Blog
utorok

Kňazi kultu kladivokosáka

Najprv pod symbolom kladivokosáka oklamali a znásilnili Rusko v tom krehkom období, kedy malo krátku šancu na parlamentnú demokraciu. Potom rozpútali občiansku vojnu. V tejto vojne a následnom hladomore obetovali svoju prvú masu ľudí: horné odhady sa blížia k 9 miliónom, teda niekoľkonásobne viac, než krajina stratila vo Svetovej vojne.

Obnovovanie hraníc rozpadnutej cárskej ríše pod symbolom kladivokosáka bolo zaplatené hromadným vraždením v pobaltských štátoch, v Ukrajine, na Kaukaze.

Kňazi kultu kladivokosáka upevnili svoj režim a začali likvidovať občanov, ktorých označili za triednych nepriateľov. Vykántrenie a vyhnanie kňazov a šľachty im nestačilo. Násilná kolektivizácia zničila roľnícky stav a jej výsledkom nebolo efektívnejšie hospodárenie, ale hladomory, v dôsledku ktorých zomrelo 6 až 8 miliónov ľudí.

Stalinská Veľká čistka v rokoch 1937 – 1938, namierená proti roľníkom, národnostným menšinám a ľuďom, odmietajúcim kult kladivokosáka, si vyžiadala od 700 000 do 2 miliónov ľudských obetí.

Keď neskôr kult kladivokosáka ovládol aj najľudnatejšiu krajinu sveta Čínu, konal sa ten istý scenár: občianska vojna, čistky, hladomor. Viac ako 30 miliónov Číňanov obetovali tomuto krvavému kultu.

V roku 1939 sa kult kladivokosáka dohodol s nepriateľským kultom hákového kríža a začali si spoločne deliť korisť: Poľsko, Pobaltské štáty, Moldavsko... Mnohých tento pakt prekvapil, ale rozdiely medzi kultmi boli skôr formálne: namiesto triednej nenávisti - rasová nenávisť, namiesto pojmu GULAG – pojem konzentrazionslager, namiesto symbolu kladivokosáka - symbol hákového kríža.

V roku 1939 hákový kríž zaútočil najprv na demokratické krajiny a potom aj na krajinu kladivokosáka. Tým z nej vlastne urobil účelového spojenca demokracií.

Aj vďaka tomu kňazi kultu kladivokosáka vo svojich funkciách mohli prežiť. Za strašného mrhania životmi doslova utopili vojakov nepriateľa v krvi svojich nevoľníkov. A hnali svojich vojakov ďalej: cez malé, obomi totalitami striedavo prevražďované krajiny až do Berlína.

Pokým demokratickí politici prepočítavali riskovanie životov svojich vojakov - niekedy s bolesťou v srdci, niekedy na kupeckých váhach - oni s odporným komentárom "nas mnógo" ľahostajne vrhali vlny "ľudského materiálu"  vytúženým smerom imperiálnej expanzie. Na každý hromadný hrob vztýčili kladivokosák, aby bolo v dobytých krajinách jasné, koľko cudzích životov sú ochotní za realizáciu svojej krvavej utópie obetovať.

A tak sa stalo, že kult kladivokosáka nebol zničený vojenskou silou, tak ako kult hákového kríža. Keďže bol založený na chorých ideách, vyhnil zvnútra a ríša sa rozpadla vlastnou váhou.

Takmer tri desaťročia po rozpade, v jednej z bývalých okupovaných krajín, neposlušný občan Lorenz odstránil z pamätníka vo svojom meste preglejkový kladivokosák. Očistil mohylu obetí od symbolu modly, ktorej boli obetované. Zatkla ho polícia demokratického štátu a je verejne obviňovaný z neúcty voči ľudským obetiam a z ľahostajnosti k mŕtvym vojakom.

Lenin, Stalin a Mao s celou bandou sa na tom musia tak rehotať, až sa otriasajú brány ich pekla.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Stredoškolský učiteľ, občiansky aktivista, mestský a krajský poslanec v Považskej Bystrici za hnutie ZMENA ZDOLA.

Blogy

|