápasy, ktoré nepustila. Triumfom 4:1 ukončila sériu na domácom ľade a v boji o celkové finále vyzvala veľké prekvapenie Buffalo Sabres.

 

Súboj brankárskych nováčikov a tímy plné rýchlosti

Buffalo v predošlom kole vyradilo Ottawu Senators, najlepší tím Východnej Konferencie. Lindy Ruff pripravil svoj tím výborne a už prvú bitku vyhral 3:2. Rovnako o gól sa skončil aj ďalší duel, ten pre zmenu vyhrala Carolina, čím vyrovnala sériu na 1:1. Trend jednogólových zápasov pokračoval aj naďalej, v tom treťom sa tešili Šable, no dominantným výkonom vyrovnala Staalova partia na 2:2 triumfom 4:0.

Zápas číslo päť sa nevyvíjal tak, ako si Carolina predstavovala. Martin Gerber nebol vo svojej koži, pustil tri góly z 11 striel a miesto tak znova prenechal Wardovi. Canes sa ocitli v ďalšej jame, ale znova sa z nej dokázali vyhrabať. Tím plný charakteru a odhodlania vyrovnal na 3:3 a v predĺžení mu vystrelil matchball Cory Stilmann dorážkou spred brány.

„Buffalo dalo do toho všetko a aj tak nevyhrali. V ďalšom zápase urobia všetko pre výhru, za to vám ručím. Bude na nás, aby sme sa presvedčili o tom, že tam môžeme vyhrať,“ komentoval kouč Peter Laviolette. Úspešnejšie bolo Buffalo, no treba povedať, že jeho súper bol veľmi blízučko. Zápas došiel do predĺženia, kde sa previnil faulom v útočnom pásme Doug Weight a play-off špecialista Daniel Briere poslal fantastickú sériu do rozhodujúceho zápolenia.

Ak sa pýtate, kto zabezpečil Caroline víťazný gól v siedmom dueli, bol to zase raz kapitán Brind’Amour, ktorý povstal a rozhodol sériu. V čase 51:22 sa po skrumáži pred bránou zorientoval a puk napálil do brány. Hurricanes vyhrali vďaka perfektnej tretej tretine, v nej otočili priebeh z 1:2 na 4:2. Líder Brind’Amour mal na tím obrovský vplyv a potvrdzoval to nielen v šatni, ale aj na ľade. Ray Whitney ho označil za najlepšieho kapitána, s akým kedy v kariére hral.

Radosť Hurricanes v siedmom zápase.

Prvý finalista z ôsmeho miesta a takmer trestuhodné premárnenie náskoku

Favoritom finále bola Carolina, o tom nebolo pochýb. Edmonton vstupoval do play-off z ôsmej pozície, ale na to nebral žiadny ohľad. Najskôr vyradil Detroit Red Wings 4-2, azda najväčšieho ašpiranta na Stanley Cup a víťaza Prezidentovej trofeje. V druhom kole si poradil so San José Sharks 4-2 na zápasy, pričom sa dokázal dostať zo stavu 0-2. Vo finále konferencie zdolal kalifornský Anaheim 4-1.

Prvé dva zápasy sa odohrali na domácom ľade Caroliny, v tom prvom to vyzeralo 36 minút na triumf outsidera série. Fernando Pisani, Chris Pronger z trestného strieľania a Ethan Moreau zabezpečili Oilers pohodlné vedenie 3:0. Vtedy povstali lídri tímu Brind’Amour a Whitney, Canes zrovnali na 3:3, špecialista na siedme zápasy Justin Williams dokonale obrátil svat na 4:3, avšak Aleš Hemský dokázal napriek odhodlanému výkonu Cama Warda vyrovnať.

Päť minút pred záverečnou sirénou prišlo k zrážke Andrewa Ladda s brankárom hostí Dwayneom Rolosonom a miesto musel prenechať Ty Conklinovi. Táto nešťastná udalosť napokon spôsobila prehru Oilers v prvom zápase. V čase 59:28 prenechal puk Conklin za bránou spoluhráčovi Smithovi, ten s tým však nepočítal a keď sa puku zmocnil kapitán Caroliny Brind’Amour, bolo rozhodnuté.

Na základe okolností z úvodného súboja sa medzi tri žrde Edmontonu postavil Fín Jussi Markkanen, no prehre 0:5 nedokázal zabrániť. Tentoraz k tomu nemusel pomôcť ani domáci kapitán a modla fanúšikov, predsa len, on sa vyžíval vo vypätejších zápasoch.

Kým atmosféra v Caroline nebola najbúrlivejšia, už predzápasová šou v Edmontone bola elektrizujúca. Edmonton hral prvý zápas vo finále Stanley Cupu od roku 1990, čo bola pre fanúšikov Oilers mimoriadne dlhá doba. Pre udržanie nádejí musel domáci tím zvíťaziť a robil tak od samého začiatku. Tvrdú strelu Jaroslava Špačeka usmernil do brány Horcoff. Jednogólový náskok vydržal až do 50. minúty. Zástavu Caroliny zdvihol opäť jej kapitán, meno hádam už písať netreba. Dve minúty pred záverečnou sirénou s obrovským šťastím vrátil domácej družine vedenie Ryan Smyth a zníženie série bolo na svete.

