Konečné slovo

Tmavé, skoro čierne vlasy jej padali do čela. Mala ich husté a upravené, ale vpredu o dosť dlhšie, ako by bolo vhodné. Pri dlhšom pohľade na ňu, ste si to nemohli nevšimnúť, každú chvíľu pohadzovala hlavou do strany, neuvedomovala si to, jednoducho chcela dostať vlasy nabok. Diana ju občas z diaľky pozorovala, celkom dobre sa bavila, nedokázala to pochopiť. Veď stačilo tak málo, podstrihnúť ofinu a bolo by po probléme, lenže kde problém nevznikol, tam nie je možné nájsť ani riešenie.

Elena sedela na otočnej stoličke, rukami sa opierala o stôl a nakláňala sa dopredu. Gombíky na bielej blúzke boli poriadne napnuté, minimálne tie vo vrchnej časti vyzerali, že čoskoro odpadnú. Bola to jej typická póza, používala ju predovšetkým vtedy, keď čakala na klienta. Tak to bolo aj teraz, hodiny odbili poludnie a ruch na pobočke ustal. Len pri pokladni v zadnej časti rozľahlej miestnosti bol jeden starší pán, inak klasická obedná pauza, po nej sa to vždy rozbehne. Je to pochopiteľné, aj bruchá si vyžadujú starostlivosť a treba sa o ne postarať. Vedľa nich v tesnej blízkosti je maličká reštaurácia, taký rodinný podnik, aj oni tam občas chodia.

Tmavé dvere s kovovou ozdobnou rukoväťou sa pootvorili, objavila sa v nich hlava, znovu sa zatvorili, po chvíli vošiel mladý muž v elegantnom obleku. Zastal kúsok od dverí, rozhliadal sa, nevedel ktorým smerom sa má vybrať, v ponuke bolo niekoľko pracovísk, jedno vľavo a ďalšie dve vpravo. Elena to pochopila po svojom, vypla na obdiv svoju hruď natlačenú v úzkej podprsenke a oboma rukami si poprávala svoje vnady. Dopadlo to presne ako chcela, tento klient bol jej, pripíše si ho na svoje konto.

Diana sa radšej pozrie opačným smerom, neznáša ju, je tu len krátko, ale nerozumie si s ňou od jej príchodu. A vôbec, zdá sa, že ostatné kolegyne sú na tom rovnako, do tohto kolektívu Elena nezapadla, ale konečné slovo má vedúci, a to je chlap.