Omyly diskutujúcich a ako politici využívajú psychológiu.

Mal som príležitosť vidieť ako vzniká článok aké je jeho pozadie ako sa autori snažili o čo najväčšiu transparentnosť, vyváženosť a viem aj to, čo v článku napísané nie je. Diskusia pod slovenskou verziou, na rozdiel od českej nemala ani hlavu ani pätu. A to hovorím zo všetkou vážnosťou, bez emócií.

Základné vysvetlenie rozličného pohľadu na svet poskytuje psychológia. Aj keď dvaja ľudia sledujú tú istú vec, už len tým, že fyzicky sa nemôžu nachádzať absolútne v tom istom čase na tom istom mieste, má každý inú perspektívu to ako danú udalosť vníma. Najjednoduchším príkladom je posudzovanie ofsajdu vo futbale. Napriek tomu, že 95 % ľudí vidí metrový ofsajd, tak 5 % si bude myslieť opak. U tých 5 % sa začnú v hlave vynárať rôzne konštrukcie, že rozhodca je slepý alebo je málo mrky alebo sa zle vyspal. Týchto 5 % je štatisticky normálnych, tak nejak som to videl pod českou verziou článku. Ibaže my už predpokladáme, že keď niekto podvádzal, tak všetci podvádzajú ešte viac  a všetky kontrolné mechanizmy či súkromné alebo verejnej služby, sú pod nadvládou nejakého jedného človeka, ktorý ovláda jedným kliknutím celý svet. Totiž ten pomer pod slovenskou verziou bol úplne opačný.

Mladý človek je navyknutý dostávať všetko až pod zub. Potrebuje jednoduché a rýchle vysvetlenie nejakej situácie alebo zovšeobecňujúce pravidlo.

Dúfa, že niekto, kto si knihy kupuje, mu rýchlo a jednoducho vysvetlí ako to v skutočnosti je.

1. Príspevok začínajúci slovami: „Tak určite“, nie je ničím doložený fakt. Naozaj len to znižuje kvalitu článku a poškodzuje to niekoho prácu.
2. Nemusíte vždy prispieť. Prečítajte si diskusiu, či už niekto pred vami nenapísal inými slovami to isté alebo danú tému už nevyriešila samotná diskusia.
3. Psychológia to volá „prenos“. Ak vo svete niekto niečo urobil, neznamená to, že každý kto má rovnaké zamestnanie, košeľu, vzhľad, to urobí tiež.

Typický príklad fanúšikovia/politici/policajti/futbalisti/hokejisti opäť prehrali/zbili/nabúrali/vyvádzali, všetkých pozatvárať. Vy totiž očakávate, že ak si človek oblečie dres/uniformu automaticky preberá zodpovednosť za činy niekoho iného. Vytvára to predsudky, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Každý človek je individualita, nie každý bude reagovať rovnako.

4. Dunning-kruger efekt. Spoznáte to na sebe ľahko. Povedzme, že máte vodičský preukaz na auto. Vedeli by ste riadiť autobus? Ak je vaša vnútorná odpoveď: „No keby som sa zoznámil a niekto mi vysvetlil, kde čo je,“ ste je ho obeťou. Môžete to tvrdiť vtedy ak máte také skúsenosti a vedomosti, že by ste to mohli niekomu vysvetliť vy.

Súvisí to s egom, pretože keby človek skutočne vedel do čoho ide, nikdy by ani nezačal. Problém je, že politici toho využívajú a napriek tomu, že majú vedomosti na konci krivky, hovoria veci na tej prvej úrovni aby si  človek myslel, že ten politik dobre hovorí.

Typické je, keď sa muž pustí do opravy vecí, na ktoré v skutočnosti treba odborníka.

1. ho, čo to je?
2. To som teda nevedel, ale  teraz je to jasnejšie než predtým.
3. No, je to teda trochu zložitejšie.
4. Do frasa asi to nikdy nedokážem pochopiť.
5. Už to začína dávať zmysel. Veď aj tam je takto.
6. Expert Nie je to také jednoduché, v skutočnosti je to takto.

Je veľmi dôležité, keď píšete príspevok alebo zdieľate nejaký príspevok, uvedomiť si na akej úrovni sa nachádzate.

Tohoto efektu využívajú najmä tajné služby, ale aj šíritelia ezoteriky, alternatívnych webov a pod.

Prevádzkovať stránku je relatívne lacné, ale väčšina ľudí sa hneď pýta, čo z toho bude mať. Z vlastného predsa dávať nebudem. Každý si myslí, že zarobí na reklame, ale potom nastúpi tvrdá realita. Na to aby ste na webe zarobili potrebujete čerstvý a kvalitný obsah a na to potrebujete ľudí a po ďalšie musíte si platiť reklamu, pokým nemáte dostatočnú návštevnosť. Potom má len zopár možnosti, zabaliť to alebo prejsť k temnej strane a sem tam uverejniť propagačný článok. Ja som sa ešte učil z učebníc, kde normovači dopĺňali vety socialistickej vedy a toto je tak trochu podobné, len sa zmenila forma.  Pokiaľ so mnou súhlasíte musíte si uvedomiť jednu vec. Pokiaľ chcete dostávať kvalitné informácie, musíte za to platiť. Z tejto pasce sa zatiaľ dostali youtuberi, ale časom prídu pravidlá aj pre nich.

