Denník N

Krása rímskych výrobkov zo Slovenska (3. časť – hlinené lampy)

Rímske lampy neboli len prostriedkom osvetlenia, ale ponúkali aj priestor pre umelecký prejav.

Spomeňme si na počty prsteňov a samostatne nájdených gem z predchádzajúcich častí tohto cyklu. V zbierkach slovenských inštitúcií je evidovaných niečo cez 100 rímskych prsteňov a len o niečo viac ako 10 samostatne nájdených rímskych gem. Naopak hlinených lámp (kahancov) sa nám dochovali stovky. Tu ale treba poznamenať, že mnohé iba vo fragmentoch, takže ich pôvodná krása nemá šancu vyniknúť. Z výskumu rímskeho vojenského tábora v Iži v rokoch 1978 až 1997 pochádza 220 lámp alebo len z pohrebísk rímskeho vojenského táboracivilnej osady Gerulata je známych 106 lámp. Priamo z územia Itálie demonštruje počet zachovaných lámp napríklad situácia z mesta Pompeje, ktoré v roku 79 n. l. zničil výbuch sopky Vezuv. Na jednej ulici so 132 obchodmi sa našlo 396 lámp, čo sú v priemere 3 na jeden obchod. Prečo ten obrovský nepomer v počtoch? Na rozdiel od šperkov predstavovali lampy predmet každodennej potreby, pričom ich životnosť bola približne 1 až 2 roky. Avšak napríklad v Gerulate, teda na hranici Rímskej ríše, boli lampy oveľa vzácnejším artiklom a môžeme predpokladať, že sa používali podstatne dlhšie. Ale po zničení ju majiteľ i tak jednoducho zahodil a kúpil si ďalšiu.

Lampy slúžili nielen na osvetlenie, ale predstavovali aj votívny dar pri návšteve chrámu a ako milodar boli vkladané do hrobov. Plameň lampy s jedným horákom sa vyrovnal svetlu sviečky. Ak sa knôt z horáka vytiahol viac, horel intenzívnejším plameňom, ale mohol vytvárať nepríjemný dym. Viac svetla bez dymu sme získali buď viacerými lampami, alebo pomocou lampy s viacerými horákmi. Priemerná lampa s jedným horákom horela niečo vyše šesť hodín. Knôt bol najbežnejšie z ľanu alebo konope a ako palivo sa používali oleje rozmanitých druhov, napríklad olivový, sezamový alebo orechový. Používaný bol taktiež rastlinný aj rybí tuk alebo živica.

Súbor lámp, 2. – 3. stor. n. l., okolie Komárna (bližšie nálezisko neznáme)
na obrázku: jednoduchá lampa, lampa so závesným uškom, päťhoráková lampa s lístkovým držadlom

Prvé keramické nádoby na olej používané vo funkcii lampy sa objavujú v závere 3. tisícročia pred n. l. v Stredomorí, ale prvé lampy s krytým horákom sú až gréckou inováciou z polovice 7. storočia pred n. l. Z vizuálnej stránky je pre tento článok dôležitá najmä horná plocha lampy, tzv. disk alebo medailón. Od druhej polovice 1. storočia pred n. l. môžeme hovoriť o pravých obrazových lampách, keď dielne v strednej Itálii začali produkovať lampy s plochými a reliéfne zdobenými diskami. Krátko po prelome letopočtu sa rozšírili po území Rímskej ríše a do provincií severne od Álp priniesli práve tieto typy kahancov prvýkrát lampové svetlo.

Obrazová lampa zdobená reliéfom, ktorý znázorňuje boha Dia (Zeus) v podobe býka unášajúceho Európu, 1. stor. n. l. – pravdepodobne obdobie vlády cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.), Bratislava-Devín (hrad)

Do výzdoby lámp preniklo aj vyobrazenie erotickej tematiky, ktorá bola taktiež súčasťou výtvarného umenia a umeleckého remesla. Môžeme sa domnievať, že takéto lampy našli svoje uplatnenie v intímnych chvíľach.

