Denník N

Keď slzám nikto neverí …

vzťah našich politikov k občanom

Pri predposledných parlamentných voľbách, keď sklamaní voliči progresívnych politických síl doslova rezignovali po páde Radičovej vlády bola volebná účasť niečo cez 50 % právoplatných voličov. To, že ich doslova ignorovali spôsobilo, že zvíťazil Smer – SD s cca 44 %. Málokto si však dal po voľbách tú námahu, že prepočítal volebný úspech smerákov v závislosti na pomer k 100 % právoplatných voličov progresívnych síl, ak by samozrejme prišli k voľbám a volili. Ak by sa tak stalo, tak Smer – SD by získal iba úbohých 22, 4 % hlasov. No a to je samozrejme krutý omyl, ktorého sa dopustili rezignovaní voliči pravice. Tak sa potom stalo, že Fico samovládol celé volebné obdobie a odhlasoval si v parlamente povestnou 83 – jkou čo len chcel, ak by samozrejme chcel. Jeho akože sociálna vláda za ten čas pre občanov okrem akýchsi sociálnych balíčkov neurobila temer nič, iba ak enormne navŕšila zahraničný dlh a rozkradla, čo sa len dalo. Posledné parlamentné voľby dopadli ako dopadli, našlo sa zopár zradcov, čo pred voľbami sľúbili svojim voličom niečo, čo potom nedodržali. Prísľub bohatého prestretého stola či válova im bol prednejší ako služba občanom. Veľmi dobre si je možno pamätať, čo pred voľbami sľúbil svojim priaznivcom Danko a Bugár, či doslova falošný Procházka. Doslova a do písmena sa tu potvrdil známy vtip o tom, aký je rozdiel medzi politikom a kojencom, no predsa žiadny, do očí sa smejú a do ruky ser. .

Udalosti tohoto horúceho leta presvedčili všetkých, ktorí sa aspoň náznakom snažia byť slušnými a zodpovednými, že terajšia vládna trojka vôbec neplní nielen predvolebné sľuby ale ani vládny program v takej miere, aby to bolo k prospechu všetkých občanov. V plnej nahote sa potvrdzuje, že vládny ZLEPENEC je v prvom rade protagonistom kultúry amorálnosti, keď ani náznakom nerobí potrebné kroky k zamedzeniu rozkrádania, korupcie, klamstva, lobbizmu, ovládaniu oligarchami, rodinkárstva či kamarátšaftu. Občan je tak opätovne, ako za každej ficovlády na okraji záujmu a nožnice medzi superbohatými a chudobnými sa čoraz viac roztvárajú. Kto má veľa peňazí, môže si kúpiť moc, kto získa moc má ešte viac peňazí a kto má oboje, ten sa už nemusí obzerať na to, kto aké navrhuje, schvaľuje a vydáva zákony, sám je zákon. Takéto správanie vládnych politikov je dlhodobo neprijateľné a totálne dehonestuje atribúty demokracie ako slobodu, ľudské práva a slušný život v bezpečí. Hovorí sa, že kto má veľa, chce ešte viac a teda ak niekto iba predstiera, že slúži ľuďom a pri tom sa protiprávne obohacuje, je to farizejstvo a klamstvo toho najhrubšieho zrna a tak sa správajú iba ľudia, čo sa boja pravdy. No a pravda je len jedna – ľudia sa chcú mať lepšie ako doposiaľ a chcú žiť v bezpečí, kto im to prinesie, toho budú velebiť, ich nezaujíma, aká zástava nad nimi veje.

Udalosťami na ministerstve školstva nastal bod zlomu. Neviem si dosť dobre predstaviť, či takéto správanie verejných činiteľov znesie vôbec nejaké pozitívne hodnotenie. Aj tomu menej chápavému je z toho všetkého jasné, že tu nešlo o žiadne zlyhanie jednotlivcov, ale o cielený komplot organizovanej skupiny so zločinnými úmyslami. Touto udalosťou nastal v chápaní riadenia štátu bod zlomu. Akou cestou sa vybrať ? Pokračovaním nášho zahraničného zadlžovania, rozkrádaním spoločného majetku, korupciou, klamstvom a manipulovaním s verejnou mienkou a teda občanmi, či zásadnou spoločenskou zmenou a nástupom progresívnych síl, ktoré budú reálne slúžiť občanom a nie ich sústavne klamať a okrádať ? Myslím si, že každý občan, ktorý tu chce žiť a pracovať nemá záujem o pokračovaní vlády ZLEPENCA. Prieskumy verejnej mienky už dlhodobo uprednostňujú v preferenciách súčasnú opozíciu pred vládnou trojkou. Ani najbližšie výsledky takýchto prieskumov nebudú iné, ak ešte nie viac v neprospech vládnucich strán. Ľudia sú totálne znechutení a nechýba toho veľa, aby sa tento pretlak verejne nejak neprejavil. Naše verejné zdroje sú pravidelne decimované pokračujúcou rabovačkou, peniaze chýbajú temer všade. Opozícia by mala tlak na uvoľnenie dlhovej brzdy zo strany vládnej trojky ustáť a nesúhlasiť s jej odblokovaním. Už tatík Masaryk kedysi povedal : “ Nebáť sa a nekradnúť. “ Platí to v plnej miere aj pre dnešok. Za všetkým ZLOM sú dediči komunizmu a súčasná boľševicko – slotovsko nacionalistická soldateska. Bugár sa čoraz viac stáva iba nevýrazným tieňom, ktorý dobre vie, že si pri ďalších voľbách Most – Híd ani neškrkne. Ľúto mi je iba radových členov SNS, ktorým zrejme ešte nedochádza, že sa potopia spolu so Smerom – SD, ktorý doteraz vždy zomlel svojich koaličných partnerov. SNS má dlhoročnú tradíciu boja za uvedomenie Slovákov. Dnešní vlastníci tejto strany už dávno zabudli, čo pre SNS a jej priaznivcov znamenajú tie tri povestné oporné piliere – kresťanský, národný a sociálny.

Opozícia nemá  pri hlasovaní v parlamente žiadne šance niečo vlastné presadiť. Počty nepustia a preto neustále poukazovanie na chyby a prešľapy vládnej trojky a odvolávania vládnych činiteľov sú len akýmsi platonickým prejavom nesúhlasu bez reálnej šance na úspech. Priazeň občanov Slovenska však opozíciu cez prieskumy verejnej mienky dlhodobo favorizujú k vytvoreniu vlády pre reálnu ZMENU k lepšiemu. To ich dlhodobo zaväzuje, nemali by sklamať ich dôveru. Plne to opozičných politikov oprávňuje k spoločnej iniciatíve za usporiadanie podpisovej akcie za vyhlásenie referenda na predčasné voľby. V opačnom prípade, ak pohár trpezlivosti u občanov pretečie, môže dôjsť aj k radikálnejším riešeniam, ktoré by nemali mať v demokracii žiadny priestor. Ak sa tak ale stane, občania už žiadnych politikov zrejme potrebovať nebudú.  ZLO v podobe súčasného ZLEPENCA nebude inak porazené a politici opozície, ak nebudú aktívnejší sa môžu celkom poľahky stať nežiadúcimi jeho kolaborantmi. Všetko ostatné sú len žabo myšie vojny bez akéhokoľvek prospechu pre občanov Slovenska.

Teraz najčítanejšie