Denník N

Koľko je tá trocha popretia humanizmu, demokracie a ľudských práv v ich mene?

Už dnes, keď plánuje kde-kto odplatu, musíme myslieť na to, že budeme musieť žiť so svojimi protivníkmi. Už dnes, keď sa vyrojí kde-aký hitlerovský rečník a šikula priemerných, musíme myslieť na to, že s našimi protivníkmi budeme raz musieť žiť.

Spoločnosť založená na humanizme, demokracii a ľudských právach berie zajatcov, zatvára na doživotie a poskytuje obhajobu. To nie je chyba, to je vlastnosť. Prestaneme to robiť a zrazu zistíme, že už nie je ani humanizmus ani demokracia ani ľudské práva. Už len bojujeme bez cieľa. Guantanamo, bombardovanie Belehradu… Trochu nevadí ale kto rozhodne, koľko nevadí? Kto nám bude stále pripomínať, že tá trocha bola nutná aby sme zachránili humanizmus, demokraciu, ľudské práva a súčasne bude pripomínať, že sme povinní nebyť na seba hrdí, že zabijeme nepriateľov? Bez toho pripomínania NEhrdinstva nebudeme iný ako teroristi, ktorí nás vraždia.

Kto má dnes tak vysoký celosvetový morálny kredit, že jeho schválenie chvíľkového a teritoriálne ohraničeného popretia humanizmu, demokracie a ľudských práv bude s istotou návratu?

Už dnes, keď plánuje kde-kto odplatu, musíme myslieť na to, že budeme musieť žiť so svojimi protivníkmi. Už dnes, keď sa vyrojí kde aký hitlerovský rečník a šikula priemerných, musíme myslieť na to, že s našimi protivníkmi budeme musieť žiť.

Naozaj chcete navrhnúť, aby sme v roku 1946 na revanš poslali všetkých Nemcov do Plynu? Takže vrámci deislamizácie vyluxujeme aj Bosnu a Hercegovinu? No odpovedajte! Budeme vyháňať tých niekoľko milionov vnutroEU presídlencov? Všetkých tých tohotročných 800000 migrantov pohádžeme do Stredozemného mora? Každému moslimovi našijeme na kabát zelenú hviezdu, aby to mali eštébáci za ich zadkami jednoduchšie?

No odpovedajte! Sú to jednoduché otázky. Máte plnú hubu jednoduchých riešení, tak vás nemôže pár jednoduchých otázok vyviesť z konceptu. Keď žiadna spolupráca v EU a NATO, tak to pôjde Slovensko samo tiahnuť na Damašk poraziť islamistov? Alebo ponúkneme Bansko-bystrický kraj Rusku, aby si ho obsadil ako Krym?

Nie, priatelia, je to tak, že musíme v EU a NATO spolupracovať a so svojimi dnešnými nepriateľmi budeme musieť o pár rokov spolužiť. Ako obyvateľ Československa o tom niečo viem. Vieme o tom niečo viac ako zvyšok Európanov. Naše deti sa dnes zabávajú na česko-slovenskej superstár po tom ako ich rodičia hádzali na Havla vajíčka a pálili československú vlajku.

Máme isto dostatok konvenčnej sily, aby sme „chirurgicky“ presne zrovnali pol Sýrie a Iráku so zemou. Budeme môcť žiť s tými, čo žijú s nami v Európe a ich príbuzní ostali tam? Budeme sa im môcť pozrieť do očí a povedať: Kvôli nám museli vaši príbuzní umrieť.

Václav Havel s týmto vedomím žil. Tisíce Bosniakov sú mu za jeho postoj vďační. Srbi ho preklínajú. To rozhodnutie musel urobiť. On je ten zlý s nálepkou “humanitárne bombardovanie” za to, že presviedčal šéfov NATO sediacich v teplúčko, čo on videl naživo z vrtuľníka keď mu ukázali státisíce vyhnaných Bosniakov.  Nie tí zbabelci , čo sedeli roky na Sarajevskom letisku a pozerali sa ako na uliciach pribúdajú “sarajevské ruže”.

Takže kto urobí to rozhodnutie? Rozhodnutie, že nebudeme brať zajatcov, že budeme vraždiť, že obhajoba nebude možná? To rozhodnutie, že si ukrojíme z osobných slobôd, že dáme eštébákom moc nad našimi životmi? Kto to rozhodne?

A nájde sa niekto, kto bude mať dostatok morálnej autority, aby Európania do toho išli s vedomím ľútosti každého strateného života? S vedomím, že dnes dokážeme so Srbmi spolupracovať na ich integrácii do EU.

Nie, na rozpútanie vojny, nech je jej dôvod akýkoľvek, nikdy nebudeme môcť byť hrdí. A kto sa tak bude s Európanov cítiť, stratí právo patriť do Európy založenej na humanizme, demokracii a ľudských právach. Hrdý na svoju vojnu je len terorista, nacista, či komunista.

Hrdí budeme môcť byť len na to, že po vojne dokážeme spolu žiť. Spolu so Sýrčani, s Iráčanmi, s Francúzmi, s Britmi.

To je tam u nich. A čo u nás doma?

Rozhodne som na strane projektu “Pevnosť Európa”. Alebo si to nazvite ako chcete inak. Je to proste to, čo tu máme dnes, mali sme tu pred 10. rokmi a čo tu mala západná Európa 40 rokov od vojny. Je to to, o čom som písal ostatný pol rok. Nič viac a nič menej.

Je to Európa s ponúknutou rukou na spoluprácu, na rozšírenie, na život medzi nami – keď do bodky splníte naše podmienky. Radi každému ukážeme, ako to spraviť, aby sa aj vám žilo tak dobre ako v Európe. Radi vám aj pomôžeme. A keď to tam u vás zvládnete, môžete sa pripojiť k nám. Keď spomedzi seba vylúčite terorizmus. Keď vykonáte de-mezopotamizáciu. Radi vám pomôžeme, keď budete sami chcieť.

A stále platí, že ktokoľvek zabúcha na hradby pevnosti Európa, musí byť zachránený pred hladom a zimou. Zachrániť musíme, spolužiť môžeme a mali by sme chcieť. Tak sa rozhodnite, či naše podmienky prijmete – vrátane tvrdej lustrácie, alebo len chcete prečkať zlé časy vašej domoviny a potom sa vrátiť. Stále sú to tie isté tri úlohy, o ktorých už pol roka píšem. A stále platí, že oni sami si dokážu mnohokrát svoj vlastný azyl zamietnuť. Aj o tom som písal.

Priatelia, ani dnes by som nič z toho, čo som tento rok na utečeneckú tému napísal, nenapísal inak. Písal som s vedomím najhorších dôsledkov. A navrhoval som veci tak, aby sa nemuselo stať nič z toho, čo sa udialo v Paríži.

Asi to bolo málo. Možno keby bola šanca ich tak, ako som o nich písal, aj zrealizovať.

Čas na to, dať mi tú šancu možno budete mať 5.3.2016.



Teraz najčítanejšie