Denník N

Komunikačné zručnosti detí sa zhoršujú

Foto - archív
Foto – archív

V tomto článku prinášame ďalšie zistenia, ktoré nás v projekte To dá rozum zaujali pri úvodnej analýze dát z terénu.

Pri rozhovoroch s pedagógmi a riadiacimi pracovníkmi škôl sme podrobne mapovali, aké podmienky vstupu do svojej školy stanovujú a aká je úroveň zručností detí, ktoré do týchto škôl prichádzajú. Chceli sme sa dozvedieť, či rôzne vzdelávacie programy tvoria prepojenú sieť a či v nej nie sú slepé uličky, ktoré by znemožňovali posunúť sa vo vzdelávaní ďalej alebo si ho doplniť v neskoršom veku.

Jedna z vecí, ktoré nás zaujali, je silná zhoda pedagógov v tom, že práve komunikačné a jazykové zručnosti sú oblasťou, v ktorej sa deti za posledných päť až desať rokov najviac zhoršili. Slovami pani učiteľky na základnej škole v Trenčianskom kraji: Deti sa menia – stále horšie a horšie rozprávajú.“ Toto tvrdenie sme zaznamenali rovnako v materských (MŠ) aj v základných školách (ZŠ), v meste, ale aj na dedine, a to naprieč celým Slovenskom.

Pedagógovia pritom upozorňujú, že nejde len o bežné logopedické problémy detí s artikuláciou niektorých hlások, ktoré sa vyskytovali aj v minulosti. Ale na jednej strane rastie počet detí s týmito problémami a zároveň rastie aj závažnosť týchto problémov. Podľa slov riaditeľky MŠ v Prešovskom kraji je slovná zásoba trojročných detí na veľmi nízkej úrovni a „najhoršie je to, že prichádzajú také detičky, ktoré absolútne nerozprávajú“.  Ďalšou oblasťou je úroveň vyjadrovania predškolákov. Aj tu učiteľky materských škôl vnímajú rezervy. Podľa učiteľky MŠ v Košickom kraji deťom chýba „aj smelosť vo vyjadrovaní, aj ťažko samostatne tvoria zložitejšie vety, pričom aj vedia, ale majú problém to, čo si predstavujú, povedať.“

Hoci pedagógovia už v materských školách vidia, že deti veľmi lákajú hry na digitálnych zariadeniach, považujú však za dôležité, aby sa práve v škôlke venovali aj iným aktivitám „pri ktorých aj komunikujú, aj sa niečo naučia, aj počúvajú jeden druhého.“  Zároveň však vnímajú, že rozvoj reči si vyžaduje individuálny prístup, ktorý by dokázali ponúknuť skôr pri nižšom počte detí v triede: „Niekedy si večer ľahnem a to sa mi tak premieta všetko v hlave a poviem si, že tento mi chcel niečo povedať, ona mi chcela niečo povedať. Ja som ich nemohla vypočuť, lebo som robila zase nejakú inú činnosť, a tak ma to vie tak trápiť.“ (učiteľka MŠ, Trnavský kraj)

Nerozvinutá reč je pre deti veľkou prekážkou, ťažkosti sa prejavujú už pri vstupe do základnej školy. Deti s týmito problémami sa ťažko vyjadrujú, mnohé ich odpovede sú jednoslovné. Ťažkosti majú aj pri osvojovaní si základov čítania a písania. Riaditeľka ZŠ v Žilinskom kraji poukazuje aj na to, že v ich meste je ťažké zohnať logopéda, hoci logopedické problémy má stále viac a viac detí, pričom následne „sa to aj v tom prvom ročníku prejaví, lebo deti píšu ako rozprávajú, ako počujú.“

V tejto súvislosti pedagógovia často predpokladajú, že deťom v rodine chýbajú jazykové vzory a že sa s nimi dospelí v rodinách málo rozprávajú. Najčastejšie vidia príčinu v dnešnej digitálnej dobe, kedy sa „deti už takmer rodia s mobilom v ruke“, ale aj v rastúcich pracovných nárokoch na rodičov a častejšej práci jedného, či oboch rodičov „na týždňovky“ mimo bydliska. Podľa riaditeľky ZŠ v Prešovskom kraji mnohí rodičia rečové problémy detí zanedbajú a riešia ich až keď deti prídu do školy, „hoci môžu robiť pre to dieťa ešte viac, keď je v predškolskom veku.“

Okrem nedostatku komunikácie v rodine upozorňujú pedagógovia v niektorých oblastiach aj na nízky počet alebo slabú dostupnosť klinických logopédov. Štatistiky ukazujú, že na Slovensku je celkovo 134 klinických logopédov s vydanými licenciami, z nich je však najmenej práve v Košickom a Prešovskom kraji, kde je však najviac školopovinných detí.

O súvislostiach vzniku detských porúch reči a o možnostiach ich odstraňovania v spolupráci rodiny s odborníkmi hovorí pre tablet.tv klinická logopedička Zuzana Jandová. V súlade s našimi terénnymi zisteniami rovnako upozorňuje na nárast výskytu porúch reči a komunikácie u detí. Podobne ako mnohí pedagógovia v školách aj logopedička Z. Jandová odporúča rodičom, aby sa s deťmi viac rozprávali, čítali si s nimi, a to už od narodenia.

Problém slabo rozvinutej reči, na ktorý upozornili učitelia v našom výskume, zohráva rolu pri každom prechode dieťaťa na vyšší stupeň vzdelávania. Azda najväčšiu prekážku predstavuje pre deti pri vstupe do povinného vzdelávania. Pri neriešení môže významne skomplikovať celú ďalšiu vzdelávaciu dráhu žiaka. Tieto zistenia preto poukazujú nielen na potrebu práce s deťmi v rodinách, ale aj na potrebu dostupnej odbornej pomoci, a to aj mimo rezortu školstva. Nútia nás tak hľadať možnosti, ako zlepšiť spoluprácu pedagógov a odborníkov s rodičmi, a to už v ranom detstve, aby pre deti prinášala lepšie výsledky.

Martina Kubánová
analytička projektu To dá rozum

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/