Obrazová lampa zdobená erotickým výjavom, koniec 1. – začiatok 2. stor. n. l., Pohronie (bližšie nálezisko neznáme)

Približne po roku 60 n. l. sa pre funkcionalistické sériovo vyrábané kahance z formy používa súhrnné označenie firemné lampy. Prvé firemné lampy vznikli v oblasti severnej Itálie a od 2. storočia sa v provinciách vyrábali ich kópie, pričom ich výroba tu pokračovala až do 4. storočia. Disk firemných lámp je väčšinou nezdobený a veľmi často majú na dne reliéfny kolok výrobcu. Výsledkom efektívnejšej produkcie bola nižšia cena a nové lampy si mohol dovoliť skoro každý, kto si mohol dovoliť olej, prípadne iné palivo. Výzdoba ustúpila funkcii a firemné lampy sa nielen vďaka nižšej cene, ale i svojej trvanlivosti rozšírili po veľkej časti ríše.

Firemná lampa s nezdobeným diskom, na dne kolok FORTIS, pred polovicou 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce (Gerulata – pohrebisko II)

I keď sú firemné lampy prevažne nezdobené, môže byť disk dekorovaný napríklad rôznymi maskami, tvárami, bustami alebo aj ďalšími reliéfmi. Vynikajúco zachovanou je firemná lampa s reliéfom hlavy Jupitera Ammóna. Pochádza z kostrového hrobu z Gerulaty, ktorý podľa rozmerov patril najskôr dieťaťu. Okrem lampy sa v hrobe nachádzali fľaštička zo skla a tri keramické nádoby. Ammón bol egyptský boh zobrazovaný s hlavou barana. V 5. storočí pred n. l. sa jeho kult rozšíril do Grécka, kde bol stotožnený s najvyšším bohom Diom (Zeus). Rimania túto spojitosť prebrali a z pôvodného egyptského boha urobili prídomok svojho najvyššieho boha Jupitera. Lampa pravdepodobne nepredstavuje výrobok z provincie, ale pochádza priamo zo severoitalskej dielne, teda z oblasti, kde výroba firemných lámp začala.

Firemná lampa so zdobeným diskom s reliéfom Jupitera Ammóna, na dne kolok LITOGENES, koniec 1. stor. n. l., Bratislava-Rusovce (Gerulata – pohrebisko II)

Od konca 3. storočia formálna i estetická stránka lámp postupne upadala. K určitej renesancii výzdoby dochádza v 4. storočí pri niektorých lampách so starokresťanskou symbolikou.

Z celkového počtu 106 lámp, vrátane ich fragmentov nájdených na skúmaných pohrebiskách I. až VI. v Gerulate je 16 obrazových, 89 firemných a jedna špeciálneho tvaru. Je potrebné upozorniť, že lampy sa našli iba na pohrebiskách Ia, II a VIa, teda na starších pohrebiskách viažucich sa k počiatkom Gerulaty až do prelomu 2. a 3. storočia. Na pohrebiskách z neskorších období sa už pochovávalo bez milodaru vo forme lampy.

Paleta námetov zobrazovaných na lampách je veľmi široká. Bohovia, hrdinovia, bájne bytosti, ľudia, masky, zvieratá, rastlinné motívy alebo predmety. So všetkými sa môžeme stretnúť aj na lampách nájdených na našom území.

Obrazové a firemné lampy, 1. – 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce (Gerulata – pohrebisko II)
reliéfy na lampách: Jupiter Ammón, Amor/Eros, lev, oltár s hlavou Herkula, bez reliéfu, gladiátor

V roku 2007 bol pri výstavbe kanalizácie na Irkutskej ulici v Bratislave-Rusovciach objavený osamotený kostrový hrob, ktorý bol neskôr označený ako pohrebisko VIa. Hrob sa v čase svojho vzniku pravdepodobne nachádzal na okraji civilnej osady, ktorá tu stála približne na prelome 1. a 2. storočia n. l. Okrem viacerých fragmentárne zachovaných artefaktov, ako napríklad keramika, tehla, omietka bol v hrobe objavený dobre rekonštruovateľný kahanec. Je na ňom vyobrazený trojnohý oltár, resp. cista s trojuholníkovým vrchnákom. Cista je valcovitá schránka na prechovávanie rôznych predmetov, od kníh až po kultové predmety. Za oltárom/cistou je prekrížený caduceus a palmový list. Caduceus je hlásateľská palica ovinutá dvoma hadmi, ktorú nosil Merkúr ako posol bohov a sprievodca duší.

