Korupciu môžeme zastaviť

Text v zhrnutí Vám môže prísť ako z rozprávky – alebo aspoň ako z inej planéty (krajiny). Avšak vôbec nejde o rozprávku ani o fantáziu – jedná sa o úplne bežnú realitu okolo nás. Píšem o obrovskej možnosti, ktorú ako slovenskí občania máme. A taktiež o povinnosti, ktorú sme dostali ako 18 roční. Píšem o povinnosti ísť k voľbám – a nie len tým parlamentným.

Hneď na úvod musím napísať – nie som žiaden expert na ekonomiku, politiku, sociálne vedy a podobné odbory na tejto planéte. Živým sa niečím úplne iným. Moja profesia mi však umožnila zisk niečoho veľmi cenného – naučila ma premýšľať. Premýšľať v logických súvislostiach, vedieť analyticky a deduktívne myslieť. Naučila ma tiež formovať a prezentovať svoj vlastný názor. V tomto blogu by som rád použil tieto vlastnosti k presvedčeniu aspoň niekoľkých ľudí k návšteve volebných urn počas nasledujúcich (a všetkých daľších) volieb.

Ísť voliť je dôležité – teda aspoň pre mňa. Moji rodičia mali vždy veľmi vysokú účasť na voľbách – za 20 rokov čo to dokážem reálne vnímať vynechali hádam jedny voľby. Vždy ma učili, že voliť je naše veľké právo ktoré sme si vyštrngali v roku 1989 a preto vždy voliť pôjdu. Od malička som tak voľby vnímal ako veľkú vec a veľmi som sa na ne tešil. Preto keď prišiel moj deň, neváhal som a išiel som voliť spolu s nimi. Voľby vnímam ako svoju občiansku povinnosť. Bohužial nie každý mal to šťastie vo výchove ako ja, a preto je tento argument prislabý. Prišiel mi však zaujímavý a preto som ho uviedol na úvod.

Možno sa pýtate – ako spolu súvisia voľby a korupcia? Priamočiaro. Korupciu totiž v našej krajine tvoria spravidla politici. No a my si tých politikov spravidla volíme vo voľbách. Tuším sa tomu sprosto hovorí nepriama demokracia. V princípe to teda funguej tak, že sa náš milý národ jedného pekného dňa vyberie na prechádzku k papierovým krabiciam, kde dostane papierik, na ktorom sú mená iných ľudí, ktorí majú záujem podieľať sa na zveľadovaní stavu tejto krajiny. Vyzerá to jednoducho, efektívne, má to ale zásadný problém – čo ak sú na papieriku ľudia, ktorí nemajú záujem zveľadovať našu krajinu? Čo ak sa len tvária že majú tento záujem, ale v skutočnosti je ich záujem kradnúť naše peniaze (peniaze daňových poplatníkov)? A čo sa stane, ak títo ľudia dostanú mandát? Nuž stane sa to, čo každý očakával – budú kradnúť. Sprosto.

V tomto blogu Vám nebudem prezentovať svoj politický názor a nebudem sa Vás snažiť presvedčiť koho voliť – voľte si koho uznáte za vhodné, veď ste všetci dospelí. Ja voliť pôjdem a viem koho. To čo Vám ale chcem v tejto chvíli ponúknuť je odpoveď na otázku: Koho mám vlastne voliť? Veľa ľudí v našej milej krajine má zásadný problém – veď tuná aj tak šetci len kradnú. A majú pravdu, o tom sa nejdem hádať. Miesto toho som sa zamyslel – prečo hľadať niekoho kto nebude vôbec kradnúť? Čo sa stane, ak tento problém zmením z existenčného na množstevný (nepýtam sa, kto nekradne, ale koľko kto kradne)? Pretože úprimne, ľudia, rozmyslite si, že si volíte ľudí do parlamentu. Všetci sme ľudia, a každý máme ego a potreby. Vážne ste natoľko naivní aby ste verili, že na tejto planéte existuje jediný človek ktorý by odolal pokušeniu ktoré plynie z tých miliárd eur ktoré má doslova pod palcom? Naozaj veríte, že Vy sami dokážete odolať takejto možnosti?

Nemyslím si – a to sa týka celej populácie tejto planéty, ciže aj mňa – že existuje človek (možno tu sú nejakí mimozemšťania s potrebou nekradnúť) ktorý by dokázal absolútne odolať takej obrovskej moci akou sú verejné financie krajiny. Nikto z nás to nedokáže. Napriek tomu som optimista – ľudia dokážu totiž aj niečo iné: dokážu odolávať (všimnite si až gašparovičovský rozdiel medzi slovami odolať a odolávať, tu má taký rozdiel aj reálny význam) . Veľmi pekný príklad – snažím sa nejesť sladké, pretože to považujem za nezdravé. Chodím do obchodu 3x do týždňa a vždy premýšľam, či si kúpim nejakú sladkosť. Vždy si rozmyslím – stojí to za to? Naozaj to potrebujem? Naozaj na to mám chuť? A veľakrát je odpoveď nie, nepotrebujem to a nemám na to chuť. No potom sú dni, keď si proste tú sladkosť bez premýšľania kúpim, pretoze som ju napríklad 3 mesiace nemal a moje telo dostane zrazu neprekonateľnú chuť na sladké. Ako to súvisí s korupciou? Opäť priamo: správny politik vo vysokej funkcii vie, že raz neodolá. Avšak vždy, keď dostane chuť povie si: naozaj to musím urobiť? Neexistuje legálne riešenie? Nemôžem počkať a našetriť si z výplaty? Naozaj musím kradnuť? A veľa, veľa krát tú chuť takto potlačí. A ak bude naozaj dobrý, možno spraví len jediný drobný prehrešok za celé jedno volebné obdobie.

A toto je riešenie slovenskej korupcie. Prijmime fakt, že sme obyčajní ľudia a že nedokážeme plne potláčať a likvidovať naše vnútorné potreby. Poďme voliť, ale miesto hľadania ultimátnej strany ktorá určite nebude kradnúť vezmime svoj rozum do hrsti a pýtajme sa – ktorá strana má najmenšiu pravdepodobnosť dopustenia sa nekalého činu korupcie? Pretože ak sa ho táto strana aj dopustí, nebude sa jednať o nič veľké a ľahko zistiteľné. Bude to niečo, čo sa teoreticky stratí v dave verejných financií. Bude to niečo, o čom náš milý národ nebude ani vedieť a nebude ho to bolieť, pretože vždy pôjde aspoň 99% verejných financií tam, kam má – na zveľadovanie našej krajiny.

Prosím Vás ľudia, premyslite si to. Nájdite si stranu ktorá podľa Vás bude kradnúť najmenej a dajte jej svoj hlas. Je to Vaše veľké demokratické právo.