5. Túžba po rýchlej výhre. Ak sa dostaví takýto stav, jednoducho sa začnite zaoberať niečím iným, diskusia nikam neutečie, na svete je veľa ľudí, určite vás to nenapadlo ako prvého. Potom sa zapne racionálna stránka a napadne vás iné spojenie. Skúste do vyhľadávača napísať omyly spojené s… vyhnete tak zbytočným prekáračkám.

6. Túžba postaviť sa na nejakú stranu. Je to jedna vec, ktorú si neviem vysvetliť. Na jednej strane si človek myslí, že má slobodnú vôľu, ale ak niekto povie nejaký názor(všetci politici kradnú), tak automaticky niekto povie opačný názor, ale keby otváral diskusiu prvý, tak tiež vysloví domnienku, že všetci politici kradnú a ten prvý záujme opačné stanovisko. Ak sa do diskusie zapojí viac ľudí, názory sa budú pohybovať  podľa Gaussovej krivky. To tiež využívajú mocní muži. Platí staré porekadlo:“kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva.“

Využíval toho už prvý cisár Konštantín v Konštantínopole. Náhodným výberom rozdelil ľudí na modrých a zelených. Bez nejakého dôvodu sa medzi nimi vedú bitky, len preto, že jedni majú modré a druhí zelené stuhy, zatiaľ čo sa Konštantín vyhrieva v lúčoch moci. Využívajú toho aj politici tak, že nájdu tému, ktorá rozdeľuje spoločnosť, a potom sa tvária ako tí čo majú konečné riešenie aby pred voľbami vytiahli tú kartu, že oni sa predsa za niečo postavili.

7. Mimovládky. No, je občianske združenie nevidiacich, motoristov a pod… platené z Ameriky?

Na písanie dobrého článku alebo analýzy potrebujete niekoľko dní. Do toho nepočítam písanie otázok a čakanie odpovedí od štátu. Málokedy bez podania odporu z vašej strany. Politické strany majú obrovský rozpočet a časom dospejete k názoru, že za tou propagandou jednoducho nemôžete stíhať. Politikovi potom stačí povedať, že na nete je popísané všeličo.

Mimovládky naozaj financované Sorosom. Dobre, ale pozrime sa na ich činnosť. Majú snáď za úlohou prevziať moc, pozývajú vojská iných krajín alebo sa len snažia o lepšiu spoločnosť, pretože tomu veria?

Prestavte si, že máte zdroje na to aby ste niekomu pomáhali a oni vás aj tak opľujú. A odkiaľ by podľa vás mali peniaze pochádzať? Áno, niektoré pochádzajú z daní, ale nemôžu si potom dovoliť ten luxus, hovoriť pravdu. Tak kto by tie mimovládky mal financovať? Prispeli ste aspoň 2 %? Možno sa pýtate prečo? Michael Moore to tiež urobil, pretože verí, že v slobodnej krajine má mať ten, kto vás chce kritizovať, na to zdroje.

Ak politici pohŕdajú mimovládkami, je to znak totalitného režimu a veľmi pozorne si všímajte, kto tie názory šíri.

V skutočnosti ten kto občianske združenia ostentatizuje, sa ich v skutočnosti bojí. Ak majú dosť podporovateľov pri pripomienkovaní zákona, musí s nimi štát vyjednávať. Ak podávate pripomienku individuálne, štát môže napísať ako zdôvodnenie čokoľvek a vy len neveriacky pozeráte ako krásne vás odstavili, bez ohľadu na to, či ste mali pravdu.

Mimochodom, štát nahradil portál právnych predpisov novým slov-lex.sk, ktorého jediné zmeny vo funkčnosti sú tie, že sa môžete prihlásiť pomocou EID a rozkliknúť si paragrafy a podávať pripomienky priamo pod ne a že pripojil existujúce databázy. Aspoň keby mohli zamestnanci vnútorne pripisovať situácie, kedy dané ustanovenie zlyhalo.

8. Ilumináti, slobodomurári. Je zaujímavé, že všade tam, kde ich v minulosti zakázali, nastúpila totalita a genocída.

Na rozdiel od internetového presvedčenia, spolky a ani jeho členovia nie sú tajné. Doporučujem si obstarať literatúru.

Teraz zvažujem, či vôbec niečo odporučiť,  lebo budem označený za ilumináta ja. Ale predsa to risknem a doporučujem knihu, ktorú som prečítal od Michaela Streetera: Tajné a prísne tajné. Aspoň zistíte prečo sa Dan Brown s Merovejcami mýlil. Mimochodom československý prezident E. Beneš tiež patril k slobodomurárom a proti odobratiu Sudet, to nijak nezavážilo.

Uvedomte si, že demokracia neznamená len pluralitu názorov, ale aj najmä zodpovednosť. V tomto svete už nie sú ani dane isté.