Denník N

Krajnú pravicu trápi viac ideológia spred 100 rokov než realita

Sú pre krajnú pravicu podstatnejšie Mečiarove zásluhy v boji o samostatné Slovensko, než jeho zodpovednosť za divoké 90. roky ktorých neblahé následky znášame ešte aj dnes alebo je to len tichý súhlas s mečiarizmom ako takým a vyjadrenie obdivu Vladimírovi Mečiarovi ktorého aj významná ruská televízia označila ako Lukašenka na Dunaji?

Pod pojmom krajná pravica si väčšina z nás predstaví Mariána Kotlebu a jeho už rozpustenú stranu Slovenská pospolitosť, či jej pohrobka Ľudovú stranu naše Slovensko. Málokto však pozná Slovenské hnutie obrody, myšlienkovo a ideologicky veľmi blízke Kotlebovym organizáciam. Slovenské hnutie obrody pôsobilo roky ako občianske združenie ktoré malo predovšetkým charakter informačného kanála. Postupom času začalo s predajom rôzneho merchandisingu s národnou, panslavistickou alebo proruskou tematikou a organizovaním rôznych podujatí z ktorých má väčšina spomienkový a pietny charakter.

Časy nevinného kladenia vencov sa zrejme končia, pretože organizácia má za cieľ stať sa oficiálnou politickou stranou a v nasledujúcich voľbách sa uchádzať o hlasy voličov. Program budúcej strany sa zrejme ešte len vytvára, ale o tom čo, našim národniarom spod Zobora nedá spať ešte aj v roku 2017 je možné si prečítať na ich stránkach.    

Slovenská samostatnosť je istotne témou pre národne orientované strany, no hovoriť v roku 2017 o čechoslovakistoch je už trochu moc. Zaujímavosťou v tomto prípade je aj fakt, že samotný M. R. Štefánik ktorý je v kruhoch krajnej pravice doslova glorifikovaný patril tiež k čechoslovakistom, pretože sa voči čechoslovakistom nikdy nevymedzil  a dokonca ich aj preukázateľne podporil. Jeho glorifikácii v kruhoch krajnej pravice teda zrejme napomohol fakt, že zomrel ako mladý a nezanechal tak po sebe viac materiálov z ktorých by bolo zjavné ku ktorej strane naozaj patril alebo či pre neho bola otázka samostatného slovenska alebo vzniku spoločného štátu čechov a slovákov natoľko podstatná v boji za zlepšenie podmienok pre slovákov. Čechoslovakizmus teda ostal už len historickým myšlienkovým smerom, ktorý v dnešnej dobe zjednocovania európy nemá absolútne žiadny význam.

Čo však krajnú pravicu trápi menej, je história pomerne nedávna – história ktorú si mohol prežiť každý kto má dnes okolo štyridsiatky. Manipulované spravodajstvo verejnoprávnych médií, mafiánske vraždy za bieleho dňa v centre mesta, kontakty najvyšších predstaviteľov štátu na podsvetie, medzinárodná izolácia Slovenska, zmarené referendum, umlčiavanie kritikov a taktiež prinajemenšom pochybné privatizácie – to sú symboly vládnutia pod taktovkou HZDS.  Vrcholom bolo už len šikanovanie prezidenta Michala Kováča a zatiaľ neuzavretá kauza okolo únosu jeho syna a vraždy korunného svedka  tohto prípadu Róberta Remiáša, ktorá mala byť taktiež zorganizovaná štátom. Vyjadrenie Slovenského hnutia obrody preto končí obdivom k strane HZDS a k obdobiu Mečiarizmu. „Vytlačenie HZDS ako symbolu obnovenia slovenskej štátnosti a urputné úsilie kriminalizovať tento politický subjekt možno považovať za útok proti slovenskej štátnosti. Naopokon ostatné ataky ústavných činiteľov narušujúce princípy právneho štátu možno charakterizovať ako prejavy nenávisti k vlastnému štátu. Odstránenie HZDS z verejného života a trvalá diskreditácia jeho predstaviteľov boli z hľadiska potrieb globalistov zrejme jedinou prekážkou na ceste k dosiahnutiu cieľa na Slovensku.“

Nemožno spochybniť významnú rolu Vladimíra Mečiara v boji o samostatné Slovensko, ale jeho glorifikácia je prinajmenšom smiešna každému kto aspoň trochu sleduje politické dianie v našej krajine. Sú teda pre krajnú pravicu podstatnejšie zásluhy za boj o samostatné Slovensko, než to, čo nasledovalo po zrode samostatného Slovenska?  Alebo je to tichý súhlas s mečiarizmom ako takým a vyjadrenie obdivu Vladimírovi Mečiarovi ktorého aj významná ruská televízia označila ako Lukašenka na Dunaji?

Z oficiálnych vyjadrení krajnej pravice, či už SHO alebo ĽSNS zatiaľ nie je možné vytvoriť jednoznačné závery či by naozaj nadviazali na líniu mečiarizmu. Napomôcť nám môžu články časopisu ZEM a VEK, ktorý vedie jednotnú ideologickú líniu so spomínanými subjektami a je preto v kruhoch krajnej pravice častokrát tým hlavným zdrojom informácií. Úryvok z jedného z mnohých promečiarovských článkov.