Obrazová lampa, na ktorej je vyobrazený oltár/cista, caduceus a palmová ratolesť, 3. tretina 1. stor. n. l., Bratislava-Rusovce (Gerulata – pohrebisko VIa)

Kresťanská symbolika môže byť zobrazená na dvoch lampách taktiež pochádzajúcich z pohrebísk Gerulaty. Oba výjavy je ale možné interpretovať aj v nekresťanskom duchu. Ryba bola symbolom krstu a zároveň kryptogramom samotného Krista, keďže začiatočné písmená gréckeho slova ryba – ichthys skrývajú v sebe vetu Iēsous Christos, Theou Yios, Sōtēr – Ježiš Kristus, Syn boží, Vykupiteľ. Motív kotvy môžeme zase vnímať ako symbol spásy a nádeje na posmrtný život a rovnako ako ryba patrí medzi najstaršie kresťanské znaky. Pozoruhodné je, že k lampe s kotvou nepoznáme priamu analógiu. Je jedinou svojho druhu. Mohla byť vyrobená priamo na vyžiadanie zákazníka, či už kresťana alebo „len“ námorníka na Dunaji, prípadne oboje v jednej osobe.

Obrazová lampa s reliéfom ryby a firemná lampa s reliéfom kotvy, prelom 1. a 2. storočia n. l., Bratislava-Rusovce (ryba: Gerulata – pohrebisko Ia, kotva: Gerulata – pohrebisko II)

A ako sa hlinené lampy vyrábali? Spočiatku v ruke, neskôr na kruhu a najmodernejší spôsob predstavuje výroba z formy. Keďže všetkých 106 lámp nájdených na pohrebiskách v Gerulate bolo vyrobených vo forme, budem sa zaoberať práve týmto výrobným postupom.

Na začiatku procesu bolo potrebné vyrobiť model lampy, tzv. archetyp, teda akúsi prvú lampu, ktorá ale ešte nebola dutá. Tá sa vypálila a následne sa z nej odliala forma. Forma bola buď keramická, alebo zo sadry a pozostávala z dvoch častí. Po zhotovení funkčnej formy sa mohlo pristúpiť k sériovo vyrábaným lampám. Z vnútornej strany formy sa naniesla hlina a jej dve časti sa následne spojili. Hlina vo forme vyschla a dve časti lampy sa taktiež spojili do jednej. Po otvorení formy sa lampa vybrala, upravil sa jej povrch a následne sa už iba vypálila v keramickej peci.

Pri firemných lampách som spomínal, že veľmi často majú na dne kolok výrobcu, teda meno „firmy“, ktorá danú lampu vyrobila. Na firemných lampách z pohrebísk Gerulaty sa vyskytuje 21 rozlíšiteľných kolkov. Najväčšie zastúpenie ma jednoznačne kolok FORTIS, ktorý sa vyskytuje až na 21 lampách. Druhý v poradí je CRESCES, ktorým je označených 7 lámp. Za „značkou“ FORTIS sa pravdepodobne skrýva Lucius Aemilius Fortis, ktorého materskú dielňu sa podarilo lokalizovať v Savignano sul Panaro (dnes mesto v Taliansku v provincii Modena). Ako výrobca bol aktívny od roku 70 n. l. To však neznamená, že lampy z Gerulaty boli vyrobené priamo na území Itálie. Výrobca mal po území ríše svoje oficiálne pobočky, ale na kolku FORTIS ako známej značke sa „priživovali“ aj neoficiálne dielne. Formy na výrobu lámp značené kolkom FORTIS sa našli aj na území provincie Panónia, ktorej bola Gerulata súčasťou.

