BLOG
Zuzana Štelbaská
Zuzana Štelbaská
1 440

Kniha, ktorá spieva ako vietor v prérii

Ak by ste niekedy hľadali knihu, ktorá by vám mohla pomôcť pochopiť, čo cítili Indiáni, keď sa na ich územiach objavili belosi, zrejme niet lepšej voľby než siahnuť po zbierke Dotknúť sa zeme. Nekomentuje, nevysvetľuje, len necháva rozprávať tých, ktorých srdcia zovrel strach. Ich nádherné prejavy dokazujú, aké veľké bolo vzájomné nepochopenie a kto z dvoch táborov bol vlastne divochom.

T. C. McLuhanová, medzinárodne uznávaná filmárka a autorka viacerých bestsellerových kníh o rozmanitosti kultúr na celom svete, hneď v úvode knihy Dotknúť sa zeme - Indiánsky pohľad na vlastné bytie ďakuje viacerým ľuďom za povzbudzovanie a trpezlivosť, „bez ktorých by som túto knihu nikdy nedokončila.“ Bolo totiž zložité pozbierať pôvodné texty roztrúsené po celej krajine. Výsledok však prekvapil. Písal sa rok 1971, keď prvýkrát vyšla a oslovila množstvo Američanov, ktorí vedeli o tom, že v rodokmeni majú aj indiánsku krv. Doteraz sa v týchto rodinách kniha dedí z pokolenia na pokolenie a ako o tom radi píšu v debatách, nikdy ju nezakladajú príliš hlboko do knižnice. Chcú ju mať po ruke, chcú si v nej z času na čas listovať, cítiť v múdrosť ukrytú na jej stránkach.

Pôvodná publikácia obsahovala aj fotografie, slovenská verzia je len čírim textom rozdeleným do štyroch kapitol. Z rôznych strán pozbierané prepisy prejavov, listov, modlitieb, požehnaní a polemík podaných poslednými z posledných tradične žijúcich Indiánov z rôznych kmeňov má dnes obrovskú hodnotu nielen preto, že sa na historický kontext zániku ich kultúry dokážeme pozrieť s odstupom. Pripomína nám, ako boli v čase prieniku prvých novousadlíkov na ich územia prezentovaní vo vtedajších oficiálnych správach - ako hrozba, divosi, brzda civilizácie. Pri čítaní ich vyznaní ma neraz premkol pocit hanby.

Textov v knihe Dotknúť sa zeme nie je mnoho, ide o vcelku útlu publikáciu. Intenzívna kumulácia prepisov indiánskych myšlienok z 18., 19. a začiatku 20. storočia dokazuje viacero vecí, na ktoré sa dlho neprihliadalo, ba ktoré boli programovo ignorované (čo dnes už, vďaka intenzívnemu výskumu, samozrejme, neplatí) - napríklad to, že Indiáni mali vysoko vyvinutú kultúru, náboženstvo, duchovný a rodinný život, a tiež jazyk. Už len mená náčelníkov a vážených mužov a žien ako Hin-mah-too-yah-lat-kekt čiže Hrom putujúci k horským vrcholom naznačuje bohatú obrazotvornosť a slovnú zásobu. Z každého odseku sála pokoj, rozvaha, pevnosť myšlienky. Indiáni vnímali čas inak, ako my, nebol im nepriateľom. Slová vyriekli, až keď si nimi boli istí. Ani raz sa nestane, aby sa v prejavoch objavila zbytočná slovná vata.

Hoci nesledujeme žiadny konkrétny dej, ich jednotný príbeh poznáme všetci a preto sa aj človeku, ktorý nie je do detailov znalý americkej histórie bude kniha čítať ľahko - naozaj stačí základná znalosť dejín osídlenia Amerického kontinentu. Texty, ktorým predchádza kratučký kontext ich vzniku, napovedia všetko ostatné, avšak len zo strany Indiánov.

Na začiatku je ich otvorená náruč, pomoc, pochopenie, prijatie. Nasleduje pripomínanie dodržiavania sľubov a ohromné sklamanie zo lží bieleho muža, ktorý ich pod rôznymi zámienkami začína vytláčať z domovov. Neskôr sa pripája hnev, občas otvorený boj o územia, nekonečné vysvetľovanie, vždy prítomné napomínanie, že tak, ako neubližujú oni, nech nie je ubližované im. A na záver pochopenie, že s ich existenciou a svetom, ako ho poznali, je definitívny koniec.

Nielen pre autentickosť textov, ale aj pre ich neuveriteľne krásny a poetický jazyk, je kniha Dotknúť sa zeme zážitkom, ktorý nechá v pamäti dlhú stopu. Indiánov v ňom možno spoznať ako prirodzených ekológov, nepotrebovali nič na to, aby žili v súlade s prírodou, oni samotní ňou boli, milovali ju a pristupovali k nej s pokorou. Ide z nej prirodzený smútok nad veľkou stratou. Keď Indiáni opisujú svoj život a územia, na ktorých žili, akoby ste tam boli s nimi a cítili vietor, ako šepotom opakuje ich slová. Znovu pripomenie, čo je vlastne dôležité a čo znamená hovoriť o prioritách a žiť nimi.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Knižná dielňa.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Autorka a čitateľka kníh pre deti http://zuzanastelbaska.com

Blogy

|