„Ďalšie mená sú napríklad Klus, Beblavý a im podobné typy, ktorí urobili množstvo politických intríg – ako poslanci zo strany Sieť. Aby reálne mohli vstúpiť do politiky a ďalej podporovať tretí sektor, robili po voľbách 2016 jeden politický podvod za druhým, len aby sa udržali pri moci a poniektorí, ako napríklad Hrnčiar, dokonca vo vláde. Slováci nestačili po voľbách v roku 2016 otvárať oči, také veci sa na politickej scéne diali. A hotoví ľudia s reálnou podporou národa, ako napríklad Mečiar, ktorý reálne štyrikrát po sebe vyhral voľby, sú v ústraní iba preto, že tretí sektor sa snaží vládnuť z pozadia. Ale čo je to za politiku, v ktorej treťosektorové manipulácie spôsobujú také deformácie, že už o chvíľu nebudú existovať reálni politici zastupujúci národ a parlament bude plný treťosektorových koní? Takáto politika je k nám tlačená z Bruselu, priatelia. „

Ideové línie krajnej pravice a tzv. alternatívnych médií sa pretínajú hlavne v otázke názoru na tzv. tretí sektor. Rovnaký postoj k tretiemu sektoru zdieľa aj Vladimír Putin, Miloš Zeman či Viktor Orbán. Tretí sektor je podľa alternatívnych médií zodpovedný aj za korupciu, nedôveru v súdnictvo: „Od roku 1992 tretí sektor bojuje proti korupcii, napriek tomu máme po Mexiku najvyššiu korupciu na svete. Od toho istého roku – už celé štvrťstoročie, tretí sektor vyhlasuje, že pomáha riešiť problémy ľudí napríklad v zdravotníctve, napriek tomu na následky nedostatočnej zdravotnej starostlivosti zomrelo za posledných dvadsať rokov stotisíc ľudí. V súdnictve tretí sektor „pomohol” najviac – rozložil ho tak, že mu neverí 80% ľudí. „

Prečo ale krajná pravica tak ostro bojuje proti tretiemu sektoru? Prečo v ňom vidí vinníka za nedôveru k súdnictvu keď za skutočnou príčinou nedôvery v súdnictvo stoja ľudia ktorí sa vo funkciách držali od čias vládnutia HZDS? Prečo mu pripisuje vinu za korupciu, keď takmer všetky korupčné kauzy sa týkajú obchodu so štátom? Odpoveď môže byť ukrytá v snahe očierniť celý tretí sektor tak, aby mu v budúcnosti bolo možné zalepiť ústa, aby mohli tak, ako ktorákoľvek iná diktatúra efektívnejšie bojovať proti kritikom, pretože je jednoduchšie umlčiavať a zbavovať sa jednotlivcov je jednoduchšie ako bojovať proti občianskym združeniam a neziskovkám ktoré sú v spoločnosti rešpektované a ich hlas má váhu.

Už dnes vidíme, ako sa krajná pravica správa k svojim kritikom. Vyhrážky a útoky zatiaľ ostávajú len v podobe slov na sociálnych sieťach. Skúsenosť s nimi má aj redaktorka RTVS ktorá pripravovala reportáž o polovojenskej organizácii Slovenskí branci. Aký osud by čakal kritikov, novinárov a tretí sektor keby sa títo ľudia dostali k moci? Svoju predstavu o tom má český prezident Miloš Zeman, ktorý je v kruhoch krajnej pravice obľubovaný.

 

Obdiv k osobe Vladimíra Mečiara teda nie je náhodný. Vladimír Mečiar je aj podľa početných komentárov na facebooku najlepší politik našej novodobej histórie a mnohí žiadajú jeho návrat do politiky. Jeho politika ktorú sme mali možnosť prežiť si na vlastnej koži a ktorej neblahé dôsledky na nás vplývajú aj dnes imponuje krajnej pravici predovšetkým preto, že bola populistická, agresívna voči kritikom, manipulovala spravodajstvom a nebola proeurópsky orientovaná. No a hlavne to nebol čechoslovakista a položil základy samostatného Slovenska.

„Je čas návratu skutočných politikov so skutočnou podporou národa. Do politiky sa musí vrátiť odhodlanie a skutočná odvaha pri rozhodovaní, akú mal v minulosti Mečiar, ktorý, mimochodom, má dnes ako jediný politik reálnu podporu národa. Sú pred nami totiž rozhodnutia, ako prijímanie utečencov, ktoré ohrozuje cez terorizmus naše matky a deti a preto je nevyhnutné reálne zváženie možnosti, či vystúpiť z NATO a EÚ. V Čechách sa dnes za to vyslovujú dvaja prezidenti. Bývalý Václav Klaus a terajší Miloš Zeman.“  časopis ZEM a VEK.

Teraz najčítanejšie