Kotlebu môžu poraziť šičky
Kotlebova strana získala v v minuloročných parlamentných voľbách v okresoch Banská Štiavnica, Žarnovica a Krupina od 11 do 15% hlasov. Práve v týchto okresoch, kde sa mu tak zadarilo, chce Kotleba ako župan navýšiť počet poslancov pre voľby do VUC v domnienke, že by v nich mohlo byť zvolených už v novembri niekoľko fašistov z jeho strany.
Je to len jeden z mnohých podobných príbehov. Venované Helene a jej 62 kolegom.
Helena mala 21 rokov a celý život pred sebou. Pracovala vo fabrike SVETRO – továreň na pletený a textilný tovar v Banskej Štiavnici. Firma vznikla v medzivojnovom Československu a zamestnávala 80 robotníkov, prevažne šičiek. Helena Grünwaldová takou bola ale bola aj Židovka a písal sa rok 1942. Aj na ňu tak ako na ďalších skoro 400 členov židovskej komunity v Banskej Štiavnici tvrdo dopadli opatrenia Židovského kódexu. Tie už rok uplatňoval na židovských spoluobčanov Slovenský štát.
Nevieme, či sa Helena a Ladislav Grünwaldovci do Štiavnice prisťahovali, či boli manželia alebo súrodenci a aký bol ich vzťah s vdovou Rozáliou Grünwaldovou (nar. 1863) Isté je len to, že všetky tri mená figurujú v oficiálnom súpise banskoštiavnických Židov k 1.2.1942.
Helena mala svoju prácu rada. Rozumela jej, vykonávala ju poctivo. Vo fabrike mala na starosti tzv. „predpracovanie textilnej výroby-cievkovanie“. Pracovná pozícia „cievkovačky“ bola odborná a dôležitá.
Helena mala byť v tom čase tak ako väčšina štiavnických Židov už v niektorom z transportov smerujúcich do vyhladzovacích táborov mimo Slovenska. Pracovné povolenie vo „Svetrovke“ mala platné len do konca júna 1942.
Vedenie odborovej organizácie v textilke spolu so zamestnancami požiadali ministerstvo vnútra o predĺženie tohto povolenia o ďalší polrok, teda do konca decembra 1942. Túto požiadavku predostreli aj okresnému úradu práce v Banskej Štiavnici.
Žiadosť továrenského „Slovenského kresťansko-sociálneho odborového združenia“ zdôvodňovali rozširovaním výroby a prijímaním nových zamestnancov, ktorých musí Helena Grünwaldová zaučiť.
Na žiadosti o predĺženie pracovného povolenia je podpísaných 62 zamestnancov.
Nevieme, či bola táto žiadosť úspešná alebo nie. O konečnom osude Heleny Grünwaldovej sa z týchto archívnych dokumentov, ktoré sú v Slovenskom národnom archíve nedozvieme. Možno tam predsa len niekde rozhodnutie bolo zastrčené pod haldami iných papierov…
Vieme však, že sa za jej záchranu (verím, že nezištnú) prihovorilo alebo zaručilo 62 Štiavničanov. Ich mená sú čitateľné a podľa priezviska v Štiavnici stále žijú ich vnuci, či pravnuci. Práve nim je určené toto posolstvo. Pri akýchkoľvek voľbách hľadajte inšpiráciu v odvahe, ktorá je vo vašich rodinách oveľa prítomnejšia a prirodzenejšia ako šírenie strachu a nenávisti miestnymi traktoristami.
