Denník N

Koniec papalášskej imunity?

Za porušovanie ústavného zákona o konflikte záujmov museli verejní funkcionári zaplatiť až 196 755,54 EUR.

V každom normálnom štáte existuje zodpovednosť verejných funkcionárov za výkon ich funkcie. Verejná funkcia predsa nemôže slúžiť na osobný prospech, ale jej vykonávanie by malo prispievať k dobru celej spoločnosti.

Na Slovensku sme zaznamenali mnoho príkladov zneužívania funkcie, ale málo trestov. Sčasti je to kvôli nedostatkom na strane polície a prokuratúry, no rovnako na tom má podiel deravý ústavný zákon o konflikte záujmov.

Podľa neho podávajú každoročne majetkové priznania poprední celoštátni funkcionári, primátori, starostovia či komunálni poslanci v župách a mestách. Dohľad nad celoštátnymi funkcionármi vykonáva parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorého som bol predsedom od apríla 2012 do decembra 2013.

Tento výbor je oprávnený za porušenie ústavného zákona ukladať pokuty a zbavovať funkcie. Funkcionár sa môže brániť tým, že rozhodnutie nechá preskúmať ústavnému súdu – a ten rozhoduje s konečnou platnosťou.

Zásadným problémom však je, že väčšina členov výboru (poslancov parlamentu) môže konanie zastaviť, hoci evidentne došlo k zneužitiu funkcie či nepodaniu majetkového priznania. Proti zastaveniu konania sa už odvolať nedá, čím sa stáva ústavný zákon deravý.

Nie je ich veľa, no nájdu sa aj svetlé výnimky, keď ústavný zákon svoje zuby ukázal.

  1. Počas môjho predsedníctva výbor postupne uložil pokuty vo výške 196 755,54 EUR. Najvyššiu sumu zaplatili manažéri Národnej diaľničnej spoločnosti (29 653,05 EUR a 37 993,53 EUR). Dôvodom bolo uzavretie poistnej zmluvy, v ktorej poistili za štátne peniaze sami seba. Zmluva kryla nielen poistné udalosti vznikajúce pri výkone ich práce, ale vzťahovala sa aj na činnosti, ktoré s funkciou manažéra nesúviseli.
  1. Vďaka pokutám uloženým za nepodávanie majetkových priznaní a nezákonné podnikanie sa podarilo odhaliť kauzu MH Development. Konateľ tejto štátnej firmy musel zaplatiť celkovo 12 786 eur, čo aj urobil – ale z účtu MH Development, teda z peňazí nás všetkých. Keď sa na podvod prišlo, peniaze sa podarilo zachrániť. Za evidentný trestný čin sa neskôr začalo stíhanie.
mhd-jpg
  1. Ústavný zákon ukladá vybraným verejným funkcionárom povinnosť podať tzv. oznámenie rok po skočení funkcie. Jeho účelom je zistiť možné prepojenie, t. j. či „náhodou“ práve osobám, kde po skončení funkcie pôsobí, verejný funkcionár počas jej výkonu neposkytol zvláštne výhody. Keď sa túto povinnosť rozhodol ignorovať bývalý riaditeľ Slovenskej televízie, dostal pokutu 12 054 EUR.

V týchto prípadoch sa zodpovednosť podarilo vyvodiť. Keď však išlo o veľké ryby, poslanci Smeru prítomní vo výbore konanie zablokovali a nevyšetrilo sa nič.

Práce na účinnom ústavnom zákone

Ešte pred voľbami v roku 2012 sa všetky súčasné parlamentné strany zaviazali, že kontrola konfliktu záujmov bude nezávislá a majetkové priznania budú mať reálnu výpovednú hodnotu. Tu je prehľad legislatívnych prác a ich postupného sabotovania od jednej z nich:

  • V septembri 2012 sa poslanecké grémium zložené zo všetkých zástupcov Smeru, KDH, OĽaNO, Mostu, SDKÚ a SaS dohodlo na vzniku pracovnej skupiny pre novelizáciu ústavného zákona. Výsledkom bol návrh novely ústavného zákona s alternatívnym znením. Za pracovnú skupinu som návrhy predložil 11. apríla 2013 predsedovi parlamentu P. Paškovi.
  • Počas mája 2013 predložil P. Paška protinávrh a z návrhu pracovnej skupiny vypustil viacero bodov. Tými zásadnými boli: (i) podrobnosť majetkových priznaní a (ii) možnosť zablokovanej menšiny odvolať sa na ústavný súd proti zastaveniu konania. Zástupcovia opozície sa v tejto situácii dohodli priamo s P. Paškom na kompromise:

– podrobný opis majetku ostane, vynechá sa len jeho cena, a

– menšina dostane možnosť odvolať sa na ústavný súd pri podozrení zo zneužívania funkcie.

  • Poslanecké grémium sa následne dohodlo, že záverečné rokovanie zvolá Paška na 2. augusta 2013, aby sa návrh stihol podať. Žiadne ďalšie rokovanie už ale zvolané nebolo. Smer uskočil od kompromisu, s ktorým pôvodne súhlasil Paška ako jeho čelný predstaviteľ.
  • Návrh novely ústavného zákona v znení pôvodne odsúhlasenom P. Paškom predložila skupina opozičných poslancov na rokovanie parlamentu v septembri 2013. Nezahlasoval zaňho žiadny vládny poslanec. Návrh odmietol aj R. Fico, pričom sľúbil, že „pokračuje príprava vládneho návrhu zákona a chceme predložiť určité opatrenia do budúcnosti.“
  • V marci 2014 poslanec Smeru Brixi pripomenul ambíciu vlády prísť s vlastným návrhom zákona. V júli 2014 P. Paška prisľúbil, že k návrhu sa vráti parlament na jeseň, aby účinnosť mohla nastať od roku 2015. V lete 2014 Brixi uviedol, že novelu pripravuje niektoré z ministerstiev a Paška informoval o už pripravenom návrhu.
  • Do 26. septembra 2014 poslanci Smeru a ani vláda žiadny návrh nepredložili. Preto tak urobili opoziční poslanci (znenie pôvodne odsúhlasené Paškom). Po nástupe nového predsedu parlamentu Pellegriniho sa predkladatelia rozhodli návrh stiahnuť, aby sa s novým vedením parlamentu mohli dohodnúť na prípadných kompromisoch.
  • O štyri mesiace neskôr sa Smer konečne odhodlal a prišiel so svojim návrhom. Keďže neobsahoval ani podrobnejšie majetkové priznania (dokonca ich chcel zhoršiť utajovaním nehnuteľností), ani možnosť odvolania sa menšiny na ústavný súd pri zablokovaní konania, nebol pre opozičných poslancov prijateľný.
fico vyrok

Ústavný zákon o konflikte záujmov vie už v dnešnej podobe verejných funkcionárov potrestať. Je však deravý, a preto majú voči nemu papaláši s politickým krytím imunitu. Aby sa zneužívanie funkcie nestalo pravidlom, je nevyhnutné ho sfunkčniť.

Preto patrí účinný ústavný zákon o konflikte záujmov spolu s hmotnou zodpovednosťou a nezávislou políciou ku kľúčovým zmenám presadzovaných #Sieťou v boji s korupciou a klientelizmom.

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2012 až 2016. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu.

Teraz najčítanejšie