Konrád z konzervy sa vám hneď bude zdať povedomý

Aj Konrád z konzervy príde poštou. Doručený je pani Betke, vymaľovanej a divoko oblečenej pani so slabosťou pre cigary, ktorá si žije svoj starodievocký život v malom byte. Tká farebné koberce, pre ktoré má vyčlenenú jednu celú izbu a dvakrát do týždňa sa stretáva s lekárnikom Egonom, s ktorým si kráti jednotvárne prežitý čas. Jediným rozptýlením medzi Egonom, cigarami a kobercami sú poštové zásielky. Pani Betka si vystrihuje z časopisov všelijaké akcie zadarmo a dostáva balíky plné absurdných a nepotrebných vecí. Raz jej takto poštár doručí aj obrovskú konzervu, v ktorej je – instantné dieťa.

Pani Betka nie je práve ideálna žena, ktorú by ste si hneď zaradili do kategórie matka. Žije zo dňa na deň, nedbá na to, čo si o nej kto myslí, vyzerá (a občas sa aj správa) ako exotka. Keď sa jej Konrád prvý raz prihovorí, Betka vôbec netuší, čo s ním. Ako sa má k dieťaťu správať? Čo vlastne dieťa potrebuje pre život? Vie mu to zabezpečiť? Chce ho vôbec? Konrád má sedem rokov a je veľmi uvedomelý. Vo fabrike, kde ho vyrobili, ho naučili všetko o tom, aké deti chcú mať dospelí – je slušný, pokojný, vie sa sám dlho zahrať, neodvráva, rád sa učí, poslúcha na slovo. Je jasné, že tí dvaja sa k sebe absolútne nehodia!

Táto kniha mi učarovala úplným rozbúraním všetkých predsudkov o materstve a vysnívaných deťoch. Nič tu nie je také, „ako by malo byť“. Druhú polovicu vety som dala do úvodzoviek schválne, pretože pri čítaní sa musíte sami seba pýtať „aké by vlastne malo rodičovstvo a detstvo byť“? Také ako sa píše v časopisoch? Alebo také, za aké sa bijú v diskusiách vševedúce mamičky? Z pohľadu detského čitateľa od cca 8 rokov je to vážny Konrád, kto pôsobí absurdne dospelo a Betka, kto je v tomto príbehu za malé dieťa. Určite nie raz bude krútiť hlavou nad tým, prečo sa Konrád jednoducho nespráva normálne detsky a prečo Betka všetko tak domotáva. Betka totiž vyvádza dokonalého Konráda z miery. Konrád svojim dokonalým správaním dostáva Betku do pozoru. A obaja čoskoro zistia, že jeden bez druhého nechcú byť. Začnú sa mať radi. Betka pocíti aká mocná vie byť láska mamy a Konrád začne chápať, aké výhody môže mať, keď je mama trochu uletená. Tieto paradoxy sú nádherné a čítanie o prelínaní očakávania jedného a snahy splniť predstavy toho druhého má v sebe vtip i čosi dojímavé zároveň.

Zo samotného príbehu môžem prezradiť ešte toľko, že keď sa tí dvaja pomaly, pomaličky zohrávajú, vysvitne, že Konrád bol pani Betke doručený omylom. Betka ho má vrátiť. A hoci sú obaja diametrálne odlišní, uvedomia si, že na svojom novom statuse mama Betka + syn Konrád nechcú už nič meniť a rozhodnú sa dokázať nemožné – aby Konráda fabrika jednoducho odmietla vziať späť. To, čo preto musia urobiť, je napínavé a od každej postavy tohto príbehu si bude vyžadovať veľa úsilia. Nie raz som sa pristihla pritom, ako Konrádovi z celej sily držím palce.

Christine Nöstlinger, narodená v roku 1936, je mnohými cenami ovenčená autorka literatúry pre deti. V roku 1984 získala i cenu Hansa Christiana Andersena. Knihu Konrád z konzervy napísala v roku 2006, ale v texte takmer desaťročný rozdiel od jej vzniku necítiť, pokojne by mohla vyjsť aj o dva roky a bola by stále rovnako aktuálna. V slovenskej verzii sa nachádzajú pôvodné ilustrácie od Anette Swoboda.

V knihách Ch. Nöstlinger sú deti na prvom mieste, netlačí na ne poučkami, ani im nevyčíta zlé rozhodnutia. Často sa v textoch zaoberá deťmi z určitých príčin vyčlenených zo spoločnosti, či už ide o rasové, sexuálne či iné predsudky.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Verbarium.

Čítala a recenzovala som aj jej knihu Grétkin príbeh.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.