Denník N

Kopanec lásky

Poznáte to… Uponáhľaná doba, človek rieši neustále niečo, cez prácu, pokazené auto, veci na byte, či dome, až po nesmrteľnosť chrústa.

Poznáte to… Uponáhľaná doba, človek rieši neustále niečo, cez prácu, pokazené auto, veci na byte, či dome, až po nesmrteľnosť chrústa. Dni ubiehajú a priznajme si, so stúpajúcim vekom to ide akosi rýchlejšie a rýchlejšie. Človek chce mať všetko „ťip ťop“, chce uživiť rodinu, tak stále uvažuje, kalkuluje… Popri tom všetkom ešte jedným uchom zachytávame správy, žiaľ, vo vysokej percentuálnej miere stále negatívne. Tam sa udeje taká vražda, tam taký útok, tam zrazilo psa a stále dookola. Nič pozitívne. Sem tam sa nájde svetlá výnimka, ale je to žalostne málo…

A tak nejak stále chodíme namosúrení, v časovej slučke, kde sa jeden deň podobá na druhý a stále riešime, mysliac si že najdôležitejšie veci na svete (niekedy aj  tá nesmrteľnosť chrústa je veľmi dôležitá, zase pozor na to!). Niekde v úzadí, v hlave, hľadáme pozitíva života a radosti. A pritom… Dofrasa! Veď ich máme priamo pod nosom! Čo nevidíte?

Pritom stačí tak málo. Otvoriť oči, počúvať, zastaviť sa, alebo dostať kopanec lásky…

Poviete si aký kopanec lásky… čo to je zase za hovadinu?

Poznáte to z filmov, keď zrazu sa stane niečo, čo zastaví čas, ale dej sa odohráva ďalej. Niečo podobné som zažil včera. Keď ma z bruška naše dieťa, ktoré čakáme s manželkou, koplo. Všetky starosti v tej chvíli opadli a ostala len čistá láska. K manželke, k prichádzajúcemu dieťaťu, ku všetkému a všetkým.

Prajem nám všetkým, aby sme takéto zážitky mali minimálne stále :) Nevadí, že nečakáte dieťa, zažiť to môžete so starými rodičmi, s rodičmi, či s priateľmi. Len to asi musí byť taká riadna „šupa“, aby to zastavilo ten čas a vtedy pochopíme, aký sme maličkí a aké sprostosti v živote riešime. Ak by si to každý uvedomil a sa ho dotklo, možno… Možno by bol na celom svete mier.

 

Teraz najčítanejšie