Kotlebu nevolil protestný volič. Našiel si vlastného

Väčšina povolebných analýz hovorí, že Kotlebu do parlamentu pretlačili hlasy protestných voličov resp. mladých ľudí, ktorí mu to hodili “zo srandy”. S tým si dovolím nesúhlasiť, najmä ako človek, ktorý sa niekoľko rokov venoval slovenskému extrémizmu.

Mladí sa postavili do kotlebových šíkov najmä vďaka zanedbaniu tejto témy. Spolu s mnohými odborníkmi a respondentmi, ktorých som za tie roky citoval, sme na rastúcu radikalizáciu Slovákov a extrémistické hnutia upozorňovali pri každej možnej príležitosti.

V textoch som popisoval ich financovanie, členskú základňu, hlavné bašty, najdôležitejších či “pseudo-celebritných” predstaviteľov a mnohé ďalšie aspekty, vrátane ich napojenia na scénu športových fanúšikov. Nechýbal ani Kotlebov profil, opis jeho pochodov či pro-Tiso názorov.

Nevenovali sme sa však len im, ale aj tomu, ako tento štát posledných 10 rokov túto tému absolútne neriešil.

Formálne je samozrejme všetko v poriadku. Slovensko má koncepciu boja proti extrémizmu, istý čas malo aj vyčlenených príslušníkov polície, ktorí sa problémom zaoberali. Teda až do chvíle, kým sa nezlúčili s inými oddelniami a na ich stole pristáli iné “dôležitejšie veci”. Potom už neostal nikto, kto by robil rozkladné opatrenia, zasahoval na koncertoch neonacistov či riešil obvinenia za verejné hajlovanie či odmietanie holokaustu.

Skombinujte to s migračnou krízou a vznikne vám dokonalá živná pôda pre rozvoj strán, ako je tá Kotlebova.

Nepriamo je s tým spojený ďalší problém, na ktorý novinári upozorňujú už nejaký ten piatok – tzv. “alternatívne” alebo presnejšie konšpiračné médiá. Tie sú pritom financované z Moskvy a podporujú aj radikálne a antisystémové strany či projekty po celej Európe, čo dokazuje aj nedávno zverejnená nahrávka.

Ich postavenie je však mladým ľuďom v končiacej puberte (zhodou okolností ten istý vek, kedy získajú volebné právo) mimoriadne sympatické. Vždy predsa tušili, že to tu niekto riadi z pozadia a moc nie je skutočne v rukách volených zástupcov. A zlé, úplatné a nepoctiivé mainstreamové médiá im túto pravdu zamlčia.

Nič to, že alternatívci v skutočnosti takmer neuvádzajú zdroje svojich informácií, necitujú odborníkov (alebo využívajú zdiskredivoné postavičky), nepovedia odkiaľ majú peniaze na svoj chod ani radšej necitujú oficiálne inštitúcie, ktoré by mohli protirečiť ich názorom. Ale veď transparentnosť nula, dôveryhodnosť 100%.

Poslednú prísadu do receptu na úspech neonacistov všetci zachytili už pred voľbami – zdecimované školstvo. Zhrnuté a podčiarknuté: málo peňazí, demotivovaní učitelia, hejt od vlády a ministra, nehovoriac o rokoch s nulovým progresom.

V takýchto podmienkach by bolo skôr prekvapením, keby niekto mladým prvovoločom vysvetlil, čo sú sľuby a čo realita a pomohol rozlíšiť propagandu od skutočných informácií. Ak tieto veci nebudeme riešiť, nepomôžu Slovensku ani predčasné voľby ani zazračné heslá z bilbordov.