Kotlebov okresný chasník ze Záhorá

Marej Dubai je okresným predsedom strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko v Skalici. Na sociálnej sieti má profil s menom „Marek Dubaj,“ ktorý si po uverejnení blogu zmenil na „Marek Marecek“ a administruje aj stránku „Ludova Strana Nase Slovensko Skalica a Senica.“

Aby nedošlo k omylu, Marekovo priezvisko zámerne nekomolím, ale uvádzam ho v tvare, v akom je na oficiálnej stránke ĽSNS.

S Marekom sa začneme zoznamovať v novembri 2011. Už vtedy stál Marek, síce ešte v tričku Slovenskej pospolitosti, ale o to to pevnejšie v radoch Kotlebovcov. A že si za svoju vernosť vyslúžil nielen miesto predsedu okresného klubu ĽSNS, ale aj miesto na kandidátke v tohoročných parlamentných voľbách, je určite iba spravodlivé.

Marek – verný fanúšik Spartaka Trnava

Fandiť futbalovému klubu nie je žiadna hanba. Aj ja jednému fandím. Ak si však niekto zamieňa lásku k svojmu klubu s nenávisťou, a či už aktívne, alebo pasívne podporuje nezdravú agresvitu, je to už horšie. Marek fandí Spartaku Trnava, klubu so slávnou históriou, ktorý zohral v r. 1969 pamätný zápas s Ajaxom Amsterdam, vtedy jedným z najlepších klubov na kontinente a iba kvôli smole nepostúpil do finále vtedajšieho Pohára európskych majstrov. Či je však Marekove fandenie rovnako slávne, ako niekdajšia sláva jeho milovaného klubu, posúďte sami. „Ukazeme antife kdo je panom na Slovenku …  ACAB…“ Na druhej strane treba uznať, že povlečenie s mačičkami, kam Marek položil šál s textom „Smrť Slovanu! Nenávidíme Slovan. Nenávidíme všetkých,“ nemá ako kontrapunkt k šálu chybu.

Marek a naši hokejisti

S našimi reprezentantmi v hokeji má Marek evidentne menej trpezlivosti ako s trnavskými futbalistami. Stačí horší výsledok a oheň je na streche. „slovensky hokejisty…neropte hanbu slovensku…“

Marek  a jeho tetovačky

Rovnako, ako fandenie futbalovému klubu, nepovažujem za hanbu ani tetovačky. Otázkou je iba miera vkusu. Ten Marekov je takýto.

Marek a vojnová Slovenská republika

Tu nenájdeme u Mareka nič nové. Iba omieľanie obvyklých mantier, ktoré patria ku Kotlebovej partii, ako verklíkovanie fráz zo Strážnej veže k Svedkovi Jehovovmu. Na stráž! Za Boha, za národ! Náš jediný skutočný prezident. A ako bonus modlitba.

Marek – nacionalista a bojovník

Ej, veru je náš Marek hrdina. Takéto perutné slová, len tak nejaká ledačina nevysloví. To chce  veru ozajstného chlapa! „Nikedy sa nevzdame bojovat za nasu krajinu a za nasu podu … bojujeme as do posledneho boja aj ked budem stat posledny na bojovom poli budem drzat hrdo vlajku lsns“

Marek a stranícky merchandising

Radšej to napíšem po slovensky, Marekove kšefty. Čo poviete, koľkokrát sme od takýchto počuli, že vraj nemenované etnikum vie len kšeftovať, pri kšeftoch mu nie je nič sväté a vždy iba okrádalo úbohých Slovákov. Nuž, tak sa pozrime s čím a ako kšeftuje náš Marek. Tiso, Hlinka, s privretím jeden a pol oka Štúr. Iba ten Štefánik mi tam akosi nepasuje. Luterán, kozmopolita, stúpenec myšlienok T. G. Masaryka, francúzsky štátny občan, generál cudzej armády, dokonca slobodomurár. Ach, jaj. Ale ako spieval kedysi Ivan Mládek, „každé lóve dobré…“

Marek a hudba

Čo sa týka hudobného vkusu, žiadne prekvapenie. Krátky proces, Ondrej Ďurica. A ešte jeden chlapík, ale o tom, potom.

Ian Stuart Donaldson

Dňa 12. augusta, k výročiu Stuartových narodenín, s jednodenným meškaním, napísal Dubai toto: „Ian Stuart NIKDY NEZABUDNEME všetko najlepšie!“ A doplnil šibalsky žmurkajúceho smajlíka.

