Denník N

Keď sa oplatí bojovať za budúcnosť (na školách)

V školstve som sa sústredil najmä na to, aby som upozornil na škodlivosť návrhov presadzovaných vládnou stranou. A ak to bolo možné, aby som im zabránil.

Predstavte si, že sa vám narodí geniálne dieťa. Učenie mu ide ako po masle, na hodinách sa občas nudí, doučuje spolužiakov. Má samé jednotky. Dostane sa však do ťažkého obdobia počas puberty a napríklad kvôli rozvodu rodičov stratí na chvíľu záujem o školu, prípadne začne rebelovať. V ôsmej triede na polroka dostane niekoľko trojok aj dve štvorky. Myslíte si, že by trestom za to mal byť doživotný zákaz štúdia na vysokej škole?

K mojej práci opozičného poslanca počas štyroch rokov nepatrilo len odhaľovanie káuz či presadzovanie vlastných nápadov. Práve školstvo je oblasť, kde som sa sústredil najmä na to, aby som upozornil na škodlivosť a nerozumnosť návrhov presadzovaných vládnou stranou. A ak to bolo možné, aby som im zabránil.

  • Protiústavnosť priemeru známok ako podmienky vstupu na strednú školu

Minister Čaplovič presadil s účinnosťou od septembra 2014 zmenu, podľa ktorej by mohli gymnáziá prijímať len žiakov s priemerom známok lepším ako 2,0. Pri odborných školách s maturitou bol priemer stanovený na 2,75. Počítať sa mali známky na konci druhého polroka ôsmeho ročníka a na konci prvého polroka deviateho ročníka. Zákaz by sa týkal aj žiaka, ktorý mal horší priemer čo i len na jedinom polročnom vysvedčení.

Keďže maturita je nevyhnutná podmienka štúdia na vysokej škole, dieťa so zlým vysvedčením medzi 8. a 9. triedou takto malo byť doživotne vylúčené nielen zo štúdia, ale aj zo slobodného výberu viacerých povolaní naviazaných na vysokoškolské vzdelanie. Pritom každé dieťa, ktoré na to má, si zaslúži šancu bez ohľadu na to, či má jeden polrok pubertu… O tom, že samotné ministerstvo malo k dispozícii výskumy hovoriace o tom, že známky medzi školami nie sú porovnateľné.

V parlamente sa kvôli 83-člennému valcu so zmenami nedalo nič robiť. Využili som však právo nechať zákon preskúmať Ústavnému súdu SR. Ten vyslovil jeho protiústavnosť (PL. ÚS 11/2013-94). Čaplovičove priemery tak nestihli nikomu pokaziť život.

  • Zabránenie skokovému zvýšeniu maximálneho počtu žiakov v triedach

V júni 2013 sa minister Čaplovič rozhodol zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach. Od školského roku 2013/2014 sa mohlo stať, že by v triede prvákov bolo 31 detí. To isté sa týkalo 2. až 4. ročníka ZŠ a na druhom stupni ZŠ sa v krajnom prípade mohlo v jednej triede ocitnúť až 33 žiakov.

Takýto skok zásadne ohrozoval kvalitu vzdelávacieho procesu najmä na prvom stupni. Učiteľ by musel kvalitne odučiť až o deväť žiakov viac, než dovtedy. Ministerstvo pritom nepripravilo žiadny program ani opatrenia na podporu učiteľov a na prevenciu zníženia kvality výučby.

Proti návrhu som zorganizoval hromadnú pripomienku s viac než 3 000 podporovateľmi. Výsledkom bolo, že

– na I. stupni sa maximálny počet žiakov nezvýšil s výnimkou prvákov, kde sa z organizačných dôvodov zrovnal s ostatnými žiakmi prvého stupňa,

– na II. stupni sa maximálny počet žiakov zvýšil len o jedného,

– ministerstvo čiastočne vyhovelo tlaku, aby sa zefektívňovanie školstva dialo viac riešením prázdnych škôl (a nie plných) a zaviedlo minimálny počet žiakov v triede: 13 na prvom stupni a 15 na druhom stupni, čo dovtedy chýbalo.

  • Normálny opravný termín pre neúspešných maturantov z matematiky

V školskom roku 2012/2013 bol po prvýkrát v platnosti tzv. percentuálny limit pri písomnej časti. Ak žiak získal pri maturitnej skúške z externej časti 25% a menej bodov, mohol požiadať o opravnú skúšku. Podľa dovtedajšieho znenia zákona by ju ale mohol vykonať až v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

V praxi to znamenalo, že žiaka, ktorý mohol byť len dočasne indisponovaný a podal v deň maturít výkon pod 25% zákon na celý jeden rok odsudzoval k nečinnosti (alebo k nekvalifikovanej práci). Keď v máji 2013 robilo písomnú časť z matematiky 8 203 žiakov, na menej ako 25% bodov ju napísal takmer každý desiaty (780 žiakov).

Aby nemuseli rok stáť, obrátil som sa s interpeláciou na ministra školstva, čo v priebehu niekoľkých dní v kombinácii s verejným tlakom viedlo k zmene zákona. Pri neúspechu na písomnej časti dostali žiaci (aj budúci) možnosť opravnej skúšky v septembri. Nakoľko zápisy na vysoké školy sa prevažne konajú na začiatku akademického roka, po úspešnej opravnej skúške môžu žiaci plynule nastúpiť na vysokú školu.

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2012 až 2016. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu.

Teraz najčítanejšie