Z pohľadu Caroliny sa nič nedialo, stále viedli a v prípade víťazstva sa mohli prepracovať k finálovému mečbalu. Oilers sa v prvej časti dostali do vedenia, no už o minútu kontroval tvrdým príklepom Cory Stillman. Vyrovnaný stav vydržal do 36. minúty. Vtedy sa ukázali skúsenosti Marka Recchiho, ktorý s pokojom zakončil po prihrávke Erica Staala. Napokon to bol víťazný gól.

Eric Staal, najproduktívnejší hráč play-off 2006.
Eric Staal, najproduktívnejší hráč play-off 2006.

Okamžite po zápase pred novinármi Chris Pronger upozorňoval a zdôrazňoval, že séria sa stále neskončila. Práve vďaka nemu sa v piatom zápase dostali päťnásobní šampióni do vedenia – už po šestnástich sekundách. Tvrdá strela od modrej čiary bola ešte usmernená Pisanim. Canes kontrovali obratom na 2:1, avšak nehrali vôbec dobre. Šťastie im prialo v druhej perióde, keď Eric Staal dotlačil puk za Markkanena. Rozodnúť muselo predĺženie, sezóna Edmontonu visela na vlásku.

Predĺženie prinieslo mimoriadne kuriózny moment. Steve Staios šiel von za faul na Recchiho a Carolina tak nemohla dostať väčšiu šancu na ukončenie sezóny. Pisani vystihol prihrávku Stillmana na Staala, zakončil presne a vrátil sériu do Edmontonu. Pre Oilers to bol iba prvý krok k návratu, zdecimovaní Hurikáni mali stále jeden matchball.

V piatom súboji prišla Carolina o Douga Weighta, no na ten ďalší sa jej po trojmesačnej absencii vrátil dôležitý hráč – Erik Cole. Od úvodu sa oba tímy zrážali, ale to vyhovovalo Edmontonu. Prednosti Canes však boli inde a napokon sa ukázalo, že táto voľba nebola správna. Pisani, Torres, Smyth a Horcoff sa postarali o výhru 4:0 a poslali sériu do rozhodujúceho zápasu.

„Po šiestom zápase som hovoril mojej žene hovoril, že toto je tá najlepšia vec, aká sa nám kedy mohla prihodiť,“ spomenul Cory Stilmann. Čo môže byť lepšie ako siedmy zápas vo finále Stanleyho pohára? Azda najobetavejší hokejista série Aaron Ward zahviezdil a nechytateľnou bombou zavesil na 1:0. Canes si góly rozdelili do všetkých tretín. V tej druhej prišla rovnako ako v prvej podpora zo zadných radov. Presilovku využil strelou príklepom František Kaberle a domáci prežili aj oslabenie o dvoch hráčov.

V tretej časti štrnástym gólom v play-off vykresal iskierku nádeje Fernando Pisani, no definitívne K.O. zasadil hosťom Justin Williams. Krásny príbeh menom Carolina Hurricanes 2005/2006 tak bol dopísaný v pondelok 19. júna 2006 v RBC Center. Nadšený kapitán Brind’Amour zdvihol nad hlavu pohár a na tvárach bolo vidieť obrovskú radosť z dosiahnutého úspechu.

Tím Caroliny z tejto sezóny nemal v obrane žiadnu hviezdu. Kaberle, Hedican, Ward či Tverdovsky patrili k dobrým hráčom, ale rozhodne neboli považovaní za hviezdy súťaže. V útoku sa však nakumulovala nesmierna kvalita, ktorá bola podporená akvizíciami pri uzávierke prestupov v podobe Weighta a Recchiho.

„Keď sa pozriem na tento náš záverečný obrázok so Stanley Cupom, uvidím tam všetkých z vás, všetko, čím sme si prešli a nikto nám to nikdy nevezme. Milujem vás!“ – Cory Stillman.

Príbeh Caroliny ukázal, že aj tím z menšieho a nie príliš hokejovo založeného mesta môže vyhrať celú súťaž. Najdôležitejšia je tímová súdržnosť a sila kolektívu. Mimochodom, nedávno nám to ukázali krásnou jazdou futbalisti Leicestru City v Premier League.

cut

 

Verím, že ste tento obsiahly a vyčerpávajúci článok dočítali až do konca. Na záver prikladám úspešných Hurikánov zo sezóny 2005/2006. Uvedení sú iba hráči, ktorí nastúpili v play-off:

 Brankári: Cam Ward, Martin Gerber

Obrancovia: František Kaberle, Bret Hedican, Aaron Ward, Oleg Tverdovsky, Mike Commodore, Andrew Hutchinson, Glen Wesley, Niclas Wallin

Útočníci: Eric Staal, Justin Williams, Cory Stillman, Erik Cole, Rod Brind’Amour, Ray Whitney, Matt Cullen, Kevyn Adams, Craig Adams, Doug Weight, Mark Recchi, Chad LaRose, Andrew Ladd, Josef Vašíček

Teraz najčítanejšie

Ondrej Herceg

Som 26-ročný pracujúci. Mám rád všeobecne veľmi veľa športov, no odmalička som inklinoval k pätorke hokej, futbal, tenis, basketbal a F1. Športom žijem teoreticky i prakticky 25 hodín denne a získavam nové informácie a poznatky. V mojom záujme je nahliadať na veci nepovrchným spôsobom, ale ucelene a s pochopením detailov. Tvrdá práca poráža talent, ak talent nepracuje tvrdo. Francesco Totti, Kobe Bryant, Michael Schumacher.