Denník N

Korupcia alebo strach?

Svojho času zverejnená reakcia premiérky Radičovej na rozhovor s generálnym prokurátorom Trnkom, pri ktorom mal v taške o vyšetrovacie spisy SDKÚ, poodhlalila metódy zneužívania trestných konaní na vydieranie. Keď Trnku po tomto rozhovore odmietla podporiť pri voľbe generálneho prokurátora, jeho následná poznámka: „Jej dcéru naozaj asi vtedy orgány štátu kontrolovali a buzerovali za jej nejakú neziskovú organizáciu. A behom dvoch dní som jej to pomohol vyriešiť,“ už len ukázala, že do vydierania neváhajú zatiahnuť aj rodinných príslušníkov. Pritom aj samotný Trnka prežil veľmi ťažké chvíle keď jeho matku v roku 2009 brutálne zbili bejzbalovými palicami.

Metódy vydierania zadokumentovanou korupciou alebo trestnou činnosťou blízkych osôb získavané policajtmi, prokurátormi v trestných konaniach prenikli do všetkých sfér a nevyhli sa ani súdnictvu. V minulom blogu sme sa venovali kauze GLANCE HOUSE a zneužitia orgánov činných v trestnom konaní na realizáciu záujmov organizovaného zločinu. Táto kauza má aj ďalší – súdny rozmer, ktorý reálne zobrazuje zvrátený stav našich súdov.

Medializovaná časť kauzy GLANCE HOUSE je len vrcholom ľadovca príbehu o zvrhlom výkone slovenskej spravodlivosti. Skutočný útok organizovaného zločinu cez rôzne fiktívne pohľadávky a vykonštruované právne problémy začal už v roku 2004 a to cez spoločnosť Hermes trade, s.r.o.. Tento útok spustil viac ako 40 súdnych a trestných konaní, takže ani nie je možné popísať všetko, čo sa za tých 11 rokov udialo.

Čo si u nás súdy dovolia

Nezákonný a nezmyselný rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorý požadoval od navrhovateľa dokázať, že nedostal zaplatené (namiesto aby logicky žiadal od protistrany dôkaz o zaplatení), spustil sériu absurdných rozhodnutí 5 rôznych súdov. Trnavský rozsudok bol síce neskôr zrušený, ale súdy, ktoré na tomto nezmysle budovali svoje rozhodnutia už svoj postoj nezmenili a nerešpektovali zásadu že ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo“.

Na konci tejto anabázy Obchodný register v Prešove nezákonne prepísal už druhú príbuznú spoločnosť. V prvom prípade prepis spoločnosti – Glance house, s.r.o. zastavil generálny prokurátor a v tomto druhom, pri spoločnosti Hermes trade, s.r.o. sa čaká, čo Obchodný register spraví po nedávnom rozhodnutí Najvyššieho súdu o jeho nezákonnom konaní.

Množstvo pochybení súdov v jednej kauze vylučuje možnosť, že by šlo o náhodu, najmä ak si to spojíme s faktami o krokoch prokuratúry a polície, uvedenými v minulom blogu. Všetky kúsky do seba dokonale zapadajú a sú jasným dôkazom, že celá kauza je dielom jednej veľmi dobre organizovanej zločineckej skupiny, ktorá sofistikovaným spôsobom likviduje posledné zbytky spravodlivosti.

Ako dokáže ovplyvniť jedna zločinecká skupina konanie toľkých sudcov?

Pred 11 rokmi, keď začal tento kolotoč súdnych konaní, správanie sudcov na prvý pohľad pôsobilo arogantne, ako výsledok klasickej korupcie. Avšak pri verdiktoch, ktoré boli priamo v rozpore so zákonom a neboli obhájiteľné takzvaným právnym názorom, správanie sudcov reálne vykazovalo známky strachu. Situáciu už len dokresľoval fakt, že v právnych kruhoch sú všeobecne známe informácie o tom, ktorí sudcovia „patria“ pod túto zločineckú skupinu.

Ťažko posúdiť ako je možné, že rozhodovanie v tejto veci dostávala vždy len určitá skupina sudcov a štátnych úradníkov. Avšak horšie ako korupcia je, keď sú rozhodnutia týchto štátnych úradníkov a sudcov priamo ovplyvnené strachom z organizovaného zločinu. Lebo tu už nejde ani o jeho voľbu či úplatok zoberie, v prípadne organizovaného zločinu sa možnosť povedať „nie“ nepripúšťa.

Sú aj títo sudcovia len ďalšou obeťou zločineckých skupín?

Skutočnými obeťami sú účastníci sporov, ktoré súdy svojimi rozhodnutiami poškodili a nie sudca, ktorý svojim verdiktom (iba!) legalizuje zločin. Veď každý sudca vedel do čoho ide, za svoje konanie berie plat a aj po zistení ako vyzerá odvrátená stránka moci nad ľudskými osudmi, má stále na výber. Vždy môže z funkcie odstúpiť, ale obete jeho konania túto možnosť nemajú.