Nuž a ktože je Ian Stuart? Nik iný, ako zakladateľ neonacistického hnutia „Blood and Honour“ a hlavná postava „White Power Music,“ kde sa v textoch vyzývalo k ochrane „bielej rasy“ pred nepriateľmi, ktorí ju chcú zničiť (sionisti, komunisti, černosi a všetky „nebiele“ rasy), pričom nepriateľ bol špecifikovaný na podmienky danej krajiny. Texty boli brutálne a obsahovali výzvy aj na fyzickú likvidáciu nepriateľa. Vznikol tak fenomén pravicového extrémizmu reprezentovaný jednou konkrétnou subkultúrou, ktorá z problémov celej spoločnosti obviňovala demokratickú slabosť štátu a toleranciu k menšinám. Hm, nie je vám to nejaké povedomé?

Marek, imigranti a islam 

Vzťah Mareka k imigrantom a islamu je samozrejme v plne v straníckom duchu. „Mohamed fuck offf islam fuck offf islam pribliza sa kumne muslim strielam Eu fuck offf,“ alebo „Moslimske gebule treba vrazdit nie podporovat mile media!!!!!„ A k tomu ešte nejaký ten nevinný žartík.

„Zastavme utoky socialnych parazitou!“

Tento evergreen samozrejme nemôže chýbať. „zastavme utoky socialnych parazitou… spametajme sa a prestan me sa konecne bat a povedzme si uz bolo dost ciganskeho teroru STOP… ASOCIALNYCH PARAZITOU…“ Tak teraz ale neviem, ktorých „parazitou“ je vlastne dosť? Sociálnych či asociálnych?

Marek, kresťan – katolík

Napred Marekova fotografia z kostola, potom urážka pápeža Františka. „To nie je papez ale zradca, ktory umyva nohy islamistom, ktorí vrazdia europanov moze sa hanbit…“ A kamaráti tiež pohotovo prihodili nejaké to polienko.

Marek – minister školstva

V rámci duchaplnej činnosti na fejsbúku sa Marek dozvedel, kde by najlepšie uplanil svoje nadanie, vzdelanie a bohaté skúsenosti. Vyšlo mu, že na poste ministra školstva, čo skromne ocenil slovami „moze byt,“ ku ktorým pridal šesť smajlíkov. Pozrime sa teda na statočný boj nádejného ministra školstva so slovenským jazykom a gramatikou, ktorý je pre jeho vytrvalosť, akiste hodný úcty. „…vyslusku… No oplaty sa my varit… Uz sa to risuje… fotbal… s prace… kamaratu s dectva“ Len ten vyškerený smajlík sa mi sem z klávesnice po tomto akosi netlačí.

Marek úraduje a jeho krédom je „co povedia vedenie strany to sa musi respektovat a to je umna svate“

Ako dôležitý funkcionár, má Marek samozrejme svoje povinnosti. A že ich plní na sto percent, na to môžete vziať jed. Píše, posiela „meily,“ stráži bilbordy, organizuje petície, odpovedá na otázky, zúčastňuje sa pochodov, v súlade so straníckou líniou úprimne nenávidí gejov, prijíma nových členov a na slovo počúva vedenie rodnej strany. „… meil… novych clenou s Holica… uz zajtra vidyme… ako prvy hodil do skalice hlasovaci listok predseda… a ked oneskoro reagujem nestiham na tlak je velkym ale slubujem kukazdemu sa dostanem na straz… ale co povedia vedenie strany to sa musi respektovat a to je umna svate… my sme viac zaplatily nes nam eu dala… Budeme vďačný… Tý ktorí nemôžu… Dnes okresny klup Skalica a Senica sa zucastnil pochodu proti buzerantom a uchylakom len skoda ze sa nam nepodarilo ich zastavit dryhykrat urobim vsetko aby tieto zvierata nepochodovali ulicami nasej milej zemi ktora sa vola SLOVENSKO… Okres Skalica a Senica sa zucastny…“

Marek – statočný vlakobranca

Aj Marek s kamarátmi sa podujal na ťažkú a záslužnú činnosť – chrániť nás pri cestách vlakom. Určite uznáte, že pri pohľade na Mareka a ostatnú junač, sa budete aj vo vlaku cítiť prinajmenšom rovnako bezpečne, ako zlatý poklad v trezore Matice slovenskej. „Uz zaciname sme Bratislava-Kuty… cesta pokojna zatial“

Prianie od priateľa

„Príjemný, pokojný, biely a požehnaný,“ prianie však neplatí pre všetkých…

Čo dodať na záver? Snáď iba popriať Marekovi mnoho síl a vytrvalosti pri zodpovednej a ťažkej lopote pre našu dedovizeň. To, že Marek neovláda pravopis a nedokáže napísať jedinú zmysluplnú vetu, je iba pletka. Hlavné je, že dôveruje vodcovi a to čo povie strana, je pre neho sväté. Takí ako Marek sú soľou zeme a zárukou krásnej bielej budúcnosti našej drahej vlasti. Sme s vami, milý Marek a sme na vás hrdí! Národ vám to nezabudne!