Denník N

Ked víťazné istoty majú rovnakú váhu pre mladých ako letecké skúsenosti pinquina

Mala som tridsať, dve malé deti, cez týžden práca, škôlka,večerníček, v nedeľu Kuko, rezne, babka s dedkom, ked sa východná Europa dala do pohybu. Všetky tri priania, ktoré potichu nahlodávali náš pokojný, ideologickými heslami a istotami prešpikovaný život, boli splnené za pár dní. Otvorili sa hranice, kostoly aj obchody a naše životy začali písať nové dejiny.

Po prvej, turbolentnej desaťročnici, spestrenej mnohými politickými castingami, takmer vždy s tými istými účinkujúcimi, ktorí vyrastali s pionierskou šatkou na krku, robili skúšky z marxistickej filozofie a v dvoch šedých oblekoch mašírovali životom, bolo jasné, že až ked moju generáciu začne trápiť Alzheimer a Parkinson, sa uvoľní cesta pre nové, krajšie Slovensko.

V časoch, ked nemčina a angličtina sa stali hlavným pracovno-komunikačným nástrojom, hned pred slovenčinou, sme my, s maturitnou ruštinou, v húfoch pochodovali na úrady práce alebo k susedovcom, budovať ešte krajší zajtrajšok, šikovnejší to stíhali naraz.

Praktická, ženská,socialistická výbava, pozostávajúca z varenia, prania a upratovania, k tomu bohatá zmeska emocií, samozrejme aj špeciálna slovenská povaha, ktorú najvýstižnejsie vyjadrujú slová najlepší a nejako bolo aj bude,boli mojou vstupenkou do vyspelého sveta. Privatizácia a opatrovateľstvo, dve slovíčka, práve čerstvo zaradené do slovenského jazyka, priniesli mnohým našim rodinám návod, ako prežiť najbližších 40 rokov. Mne sa ušla druhá varianta a práve tá mi darovala daľšiu desaťročnicu prežitú v krajine, ktorú nám sľuboval socializmus.

Rozbehli sme vlak, naplnili slobodou, len manuál, ako naložiť s ňou, tam nebol. Povyvaľovat sa v Bulharsku a voľne si potiahnut všetko, čo sa zišlo doma pri podnikaní bez čisiel, bolo jediné,čo nám z nej zadrotované teritorium ponúklo.

Sametový zázrak, ktorý mal zmeniť naše na moje,riadený systémom, v pravú chvíľu na pravom mieste, sa zadrhol hned na prvom poschodí. Zatiaľ, čo my sme zahmlení cigaretovým dymom, pri račianskom perlivom a bití kostolných zvonov, horúčkovite riešili, komu z tej tlačenice opäť polepšiť status, naši vyvolení spoluobčania a deti šedých oblekov si nás rozporcovali ako vianočného kapra.

Veľa sa odvtedy zmenilo. Moju naodulovanú tetu za prepážkou vystriedala jej dcéra v minisukni, v peňaženke mám len karty a 12 vizitiek poisťovacích agentov. Mercedesov premáva viac ako v ich krajine pôvodu a nedeľnajšia shopingtour svojou účasťou tromfla Tour de France.

Socializmus moju generáciu poznačil navždy. Zo spolocného, nanoseného do našich dvorov, sa stavali domy, opravovali autá, vykrmovali prasatá. Bez igelitky a prepotenej obálky sme nešli k lekárovi, či na STK. To všetko sme rokmi trénovali a dnes sú z nás profíci. Za posledných 25 rokov nám tí, ktorých sme my poslali hore, ukázali len nové trendy v rabovaní v politickom biznise. Zbúrali sme všetky mýty o tom, že dve generácie musia tvrdo makať, aby sa tá tretia mala dobre. Dnes na to stačia štyri roky, v horšom prípade treba ešte jedno volebné obdobie vydržať.

Naš sen o beztriednej spoločnosti a korunovom mlieku sme ešte nedosnívali, aj preto sme si dopriali daľší diel. Dnes uz síce v oblekoch od Huga Bossa a s Rolexami na rukách, no to nič nemení na skutočnosti, že ich víťazné istoty majú pre mladých rovnakú váhu ako letecké skúsenosti pinguina.

Mladá generácia sa od nás,50+, na míle vzdaľuje. S príchodom mašinky na svet, v ktorej sa naše deti menia na priateľov a vnukov nám vešajú, doba až neuveriteľne letí a naša negramotnosť rastie každým dňom.

Mládež, okrem toho, že sme vás rozdelili na hypotekárnu a zahraničnú, nič príkladné sme vám neukázali, neodovzdali, nenaučili. Zásluhou vás, hotová pracovná sila je našim najlepším exportom.
O 20 rokov, ked z nás tu už nikto nebude zavadzať, sa to s istotou Slovensku vráti. A my sme opäť raz tromfli samých seba, vašou výpomocou v zahraničí a paťdesiatročnými daňovými prázdninami bohatým, zahraničným firmám sme ukázali našu veľkorysosť a ochotu pomôcť každému, kto sa má
lepšie ako my.

Dnes ste to práve vy, naše deti, ktoré opúšťajú Slovensko. Vyspelý svet vám ponúka oveľa kvalitnejšie podmienky na život, ako východná Europa. Ste múdri, vzdelaní, šikovní, sebavedomí a samozrejme všade žiadaní, len doma nie. Bez maminých koláčov, tresky, práčky a spišských párkov nie je
žiaden začiatok vonku ľahký. Iní spolužiaci, kolegovia, iná kultúra, reč, iné pravidlá hry. Na lepšie sa rýchlo zvyká, nabehnúť do nových koľají, vám netrvá dlho. Horšie je to s nami, rodičmi. Nezvykneme si nikdy. Prajeme vám zdravie aj všetok úspech sveta, ale chýbate nám. Vačšina z vás sa nevráti. Práca, srdce, kvalita života, rozhodujú o tom, kde budete svoje deti vychovávať. Na to, že vaši partneri budú inej pleti, náboženstva, zvyklostí, si musíme my i krajina zvyknúť.

Najlepšie, čo Slovensku tých 25rokov prinieslo ste vy, nová generácia. Naše ponuky vám, sú už vypredané. To, že hry na vládnucich a ovládaných, červených a modrých už dávno nie sú in, viete lepšie ako my. Smajlíková komunikácia, informácie a presieťovanosť z vás vytvára jeden silný mančaft. Naše obľúbené pyramídové moduly, postavené na trasúcich sa nohách, kadejakých tajných dohodách a nekorektných zmluvách budú s Vami, o svoj ružový svet,tvrdo bojovať. Verme spolu, že ich v budúcnosti už vôbec nebudete potrebovať.

Teraz najčítanejšie