Okrem hliny sa lampy vyrábali z bronzu a niekedy aj zo skla. Zriedkavosť týchto lámp dobre demonštruje ďalší príklad z Pompejí. V dome C. Iulia Polybia sa našlo 72 hlinených lámp a len jedna bronzová umiestnená na čestnom mieste v pracovni.

Závesná bronzová lampa, 1. stor. n. l., Bratislava-Devín (hrad)

Poznámka:
Počet lámp z pohrebísk Gerulaty je určený podľa FRECER, Robert. 2012. Rímske lampy z pohrebísk Gerulaty. Zároveň z danej diplomovej práce vychádza aj veľká časť informácií v tomto článku.

Za kontrolu článku a viaceré cenné rady ďakujem autorovi uvedenej diplomovej práce Mgr. Robertovi Frecerovi, PhD., ktorý pôsobí na Ústave pre klasickú archeológiu Karlovej univerzity.

 

Použitá literatúra:

FRECER, Robert. 2012. Rímske lampy z pohrebísk Gerulaty. Diplomová práca. Praha : Ústav pro klasickou archeologii, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova v Praze, 2012.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Devín v dobe rímskej. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 271 – 275.

HOŠEK, Radislav – MAREK, Václav. 1990. Řím Marka Aurelia. Praha : Mladá fronta, 1990. 280 s. ISBN 80-204-0083-4, 80-204-0147-4.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

KOLNÍK, Titus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979. 156 s.

KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

KRASKOVSKÁ, Ľudmila. 1974. Gerulata Rusovce. Rímske pohrebisko I. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin, 1974. 248 s.

LAMIOVÁ, Mária. 1982. Keramika dvoch tisícročí. Bratislava : Tatran, 1982. 104 s.

PICHLEROVÁ, Magda. 1981. Gerulata Rusovce. Rímske pohrebisko II. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin, 1981. 432 s.

PICHLEROVÁ, Magda. 1992. Rímske kahance z Bratislavy a z okolia Komárna. In Pamiatky a múzeá. 1992, roč. 41, č. 2, s. 3 – 5.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – KOZUBOVÁ, Anita. 2007. Archeologický výskum v mestskej časti Bratislava-Rusovce. In Zborník Múzea mesta Bratislavy. ISBN 978-80-969864-0-8, 2007, roč. 19, s. 21 – 34.

ŽUNDÁLEK, Igor – ŽUNDÁLEKOVÁ, Brigita. 2010. Hlinené lampy z rímskeho tábora v Iži. In KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján (zostavovatelia): Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2010, ISBN 978-80-89315-32-1, s. 81 – 93.

Zdroje obrázkov:

Súbor lámp, okolie Komárna:
KOLNÍK, Titus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979. 156 s.

Obrazová lampa zdobená reliéfom, Bratislava-Devín:
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2003. Devín: Slávny svedok našej minulosti. Bratislava : Perfekt, 2003. 173 s. ISBN 80-8046-231-3.

Obrazová lampa zdobená erotickým výjavom, Pohronie:
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

Firemná lampa s nezdobeným diskom, Firemná lampa so zdobeným diskom s reliéfom Jupitera Ammóna, Obrazová lampa, na ktorej je vyobrazený oltár/cista, caduceus a palmová ratolesť, Bratislava-Rusovce:
FRECER, Robert. 2012. Rímske lampy z pohrebísk Gerulaty. Diplomová práca. Praha : Ústav pro klasickou archeologii, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova v Praze, 2012.

Obrazové a firemné lampy, Bratislava-Rusovce:
PICHLEROVÁ, Magda. 1981. Gerulata Rusovce. Rímske pohrebisko II. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin, 1981. 432 s.

Obrazová lampa s reliéfom ryby a firemná lampa s reliéfom kotvy, Bratislava-Rusovce:
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

Závesná bronzová lampa, Bratislava-Devín:
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.