Denník N

Konceptualizmus- začiatok myšlienky

Stručná história konceptualizmu. Možno máte radi, možno nie – súčasné umenie, ktorého podstatnou časťou je konceptuálne umenie.

 Možno máte radi, možno nie – súčasné umenie, ktorého podstatnou časťou je konceptuálne umenie.

Pojem konceptualizmu pochádza z 12. storočia.

Konceptualizmus bol vtedy myšlienkový pojem nie umelecký smer. Jeho zakladateľom bol Pierre Abelard ( 1079-1142)

V období stredoveku sa totiž ako aktuálna téma riešila otázka univerzálií. Dnešnému človeku už to veľa nehovorí, ale stručne ide o boj pojmov realizmus a nominalizmus. Realizmus v zmysle scholastiky ( stredovekej filozofie ) je to, čo by sme dnes mohli skoro presne označiť ako idealizmus v zmysle platónskeho chápania ideí (pojem, myšlienka) – teda že všeobecné idey majú prednosť, a to až do krajnosti, že napríklad „ človečenskosť “ ako všeobecná substancia by existovala, aj keby neexistoval žiadny človek. Nominalizmus všeobecné pojmy považoval iba za pojmy nie za skutočné veci. Abélárd , ktorý sa zapísal do histórie ako zakladateľ konceptualizmu, ( koncept ako všeobecný pojem), sa snažil vyriešiť problém univerzálii. Abelárdova odpoveď bola „ universalia in rebus “ – iniverzálie nie sú pred vecami alebo po jednotlivinách, ale univerzálie sú vo veciach. V skutočnosti, ktorá nás obklopuje sú univerzálie len vo veciach, ale u Boha sú pred vecami ako praobraz stvorenia. Jeho riešenie sa tiež nazýva umiernený nominalizmus alebo konceptualizmus..

V súčasnej dobe je koncept v umení veľmi silným a živým prúdom a to dokonca tak, že vyraďuje aj estetickú stránku niekedy aj hmotnú stránku umeleckého diela. „Cieľom konceptuálneho umenia je interaktivizovať reflexívne myslenie príjemcu, ktoré nie je prvoplánovo zamerané na estetické vnímanie artefaktu, ale na jeho ideu a jej významový kontext.“ ( definícia diela z M.Štofko: Od abstrakcie po živé umenie)

K známym konceptuálnym dielam patria hlavne inštalácie ako napríklad žralok zaliaty vo formaldelíne, vystavenie rozostlatej postele či pinpongového stolu, či pisoáru v galérii, zarámované formuláre, listy či vstupenky, atď.

Pierre Abelárd ako zakladateľ konceptualizmu je považovaný za moderného humanizmu hoci žil v stredoveku. V jeho dielach zdôrazňuje osobný subjektívny pohľad na vec a originálne spája antickú etickú tradíciu s kresťanskou morálkou. Napísal dielo Ethica ( Scito te ipsum ) 1138(?) v preklade „Etika či poznaj sám seba“ už podľa názvu vychádza z princípov Sokrata, ktorý uznával túto tézu. V diele kladie dôraz nielen na vonkajšie skutky ( skutky nepokladá týmto sa menej podstatné ), ale aj na vnútorné myslenie z ktorého pochádzajú. Týmto vstupuje úmysel – intentio ako ďalšia premenná do rovnice morálneho hodnotenia. Kritériom etickej kvality sa stáva svedomie jednotlivca a z neho vychádza jeho etický úsudok. Hriech spočíva v úmysle konať chybne, teda keď sa rozhodne konať proti svojmu svedomiu, či už sa čin stal, alebo nestal. Vina existuje už vo chvíli rozhodnutia konať nesprávne. Tento Abelárdov postoj je prísnejší morálny štandard než bežná etika stredoveku. Myšlienku tolerancie zase zdôraznil v diele Dialogus inter Philosophum, Judaeum, et Christianum 1125/26(?) v preložené ako „Rozhovor medzi filozofom, židom a kresťanom“. 

Ktovie či Abelárd v stredoveku tušil, kam sa jeho myšlienky posunú a či keby tušil vývoj konceptualizmu, by bol rovnako tolerantný k mnohým kontroverzným konceptuálnym dielam, tak ako učil iných k toleranci a rešpektovaniu názorov.

Teraz najčítanejšie