Vrcholným orgánom výkonu každej spravodlivosti v štáte je súdnictvo a keď chceme začať tvoriť spravodlivú spoločnosť, tak musíme z našich súdov urobiť „emergency point“ našej spravodlivosti.

Už 25 rokov počúvame o potrebe nezávislosti súdnictva, nedotknuteľnosti sudcov a ako sa súdnictvo očistí samo. No okrem samotných súdov, už tejto ilúzii o „samoočiste“ neverí naozaj nikto. Očiste súdov bez akéhokoľvek zásahu, neverila ani taká demokracia akou je Nemecko. Nemci sa pri spájaní východnej a západnej časti rovno zbavili všetkých komunistických sudcov. Túto ideu síce u nás zrealizovať nedokážeme, ale môžeme sa inšpirovať nemeckou revíziou súdnictva po 2. svetovej vojne.

Pri aplikácii „očisty“ našeho súdnictva nestačí len povedať, že Slovensko nie je právny štát. Potrebné je aj legislatívne priznanie, že súdy rezignovali na výkon spravodlivosti. Treba prijať ústavný zákon, ktorý umožní revíziu zákonnosti súdnych rozhodnutí a najmä vyvodí zodpovednosť voči sudcom, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu. Prvým krokom by malo byť vytvorenie revíznych senátov zložených zo sudcov z krajín, kde súdna moc naozaj reprezentuje spravodlivosť – ako je napr. Nemecko, Švédsko či Anglicko. Takéto senáty by na základe pochybení v rozhodnutiach príslušného sudcu posudzovali jeho konanie a podľa miery zavinenia určovali tresty. Odvolacím inštitútom by mal byť iba orgán mimo nášho súdneho systému, najlepšie medzinárodná inštitúcia.

Samozrejme vzniknú polemiky o žalobcoch v týchto konaniach – riešením tohto problému môže byť reorganizácia prokuratúry a kontrolných orgánov (o tom v ďalšom blogu). Preskúmanie takého množstva rozhodnutí by zároveň vytvorilo akúsi prípravku pre čakateľov na post sudcov a prokurátorov. Tí, ktorí by boli v odhaľovaní pochybení v rozsudkoch najúspešnejší, by postupom času mali možnosť stať sa sudcom alebo prokurátorom. Previerka bezpečnostnými úradmi ako navrhovala vláda, by bola už len doplnkom, ktorý by pomohol určiť dôvod konania sudcu. Skúsenosti z Nemecka hovoria o tom, že aj tak agresívnemu systému ako bol nacizmus podľahlo približne 30% sudcov a dá sa predpokladať, že ani u nás to nemusí byť horšie. Námietky, že pár senátov nezvládne posúdiť tisícky nezákonných verdiktov nahromadených za 25 rokov sú namieste, ale verte, že po prvom riadne odsúdenom sudcovi, sa počet zlých rozhodnutí zníži minimálne o 80%. Našim cieľom nie je predsa pomsta, ale v prvom rade zastavenie vytvárania nových obetí svojvôle niektorých sudcov. Toto riešenie určite nie je dokonalé, ale stále lepšie ako čakať kedy sa stanete aj vy obeťou takéhoto výkonu spravodlivosti nášho súdnictva.

Na Slovensku je viac nespravodlivosti ako si jedna krajina zaslúži, ale zároveň je tu veľa slušných ľudí, ktorí vedia ako tento štát sfunkčniť. Týto ľudia pochopili, že pasívne čakanie na spravodlivý štát z nás všetkých robí iba ďalšie potenciálne obete. Chceme aby sa títo slušní ľudia spojili a svoje poznatky premenili na konkrétne riešenia nefunkčnej spravodlivosti.

Každý kto má schopnosť pomáhať má zároveň aj povinnosť pomôcť. Ak už nechceš len čakať, kedy sa aj ty staneš obeťou svojvôle, neváhaj nás kontaktovať. Nemusíš byť právnik, stačí ak máš konkrétne riešenie, ktoré pomôže ukončiť túto privatizáciu spravodlivosti organizovaným zločinom.

Vždy je spôsob ako jednotlivca zastaviť, ale ak nás bude dosť už nás nič nezastaví.

S cieľom vytvoriť konkrétne projekty, aby tento štát slúžil svojim občanom a nie organizovanému zločinu, zakladáme občiansku iniciatívu SLUŠNÝ ČLOVEK – www.slusnyclovek.sk

Róbert Číž

zakladateľ projektu SLUŠNÝ ČLOVEK

Teraz najčítanejšie

Róbert Číž

Chcel som iba život kde môžem robiť zmysluplné veci, namiesto toho sa musím roky naťahovať s nespravodlivosťou systému a svojvôľou tých čo majú moc. Spoznal som ako systém funguje a videl som veci o ktorých je lepšie nevedieť. Zločinci v klasickom ponímaní sú iba sekundárny problém. Primárnym problémom tohto štátu sú konkrétne osoby v inštitúciách zabezpečujúcich zákonnosť, ktoré svoje úlohy plnia iba formálne, selektívne a zneužívaním zákonov.