Denník N

Keď médiá pestujú rasizmus a xenofóbiu

Minulý týždeň vyvolala Mladá fronta Dnes veľké zhnusenie článkom s titulkom Romská herecká hvězda neplatila za byt. A, bohužiaľ, dostalo sa jej za to nielen odsúdenia, ale aj mohutného potlesku a čitateľského záujmu, čo je zrejme aj motív takého očividného podnecovania rasovej neznášanlivosti. Do „Babišovho plátku“ sa pustil aj časopis Reflex.

Vôbec mu neprekáža, že sám robí presne to isté a z rovnakých dôvodov: nadbiehanie väčšinovému vkusu. Dlhodobejšie sa Reflexu osvedčuje metóda posadiť ku klávesnici úplného nevedomca a editora poslať na dovolenku.

Česká verejná ochrankyňa práv Anna Šabatová je podobne ako naša ombudsmanka tŕňom v oku každému, kto by rád videl právnu úpravu, ktorá presadzuje nie právo na rovné zaobchádzanie, ale jeho právo na svet podľa jeho predstáv. Málokomu z týchto ľudí napadne, že ten istý antidiskriminačný zákon zakazuje aj ich diskrimináciu, keď ich napríklad nebudú chcieť zamestnať kvôli veku.

Práve systematicky pestovaná nenávisť k českej ombudsmanke je dôvod, prečo toľko diskutérov na MF Dnes poslalo „rómsku hereckú hviezdu“ bývať k Šabatovej. Napríklad v Reflexe totiž pravidelne dostávajú také informácie, z ktorých si poskladali obraz svojej klesajúcej právnej istoty a možnosti, aby sa na ich úkor legálne konalo bezprávie.

V článku „Ombudsmanka Šabatová tajně zkoušela realitky. Myslí si, že nemáme právo nájemce vybírat“ z 18. 3., kde už v titulku vidno dezinterpretáciu zákona, autorka majstrovsky povyberala polopravdy a/alebo úplné nezmysly tak, aby sa hodili do naplánovanej mozaiky. Asi najvtipnejšou časťou je tento odsek:

„Antidiskriminační zákon také obrátil naruby princip presumpce neviny. Místo aby strana poškozená dokázala, že byla diskriminována, obviněný musí prokazovat svoji nevinu. … To samo o sobě znamená riziko, že bude odsouzen nevinný.“

Nazvať dôkazné bremeno prezumpciou neviny je prvý predpoklad, že nakoniec z tohto mlynčeka na mäso vylezie čokoládová torta. Dievčina skáče z jednej právnej oblasti do druhej ako kamzík, lebo civilný antidiskriminačný zákon sa najlepšie kritizuje pomocou projekcie do trestného práva. Tam patrí princíp prezumpcie neviny, ktorý nehovorí nič iné ako to, že človeka považujeme za nevinného až do momentu právoplatnosti rozhodnutia o jeho vine. Pojmy vina/nevina a odsúdený vôbec do civilného práva nepatria, v trestnom zas nie je mysliteľné, aby musel obvinený dokazovať svoju nevinu.

Samotná kritizovaná vetička je b, ktorému chýba a. Toto máme viac-menej rovnaké ako Česi, lebo zákony preberali jednotnú európsku úpravu. Citujem z nášho: „Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.“ To znamená, že naozaj nestačí, ak niekto tvrdí, že bol diskriminovaný.

Napríklad Okresný súd Revúca rozhodoval v kauze, kde Rómka, absolventka filozofickej fakulty, dejepisu a pedagogiky, žalovala školu, ktorá ju neprijala do zamestnania, a nazdávala sa, že z rasových dôvodov. Jej „skutočnosťami, z ktorých možno dôvodne usudzovať“, boli:
1. Prijala by aj miesto asistenta učiteľa. Toto miesto existovalo, dostala ho však osoba so stredoškolským vzdelaním.
2. Riaditeľ jej vraj povedal, že by mala rovnako ako ostatné ženy jej etnika rodiť deti.

Obrana vyzerala nasledovne:

1. Na tomto mieste vysokoškolsky vzdelanú osobu škola nedokáže zaplatiť.
2. Riaditeľ to poprel, ale nevylúčil, že jej poradil vydať sa, lebo to radí každej slobodnej uchádzačke o zamestnanie.

Hotovo, prehratý súd. Je jasne vidno, na kom leží dôkazné bremeno: prioritne na žalobcovi, ako uviedol aj tento súd. Český Ústavný súd výslovne povedal to isté. Jeho uznesenie má jedinú chybičku: nehodí sa Reflexu do jeho konšpiračného krámu.

Autorka, posmelená neprítomnosťou kritického oponenta, o zhruba dva týždne žiari ďalej: ombudsmanku vykresľuje ako „novodobého prokurátora“, lebo dolná komora schválila novelu, ktorá jej dá nové právomoci. Opakuje s chutnou obsesiou obľúbenú tézu o prezumpcii neviny a nenápadne premosťuje k tvrdeniu dňa – princíp delenia moci je narušený: „Neplatí tedy princip presumpce neviny a je na obžalovaném prokázat, že se ničeho špatného nedopustil. To většinou dokázat nejde a samotnou žalobou tak ombudsman může de facto nahrazovat zákony a vyhlášky.“
Čo asi tak môže byť to delenie moci, hm? Vygúglila: „Důležitost dělby moci na zákonodárnou, výkonnou a soudní definoval již francouzský filosof Montesquieu. … Jednotlivé pilíře se navzájem kontrolují a vyvažují.“ A z vlastnej hlavy dodala: „A tento princip by neměl být narušen tím, že ombudsmanovi dáme podivné pravomoci, které mu naprosto nepřísluší.“

Ak sa na fľaku nedozviem, ako vláda kontroluje súdy, asi ma porazí. Autorka, plná strachu o budúcnosť krajiny, už v tejto chvíli absolútne netuší, o čom píše. Namiesto Montesquieua, dokonale pre tému nezaujímavého, by nebolo nevhodné zamyslieť sa nad nezávislosťou súdov. Kontrolní otázka: môže ombudsman posudzovať rozhodnutia a rozsudky? Nie, samozrejme, a to by skutočne znamenalo, že súd stráca kus nezávislosti. A kritizovaná právomoc podávať žaloby predsa neznamená, že ich súd nezamietne.

Vo včera večer publikovanom rozhovore so zástupcom ombudsmanky Křečkom sa už silne znepokojená Andrea Holopová pýta na svoju základnú fóbiu: „Jak vůbec hodnotíte antidiskriminační zákon a v něm obsaženou presumpci viny?“ a mne neostáva iné, ako sa tešiť na jej ďalší článok, kde zmieni tento právny princíp. Lidičky si už ponadávali na Cikány i „zaklali tu svini“, o čom to bude nabudúce?

Teraz najčítanejšie